kontroverza

Láska zomiera na nezáujem. V drvivej väčšine prípadov ženskej nevery nejde o to, že by nám chýbal penis medzi stehnami. Záplavu orgazmických sťahov si dokážeme všetky vyvolať rýchlejšie a lepšie samé, popravde. Ale ženy sú závisláčky. Všetky do jedného. Sú závislé na pozornosti, čase a pocite, že sú pre niekoho najkrajšie, najmúdrejšie, najšikovnejšie a najjebavejšie. Nechceme mať doma niekoho, kto je s nami preto, že ho nik iný nechcel. Túžime po chlapovi, ktorý je s nami preto, lebo nechcel nikoho iného. A z týchto preludov sa nedostaneme nikdy, lebo Disney v nás celoživotne túto úchylku podporoval. Spomínate si na rozprávky, ktoré vám púšťali ako deťom? O udatnom superhrdinovi, ktorý zabije draka, preseká brečtany a docvála na plnokrvníkovi až ku dverám našej spálne, aby nás bozkával, kým spíme. Normálni muži nás celoživotne sklamávajú.

,,Ja ťa tak ľúbim,“ šepkala som mu a nadychovala sa vône jeho kože. Spoznala by som ho so zaviazanými očami na koncerte Rolling stones v Copacabanne. Tak veľmi mi vonia. Vonia teplo a pokojne a vyrovnane. Vonia ako deka, do ktorej ma mama ukladala, keď som v noci nemohla spať a ja som si žužľala jej rožtek. Keď sa dieťa narodí, prikladajú ho matke k prsiam, pretože bradavky voňajú rovnako ako placenta. Placenta je ochranný obal, ktorý dieťa chráni a objíma ho zo všetkých strán. Vyživuje a hreje. Ale povedať ,,Si placenta môjho života“ znie dosť čudne aj na mňa, tak hovorím len prosté ,,Ľúbim ťa“.

Nepovedal nič. Iba sa zasmial a pohladkal ma po vlasoch. Nikdy nič nehovorí, keď mu to poviem. Len sa uškŕňa, ako keby mu kdesi na backende išlo ,,Nemám rád, keď to vravíš, ale som príliš slušný na to, aby som ti to povedal“. Myslí si, že to nie je dôležité. Hovoriť také veci. Že láska by sa mala dokazovať skutkami. Tým, že niekto uvarí večeru, umyje podlahu alebo prikryje v noci odkopané kríže. Myslí si, že láska sú čisté ponožky, uhorková limonáda a čokoládová tyčinka zo supermarketu, ktorú si nikdy nezabudne hodiť do košíka, lebo vie, že ich mám rada. Že sa nemýli, neznamená, že má pravdu.

,,Disney ti dojebal celú predstavu o tom, akí majú chlapi byť,“ smiala sa mi Kristína a krútila očami, keď som sa špárala nechtom v tráve, na ktorej sme sedeli.
,,Ja viem, ale nedokážem si to v hlave akosi prestaviť,“ mykla som ramenom a cítila sa ako naivná štrnástka, ktorej chlapec povedal, že ak sa s ním nevyspí, tak ho dostatočne nemiluje.
,,Si úchylná na slová. V tom to je. Keď to nepovie, tak to tak nie je – toto si ty myslíš. Pritom ho nikto nepozná lepšie ako ty. Vieš, že keby ťa nemiloval, tak s tebou nie je. Rozhodne nepatrí k chlapom, ktorí by s niekým žili len preto, aby neboli sami,“ prehodila dlhými vlasmi a namotávala si ich na ukazovák.
,,Nemáš byť náhodou na mojej strane?!“ zagánila som na ňu.
,,To je akože aká strana? Nevážiš si, čo máš doma! Všetky ženy sveta ťa teraz nenávidia, aby si vedela!“ postavila sa, oprášila si svoju šmakóznu single riť a hodila udržateľný téglik do recyklačného koša.

Často sa mi stáva, že sa nestretávam s pochopením. Nie je to moja vina, to ľudia sú málo empatickí. Nedokážu ani na sekundu odstúpiť a pozrieť sa na situáciu mojimi preemocionalizovanými očami. Očami, ktoré už videli tak veľa rozprávok, že jediné, po čom túžia, je prežiť svoju vlastnú.

,,Budeš celý život nešťastná a sama, ak neprestaneš,“ hovorieval mi Kubo vždy, keď ma niečo rozplakalo. Bol to môj kamoš. Už nie je. A keďže Kuba už nemám, tak na mňa zrazu nemá kto byť zlý. Možno preto si myslím, že sú na mňa zlí všetci, ktorí sa nesprávajú tak, ako by som chcela. Štokholmský komplex je zvláštna diagnóza. Núti vás držať si v živote ľudí, ktorí vám ubližujú a keď už sa vám podarí poslať ich do piče, tak vám po čase začnú chýbať, lebo ste si na tú šikanu zvykli. A tak som, kvôli Kubovi, prestala plakať. Úplne. Aby som náhodou neostala nešťastná a sama. Nuž. Sama nie som.

Moja terapeutka ma k dnešnému dňu stála 3 920€. A dozvedela som sa len to, že nežijem v realite a moje očakávania od iných ľudí sú absurdné. To mi hovorili kamaráti, rodičia, učitelia, kolegovia a frajeri celý život. A úplne zadarmo. Niekedy premýšľam, čo by sa stalo, keby som na otázku „A čo si čakala?!“ začala odpovedať. Pravdivo.

,,A čo si čakala?“
,,Že so mnou budeš spávať častejšie ako raz za týždeň.“

,,A čo si čakala?“
,,Že keď si tvrdil, že máš veľký kokot, tak vydá na viac ako do jednej ruky.“

A tak.

Moja neschopnosť byť k ľuďom úprimná je asi spôsobená tým, že ma nikto nikdy nenechal dohovoriť. Všetci žijú v kódoch a myslia si, že vedia všetko najlepšie. Že to, čo hovoria iní ľudia, nie je ani zďaleka také dôležité, ako to, čo si oni sami myslia. Dalajláma povedal, že ak budeš hovoriť, budeš len dookola opakovať to, čo už vieš. Ale ak budeš počúvať, možno sa dozvieš niečo nové. Môžem s určitosťou povedať, že ľudia v mojom okolí nič nové počuť nechcú.

Láska zomiera na nezáujem. Na chvíle, keď ja stojím vo dverách v podväzkoch a ty mi povieš, aby som si šla radšej niečo prečítať. Na noci, keď sa ja k tebe priviniem a ty ma nechtiac udrieš lakťom do rebier, lebo nemáš rád, keď ťa čosi obmedzuje. Na myknutia ramenom, keď sa spýtam, či môžem ísť na kávu s bývalým. Láska zomiera každý deň, keď ti ja hovorím, aký si krásny a ty sa mi len smeješ.

,,Kvôli ženám ako ty sa vedú svetové vojny,“ pristálo mi na displeji telefónu, ktorý keby bol tak smart, ako sa tvári, nikdy by nedopustil, aby sa ku mne taká správa dostala. Hodila som ho na stôl a pritisla sa k chlapovi, za ktorého som sa roky modlila ku všetkým svätým, v ktorých neverím. Bozkávala som mu krk a hladkala žilnaté predlaktia, kým drtil nejakú onlinovku.
,,Keby si radšej dala prať,“ vzdychol. Stiahla som sa do klbka ako morská hviezdica, keď do nej pichnú špendlíkom. ,,A prestaň sa urážať za každú pičovinu,“ prekrútil očami.

Vstala som, pozbierala všetky špinavé handry, čo sa nám váľali po byte a dala ich vyvariť na 90ku, aby som zničila všetok život, ktorý na nich bol. Toto je môj spôsob pasívnej agresivity. Pranie na vysokej teplote! Zapla som práčku a keď začala napúšťať, sadla som si vedľa nej a zložila hlavu do dlaní.

,,Budeš celý život nešťastná a sama, ak neprestaneš,“ hovorieval mi Kubo vždy, keď ma niečo rozplakalo.
Nuž. Sama nie som.