Založ si blog

Pyromanka

Vyložila som si nohy na nový stôl na terase a pripila si s mojim bratom na „chvíľu ticha“. Tak sme tomu hovorili, keď naši odišli z domu. Keď šli na dovolenku, ples alebo návštevu. Boli sme radi, že máme chvíľu ticha, počas ktorej nás nikto nevypočúva.
,,Aj my budeme takí otravní, keď budeme mať deti?“ spýtal sa, keď mi čítal smsku od mamy, v ktorej sa pýtala, či nie sme hladní a či máme všetko.
,,Budeme horší,“ zapálila som si cigaretu. ,,Chytili druhý dych, je to super. Keď raz budeš dospelý, pochopíš!“ doberala som si ho.
,,Sú spolu 30 rokov, tých dychov za ten čas museli chytiť už veľa,“ vybral z vrecka ubaleného jointa a otvoril si pivo.
,,Keby nás videli, tak nás zabijú,“ smiala som sa.
,,Pozri sa na nás… sme dospelí, nežijeme tu, ale keď sú naši na dovolenke, tak sem utekáme. Je to saving place. Otec to chcel jeden čas predať… Vraj to nakoniec neurobil kvôli tebe,“ zapálil si a rozkašľal sa.
,,Mám to tu rada. Nechodím sem často, ale mám to tu rada. Je tu ticho,“ usmiala som sa a potiahla si tiež.
,,Kým mama nezačne spievať s Robom Kazíkom,“ zasmial sa.
,,Prečo si prišiel?“ dala som si kolená pod bradu.
,,Lebo ti niečo je a ja by som rád vedel čo,“ pozrel sa na mňa rovnakým pohľadom, ako keď sa ma prvýkrát spýtal, či fajčím. Hanbila som sa mu to povedať, lebo to nikdy nemal rád.
,,Nevymýšľaj,“ prekrútila som oči.
,,Môžem to z teba vytiahnuť, ale radšej mi to povedz sama,“ vzdychol. ,,Sme už veľkí na to, aby som ťa mlátil.“
,,Cítim akýsi… zvláštny tlak. Mám občas pocit, že sa dusím a to vedie k panike. Prestala som písať. Sú to mesiace, čo som nič…“
,,Odkedy?“
,,Neviem, polroka…“
,,Čiže odkedy u teba býva Leo?“
Prikývla som. A trochu som sa rozplakala, lebo som to ešte nikdy pred nikým nepriznala. Ani pred kamoškami, ani pred terapeutom, ani pred sebou.
,,Je ti jasné, že on za to nemôže?“ zodvihol pravé obočie.
,,Ja som ani nič také nepovedala.“
,,Teraz ti poviem, čo sa ti deje a ty ma budeš počúvať,“ položil poloprázdnu fľašu piva na stôl a zalomil rukami.
,,Dobre.“
,,Máš fakt divný život. Naši vidia to, že sa ti fakt podarilo čo si chcela, ale nevidia, že je to asi prvýkrát v živote.“
,,Som troska, dík,“ hodila som do neho ozdobný vankúšik.
,,Dostala si sa na výšku na tretí pokus.“
,,To je umelecká, každý sa tam dostal na tretí pokus!“
,,Vrátila si sa z Prahy s absťákom a o 25 kíl ľahšia.“
,,Bola som raz v živote štíhla! Nemáš niekde fotky?“ zasmiala som sa.
,,Bola si feťáčka s prepadnutými lícami, ktorú opustila jej prvá veľká láska. Jedného dňa sa zobral a už neprišiel. Bez vysvetlenia. A ty si sa s tým vyrovnávala roky, ale nikdy si to neprijala. Ani Bridget Jones neležala na podlahe kúpeľne toľko, čo ty! Keď si sa z toho konečne dostala, tak si si našla opilca, čo po tebe vrhal nábytky.“
,,Naučila som sa uhýbať,“ mykla som ramenom. Sarkazmus bol vždy príčeskom na mojej duševnej plešine.
,,A potom si si našla babu. Lebo ťa mužské plemeno sklamalo tak veľmi, že si radšej začala žiť s psychicky narušenou slovenčinárkou z Prešova!“
,,Hej! Po prvé, je lingvistka! A po druhé… dobre, nemá to žiadne po druhé…“
,,Odišla, nechala ťa čakať, že sa vráti a už neprišla. Rozchádzali ste sa cez telefón, preboha!“ krútil hlavou.
,,Čo chceš dosiahnuť výpočtom mojich napiču vzťahov?“
,,Ja som ešte neskončil! Jak sa volá ten bradatý?“
,,Dodo.“
,,Jasné, Dodo! Top želiezko v ohni. Rok a pol ťa vodil za nos a vyberal mená pre deti, aby ti raz znenazdajky povedal, že ťa vlastne nemiluje. A odišiel,“ pozrel sa na mňa trochu ľútostivo.

Nepovedala som nič. Len som si v hlave ukladala za seba tieto udalosti a premýšľala, kam tým mieri.
,,Pamätám si, kedy si Lea spoznala. Zmenil sa ti hlas. Keď som s tebou volal, znela si ako hrkálka. Stále si sa smiala. A ostalo ti to doteraz. Tak strašne si ho chcela, bože,“ zasmial sa. ,,Bola si ako na speede. Vždy, keď si bola u neho a prišla potom domov, vyzerala si ako celkom iný človek, než ten, ktorého som poznal. Až pred dvoma rokmi som si uvedomil, že môžem mať šťastnú sestru! Ale TY tomu neveríš,“ oprel sa.
,,Ja tomu verím, ja s ním žijem!“
,,Je presne taký, akého si chcela. Úplne presne. Všetci sme sa ti smiali, že chlap, o akom snívaš, neexistuje. Ale ty si ho našla. A má ťa rád. Ale ty tomu stále neveríš. Čakáš na každú chybu, zádrhel, čokoľvek, pri čom si budeš môcť povedať – HA! MALA SOM PRAVDU!- lenže… ty pravdu nemáš. Všetky tvoje obavy sú tvoje. Všetok tvoj strach, tvoje úzkosti… Za tie môžeš ty. Lebo na seba tlačíš a nedokážeš si veci užiť. Nemôžeš uveriť tomu, že sa ti konečne niečo podarilo.“
,,Skúšku z psychológie si dal na Céčko, čo ty o tom vieš!“ odfrkla som. Ale bola som pyšná na jeho analýzu. Vyrástol z neho úžasný mladý muž.
,,Robila si to stále. Keď sme boli deti, hrávala si. Pamätáš sa? Celé hodiny si mi hrávala na klavíri, kým som si kreslil. Boli to roky, hrala si stále, nešlo ťa zastaviť. A potom si jedného dňa prestala. Tvrdila si, že už nechceš, aby ťa do toho naši nútili. Ale oni ťa nikdy nenútili hrať. Nútila si sa sama. Vytvorila si si plán a hrala si. Štyri hodiny denne si do toho jebala, lebo si si myslela, že musíš. S tvojimi známkami to bolo rovnaké. Keď si dostala dvojku, rúcala si sa, že ťa naši zabijú. Ale to nie oni to prežívali, to ty. Keď sme šli na dovolenku, nosila si si plný kufor kníh, aj keď si ich nemohla stihnúť prečítať. Lebo si mala pocit, že musíš. Stále si to hovorila, keď sa niekto pýtal, prečo toľko čítaš – MUSÍM – to bola tvoja odpoveď.“
,,Prečo to robím?“ zamyslela som sa.
,,Lebo si mentálny pyroman. Zapáliš sa pre hocičo a potom vyhoríš. Neveríš Leovi, že ťa miluje, lebo neveríš tomu, že ti konečne vyšlo presne to, čo si chcela. Tak si sa premotivovala a miluješ ho rovnako, ako sa ľudia milujú na začiatku. Ste spolu roky, už to malo prejsť. Lenže ty máš neustále pocit, že musíš mať dosť lásky aj za neho. Ale ty nemusíš, Nina. Prestaň už zakladať ohne všade okolo seba, lebo dopadneš ako salemská bosorka. Nechaj ľudí robiť ich časť práce,“ pohladkal ma po kolene.
,,Je to môj najkrajší frajer,“ zašepkala som.
,,Nie je, ten pražák bol krajší,“ mávol rukou.
,,Fakt? Aj Kubo to vraví. Ale vždy, keď sa vedľa neho zobudím… nemôžem uveriť, že… “ zamračila som sa.
,,Presne tak. Nemôžeš uveriť! Je to tvoj najideálnejší frajer. Každý, kto ťa pozná, by ti ho v súťaži NINA HĽADÁ MUŽA vybral. Nie je to to najlepšie alebo najkrajšie, čo sa ti kedy stalo. Netreba používať tieto prijebané hodnotiace slová. Len je to presné. Definovala si svoje požiadavky a v eshope si vyklikala frajera. Nie je to bežné. Nie vždy nájde človek presne to, čo hľadá. Ale tebe sa to podarilo a zasekla si sa, lebo tomu neveríš.“
,,Prečo ma ľúbi?“
,,Čo ťa po tom? On vie prečo. Hlavne sa ho na to nepýtaj. Aj tak ti nebude vedieť odpovedať. To nie je tvoja vec. Rešpektuj jeho súkromie,“ zapálil ďalší joint.
,,Zas zveličujem, čo?“ chytila som si hlavu a snažila sa bruškami prstov z nej vymasírovať svoju jebnutosť.
,,Ako vždy. Keď dlho v živote nemáš drámu, tak si nejakú vymyslíš. Píšeš celý život, preboha. Každý boží deň, už asi dvadsať rokov. A myslíš si, že keď ti po takej dobe pár mesiacov nejde, tak je koniec sveta. Dopiče, veď na seba už prestaň tlačiť! Robíš si to sama, nikto iný ťa necepuje!“ podal mi brko a napil sa.
,,To je dosť hrozná vlastnosť,“ vyfúkla som dym.
,,Je to hlavne náročná vlastnosť. Nikto by nechcel byť tebou. Si taká zápalka, že zakladáš požiare kade chodíš. Ukľudni sa už.“
,,Neviem, ako sa to robí.“
,,Ale Leo vie. Rob, čo ti hovorí. Počúvaj ho. Nehovorí v metaforách, nie je ako ty. Hovorí exaktne a k veci. Prestav svoj mozog a začni chápať význam slov. Skutočný význam. Nie tvoje paranoidné vysvetlenia toho, čo kto povedal a čo tým naozaj myslel.“
,,Kedy si tak dospel?“ usmiala som sa a zvalila sa mu hlavou na stehná.
,,Keď moja veľká sestra odišla z domu a ja som musel zúročiť všetko, čo ma naučila, lebo ma už nemal kto držať za ručičku,“ pohladkal ma po vlasoch.

Chvíľu sme tam sedeli a dívali sa na západ slnka. Dvere na garáži buchli a my sme sa na seba vydesene pozreli. Hasila som zapáleného jointa o záhradnú hojdačku a prepálila na nej matrac. Molitan tlel a ja som naň fúkala, lebo zhúlení ľudia nebývajú veľmi briskní v reakciách.
,,Pyromanka…“ vzdychol a polial matrac zvyškom otcovho chladeného piva.

Domov som prišla neskoro. Celou cestou od našich som si prehrávala, čo všetko mu poviem. A premýšľala o tom, či tomu bude rozumieť alebo si zo mňa bude uťahovať ako vždy, keď nevie, čo mi povedať.
,,Počkaj, pozatváram kurvy a feťákov do skrine,“ zakričal, keď počul v zámku kľúč.
Vyzula som sa, vzala na ruky mačku, ktorá mi šla oproti a prišla s ňou do obývačky.
Leo sedel v rohu gauča a vraždil virtuálnych nepriateľov z druhej strany planéty.
,,Dnes tí Indovia nič nehrajú,“ vzdychol. ,,Ako bolo?“ usmial sa a dal mi pusu.
,,Musím ti niečo povedať,“ nadýchla som sa.
,,Si tehotná?“
,,Čo? Nie,“ vyviedol ma z koncentrácie.
,,Umrel dakto?“
,,Nie… bože, nechaj ma hovoriť!“
,,Dobre.“
,,Vieš, ako ľudia, keď sa rozchádzajú, hovoria, že – SI PRE MŇA PRÍLIŠ DOBRÝ – a my sme sa na tom vždy smiali, že to je alibizmus?“
,,Ty sa so mnou rozchádzaš?“ zodvihol obe obočia.
,,Nie… dnes som v komunikácii nemožnejšia ako inokedy. Zistila som, prečo sa občas cítim zle. Si príliš dobrý. Neverím, že existuješ. A teda ani neverím, že…“
,,Že?“
,,Že ma opustíš, keď zistíš, aká som,“ potili sa mi oči, aj keď som robila všetko preto, aby som sa nerozplakala.
Leo sa zasmial. Nahlas, z plného hrdla. Smial sa dlho. Na môj vkus a túto situáciu.
,,Ooo,“ objal ma a pobozkal na čelo. ,,To je také milé, ako si myslíš, že ťa nepoznám,“ pohladkal ma po tvári ako dieťa, ktoré si práve rozbilo koleno.
,,Prestaň byť blahosklonný, neznášam to!“
,,Ani neviem, čo to slovo znamená, jak taký môžem asi byť!“ ofučal si líca a parodoval ma. ,,Ninka… tento vzťah nevznikol za jednu noc. Čo si myslíš, že som tie dva roky robil, kým sme spolu nespávali? Spoznával som ťa. A áno, je pravda, nebolo to vždy jednoduché. Ale nikdy som ťa neprestal mať rád,“ našpúlil pery.
,,Nič o mne nevieš,“ rozplakala som sa už celkom seriózne.
,,Dávaš si majonézu na bolonské špagety, lebo si myslíš, že keď tam je niečo biele, je to z mlieka. A keďže mlieko nemôžeš, ojebávaš svoj mozog. Neznášaš zakryté alebo oblečené nohy. Ľuďom hovoríš, že si sa do mňa zamilovala na prvý pohľad, ale nie je to pravda. Zamilovala si sa tak po polroku, keď sme spolu začali telefonovať. Lebo mám hlas ako Luis Armstrong,“ zašepkal, naklonil sa ku mne a pobozkal ma. A ja som sa cez slzy rozosmiala, lebo pobaviť ma v akejkoľvek situácii dokáže len on.
,,To nie sú také hrozné veci,“ mykla som ramenom.
,,Nie sú?! Majonéza na špagety, haló!“
,,Okey, som monštrum.“
,,Si,“ pritakal a obaja sme sa rozosmiali.
,,Prepáč,“ vysmrkala som si nos a utrela oči.
,,Ja nikam neodídem, Nina. Len ak Musk vytvorí robočloveka, ale mozog a vtáka si nechám, sľubujem.“
,,Toho vtáka hlavne,“ ukázala som na jeho rozkrok a zadívala sa mu do tváre.
,,Myslíš si o mne, že som chytrý?“ spýtal sa.
,,Iste.“
,,Tak potom musíš vedieť jednu pravdu o chytrých mužoch. Nikdy by neopustili ženu, ktorá sa na nich takto pozerá,“ zvalil ma na gauč, vyhrnul mi sukňu a o mojom zápale pre tento moment počuli všetci susedia.

Bež ako o život

11.06.2024

Nerada mením svoje zvyky. Keď sa v niečom udomácnim, očakávam, že to tak zostane navždy. Či už ide o vzťahy, jedlo alebo bežecké trate. Keď som pred rokom naposledy bežala po tejto dráhe, položila som donuty na smetiak a rozlúčila sa s Filipom. Jeho žene sa nepáčilo, že chodí behať s niekým, kto má prsia, tak sa prišiel rozlúčiť. Je to valídny argument. Nebola som [...]

Sláva víťazom

14.04.2024

Dvere za posledným narušeným chudákom sa zatvorili a Timo si unavene sadol do kresla na recepcii. Bezprízorne sa díval von. Bolo tam úplné ticho, iba jemné pradenie vonnej lampy rušilo naše bezrečie. Pozerala som sa pred seba a nad čímsi premýšľala. Nespomínam si už nad čím, mala som celkom prázdnu hlavu. Nemám rada, keď sa to deje. Vadí mi to. Ak môj mozog nemá [...]

Koniec sveta

01.04.2024

Mám slabosť pre miesta, kde zastal čas. Také, kde neexistuje sentiment minulosti, ani ťažoba budúcnosti. Miesta, ktoré sú iba tu a iba teraz. Nájdete ich, keď budete kráčať naboso po mokrom piesku a zarývať sa doň pätami. Jedno také poznám. Vždy, keď tam prídem, ocitnem sa v bubline dokonalého Teraz. Nikdy tam nikto nie je, len ja a chlap, ktorý býva na útese celkom [...]

Joe Biden

Biden vysvetľoval, prečo nekandiduje. 'Odovzdal pochodeň' novej generácii, aby 'zachránil demokraciu'

25.07.2024 05:35

Prezident USA Joe Biden v stredu vyhlásil, že sa vzdal kandidatúry v novembrových prezidentských voľbách, aby ochránil demokraciu.

Včielka, opeľovanie, kvietok, mReportér

Matka príroda v plnej kráse. Pozrite sa zblízka, ako včielka opeľuje kvietok

25.07.2024 05:00

Zábery, ktoré sa podarilo zachytiť nášmu mReportérovi.

medveď hnedý

Medveď v Šútove zaútočil na cyklistu, previezli ho do nemocnice

24.07.2024 22:15

Od začiatku roka do 1. júla eviduje Štátna ochrana prírody 793 hlásení o výskyte a strete medveďa s človekom.

Russia Ukraine Moscow Mood

Moskva láka svojich mužov na front. Za akú odmenu ich chce vidieť bojovať proti Ukrajincom?

24.07.2024 19:00

Rusko má zjavne problém s náborom mužov, ktorí sú ochotní zapojiť sa do invázie. Moskovský starosta oznámil, že mesto im ponúka vysokú prémiu.

kontroverza

I know the voices in my head aren’t real, but sometimes their ideas are absolutely awesome.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 321
Celková čítanosť: 952894x
Priemerná čítanosť článkov: 2969x

Autor blogu

Odkazy