kontroverza

To, komu voláte o polnoci, keď ste opití, hovorí veľa. Nikto nevolá rodičom, spolužiakom zo strednej alebo kolegom. Voláte človeku, ktorý žije vo vašej hlave rent free a ktorému by ste definitívne volať nemali. Napríklad starej láske, novej láske alebo láske, ktorá nevie, že je vašou láskou (to je vari ten najhorší scenár, nikto nechce priznávať crush uprostred noci človeku, ktorý nemá anilen tušenia).

,,Práve som na teba myslel,“ povedal Bruno s tlmeným úsmevom, keď zdvihol.
,,Viem, cítim,“ lízala som nanuk.
,,Je neskoro, čo sa deje?“ nehovoril to unavene. Vedela som, že ešte ani náhodou nespí.
,,Bola som na party, som opitá a nudím sa. Nič vážne,“ zasmiala som sa a roztápajúci sa sladký krém mi stekal po prstoch. Neznášam to.
,,Čo si pila?“ zasmial sa.
,,Whisky a rum,“ prišlo mi zle len som to vyslovila.
,,Odkedy piješ whisky? Odkedy vôbec piješ? Píjavala si len so mnou. Kto ťa opíja dnes?“
,,Kamoš mal narodky.“
,,Bolo dobre?“
,,Yeah.“
,,Si bosá?“
,,Yeah,“ usmiala som sa.
,,A čo máš na sebe?“ usmial sa tiež.
,,Mám kvetinkové šaty na ramienka. Krátke, také nad kolená. Páčili by sa ti,“ spomínala som na časy, keď som mu každý deň fotila svoj outfit. Už si ale nespomínam, načo to vlastne bolo dobré.
,,To znie výborne. Čo máš nové?“ spýtal sa, ale aj tak som mala pocit, že už vlastne všetko vie.
,,Budem sa vydávať,“ povedala som rozpačito a na druhom konci ostalo ticho.
,,Nie, nebudeš,“ uchechtol sa.
,,To je ale nepekné, že tak hovoríš,“ povedala som na oko urazene.
,,Neodkážem uveriť, že sa po tých rokoch vymačkol, wau,“ znel až otrávene.
,,Jáj, nie… nie za Olivera…“ bola som nervóznejšia, ako som čakala. ,,Vlastne o tom ešte nikto nevie, si prvý.“
,,Čo? Koho si akože ideš brať? A preboha ťa prosím, nepovedz, že ti jeblo a budeš jak tie chudery, čo si berú samé seba niekde v lese alebo čo, aby si dokázali svoju nezlomnosť. To by som sa dogrcal.“
,,Spoznala som muža…“
,,Kedy, včera? A rovno ste sa zasnúbili? Zas si kukala priveľa seriálov…“ vzdychol.
,,Nenecháš ma dohovoriť…“ vzdychla som tiež.
,,Lebo hovoríš nezmysly! Rozišla si sa s mužom po sto rokoch, na druhý deň spoznala nového a teraz mi voláš opitá uprostred noci, aby si mi povedala, že sa ideš vydávať? You lost it, zlato,“ doslova som počula, ako krúti hlavou.
,,Ale choď do piče s týmto prístupom,“ zložila som. Bruno sa mi snažil dovolať naspäť, ale ignorovala som ho. Kráčala som kľukatými uličkami mesta úplne bosá a teplé mačacie hlavy mi príjemne ohrievali nohy.

OKAMŽITE zdvihni telefón – napísal v smske.
,,Milujem, keď si direktívny,“ rozosmiala som sa, keď sa mi na štvrtýkrát dovolal.
,,To bolo naposledy, čo si mi zložila telefón!“
,,Lebo čo?“
,,Vážne? Toto sa ideme hrať?“ jeho tlmený smiech bol absurdne sexy.
,,Neviem, čo sa chceš hrať?“
,,Chcem vysvetlenie k tomu, čo si mi povedala pred chvíľou.“
,,Volá sa Simon. Je to pilot, má dva metre a ľúbi lasagne.“
Na druhej strane zostalo ticho. Mám pocit, že som ho úplne vylagovala. ,,Spoznali sme sa náhodne na letisku v Luxe. Je to mesiac. Nemá ženu. Ani deti. Ani sexuálne prenosnú chorobu, traumu z detstva či ascendent v levovi. Je proste úplne normálny.“
,,Teraz si nie som istý, či si zo mňa robíš piču alebo nie.“
,,Nerobím, hovorím jak to je,“ zastavila som a dívala sa na svoj odraz vo výklade obchodu s panvicami.
,,Tak len aby som to zhrnul – rozišla si sa s frajerom, našla si si pilota a ideš sa vydávať. A to všetko sa stalo v priebehu posledných 30 dní, áno?“
,,Áno.“
,,Nie.“
,,Áno.“
,,No proste nie,“ odmietal uveriť čomukoľvek, čo som povedala.
,,Dobre, tak nie, ty sa máš ako?“ nebavilo ma presviedčať ho.
,,Fakt si ho vezmeš? Veď o ňom nič nevieš.“
,,Šak nevydávam sa hneď zajtra… asi. Neviem, kopa spontánnych nápadov sa deje v ostatnej dobe,“ zasmiala som sa.
,,Nedokážem uveriť, do akej pičoviny sa to zase rútiš. Ale som absolútne ohromený tým, ako vesmír zase raz pracuje pre teba. Ty si toľké roky tak strašne chcela pilota, že sme si my všetci mysleli, že nejakého konkrétneho. Aj teba to asi zmiatlo. Pritom šlo len o archetyp. Chcela si chlapa, čo má dva metre a vie lietať. Vlastne, ako tak odznieva môj šok, aj sa mi to celkom páči,“ rozosmial sa.
,,Ty si si zase nezobral tabletky na bipolárku, priznaj sa.“
,,Pozveš ma na svadbu?“ smial sa ďalej.
,,Nie, bojím sa, že by si vzniesol námietku.“
,,Škoda, už som sa tešil na únos nevesty,“ takto flirtuje Bruno. Nepriamo. Ale za tou vetou toho bolo o toľko viac, než len odkaz na nemožnú tradíciu…
,,Zavrel by si ma v bielych šatách do pivnice?“ zašepkala som.
,,Tento tvoj štokholmský fetiš,“ zasmial sa. ,,Ale ako sa poznám, asi áno. Nepáči sa mi predstava, že si vydatá. Je to také definitívne. Samozrejme, chcem, aby si bola šťastná, ale nemyslel som si, že sa niekedy vydáš.“
,,Ani ja nie, Bruno. Toto nebol plán.“
,,Si zamilovaná?“ bol vážny. A milý.
,,No to asi veru som,“ prikývla som.
,,Tak, ako do mňa pred sto rokmi?“ bože, koľká ješitnosť…
,,TAK ako do teba, už nebudem nikdy do nikoho. Bolo to nebezpečné a skoro ma to zabilo,“ svätá pravda.
,,Dá sa vôbec niekoho milovať bezpečne?“ filozofické otázky o polnoci, konečne Bruno, ktorého si pamätám.
,,Knihy a filmy hovoria, že nie, ale ja s tým nesúhlasím. Len o bezpečnej láske sa nepíše, lebo to nie je dosť atraktívne a adrenalínové. Dá sa niekoho milovať aj bezpečne. Len to pre každého znamená asi čosi iné. Milovala som už muža bezpečne. A potom som sa začala nekonečne nudiť, lebo v tom nebol žiadny drive. Ale teraz mi to pripadá bezpečné tak inak. Akože, necítim sa v ohrození, ani v strese. Go with the flow, víš,“ bola som fakt opitá…
,,A nepríde ti divné, že si ťa chce niekto vziať po tak krátkom čase?“
,,Nie, šak som super. Divné je, že si ma doteraz nikto vziať nechcel.“
,,Lovely,“ uškrnul sa. ,,Tak teda… asi gratulujem. Verím, že budeš šťastná.“
,,Nie, neveríš.“
,,Nie, neverím. Verím, že ťa to dostane do problémov. A budeš smutná a potom mi zavoláš a ja sa ťa spýtam, či si pamätáš, ako si mi pár mesiacov dozadu volala opitá o polnoci a ty povieš, že nie, lebo máš mozog ako rešeto a nepamätáš si nič, čo sa stalo pred viac ako dvoma hodinami. A ja by som po teba prišiel, zobral ťa niekam na junk food a počúval, ako sa sťažuješ na to, že tvoj život zase raz nemá zmysel, lebo s tebou nejaký fešák vyjebal.“
,,Som rada, že som zavolala tebe,“ rozosmiala som sa.
,,Plán B bol volať komu?“
,,Plán B som nemala, zato som mala priveľa drinkov,“ sadla som si na múrik. Potrebovala som si oddýchnuť.

Čím bol ku mne Bruno úprimnejší, tým viac sa mi začalo v hlave rozvidnievať. Zrazu som z toho nemala žiadny pocit. Netvrdím, že zlý, proste iba žiadny. Vo vnútri svojej hlavy som si predstavila už každý možný scenár. Viem presne, čo všetko sa môže stať, od toho, že niekto z nás ujde spred oltára až po „žili šťastne, až kým nepomreli“. Stať sa môže všetko.
,,Zlato?“
,,Áno?“
,,Budeš mi ešte volať opitá o polnoci, aj keď sa vydáš?“ uškrnul sa.
,,Nie, to asi nie. To by bolo predsa nevhodné,“ aj mne sa kútiky pohli od seba.
,,A my sme spolu predsa nič nevhodné nikdy nerobili,“ počula som, ako sa hryzie do spodnej pery.
,,Tak vieš čo, ber túto noc ako moju rozlúčku so slobodu,“ usmiala som sa.
,,Kde si, Ema?“
,,Sleduješ moju GPSku?“
,,Yeah.“
,,No tak mi poď otvoriť,“ zamávala som Brunovi, ktorý sa na mňa díval z okna svojej spálne a neveriacky krútil hlavou.