kontroverza

Keď som ju prvýkrát stretol, mala na sebe kostým Harley Quinn. Nebolo to až také čudné, bol Halloween, ale na pracovnom pohovore som nič také nezažil. A potom prešlo veľa rokov a my už sme spolu nepracovali, ale zato sme spolu žili. A to bol o dosť väčší cirkus, než halloweenske šialenstvo.

Sedel som na gauči a Gran Turismo 7, keď si ku mne sadla moja žena a mala v tvári ten pohľad, ktorý ma má donútiť vypnúť hru a počúvať ju. Dala si kolená pod bradu a spustila svoj storytime.

,,Prišiel mi mail. Nejaký týpek objavil môj blog a začal to čítať jedno po druhom a ku všetkému má otázky…“ držala v ruke mobil a čítala.
,,Celebrita,“ zasmial som sa.
,,O to pokoj, ale počúvaj, čo zajebal! Spýtal sa ma, či moje príbehy nie sú POMSTA!“ sedela vedľa mňa s otvorenými ústami.
,,A čo iné by to bolo?“ zvraštil som čelo a nechápavo sa na ňu pozrel, kým som prešiel cieľovou rovinkou s mojim štýlovým Lambom.
,,Čo prosím?“ vytreštila oči a rozosmiala sa.
,,Tak niekedy… možno… to môže byť aj pomsta,“ zjemnil som svoj názor, fakt som chcel toto kolo vyhrať.
,,No tak snáď si nemyslíš, že píšem z pomsty, preboha!“ udrela ma hánkami po ramene.
,,Šak ale isto si tak už písala niekedy! Keď si bola nasratá alebo čo. Nie? Ani raz?“ spýtal som sa a ona sa zamyslela. Vyzerala ako naše mačky, keď sa spýtam, kto zjedol šunku z taniera.
,,Poslal pár otázok pre teba,“ zasmiala sa.
,,Pre mňa? Čo ja s tým mám, ja ani nie som postavička z príbehu,“ zasmial som sa. Nie, nemrzelo ma to.
,,Možno práve preto. Sú to zaujímavé otázky,“ uškŕňala sa.
,,Veľmi sa to chceš spýtať, tak dotoho,“ občas ma núti komunikovať formou slovných hier. A ja tú snahu celkom oceňujem, aspoň sa o nej z času na čas niečo dozviem. Moja žena nie je veľmi zdieľna, ak nejde o klebety z Hollywoodu alebo nejaké nové cudzie slovo, ktoré sa naučila.
,,Chcel by som vedieť, čo si o tom tvojom blogovaní myslí tvoj partner. Podľa všetkého máš ku svojim postavám blízky vzťah, nežiarli?“
,,To be honest, ja to od istej doby už nečítam,“ zasmial som sa.
,,How dare you!“ znova ma udrela a ja som sa smial stále viac.
,,Ale aby som odpovedal – ja si o tvojom blogovaní myslím, že už dokonči ten web a tú knihu, pre boha živého. A nech za to tí ľudia platia. Je to príliš dobré na to, že im to dávaš zadarmo. A žiarliť asi nežiarlim. Či?“
,,…a ešte doplním: Podľa toho, čo čítam, máš ku svojim postavám silné romantické city. Nevadí mu to? Mne by asi vadilo, že sa moja žena pravidelne zamilováva do niekoho iného,“ prečítala.
,,Hmmm…. umenie je dobré, len ak je slobodné. Nemôžeš hovoriť človeku, na základe akého pocitu má tvoriť, to je pičovina. Je to celé aj tak len teoretické. Tie veci sa zväčša nestali… alebo som úplný debil a odkedy sme spolu, spala si s asi 126 chlapmi… čo ja viem, bývaš často unavená, nemožno to vylúčiť,“ doberal som si ju.
,,Takže ti to nevadí,“ zhodnotila.
,,A ty sa zamilovávaš do tých postáv, keď o nich píšeš?“
,,Isteže,“ pozrela na mňa s rovnakou samozrejmosťou, ako ja na ňu pri otázke, či sú jej blogy pomsta.
,,Isteže?“
,,Ako mám napísať love story bez lásky?“ rozhodila rukami. Valid point.
,,Pravda,“ prikývol som. ,,Ako to funguje?“
,,Normálne, ľahnem si, zatvorím oči, začnem meditovať a keď sa už nudím, začnem si vytvárať obrazy. Ako film. Dostanem samú seba do stavu, že s tým človekom niečo prežívam. A keď pri tom zaspím, potom sa mi to sníva. A keď sa zobudím, som v bubline toho pocitu a môžem písať,“ mykla ramenom.
,,To je dáky ezo-psycho-art bullshit?“
,,Hej, čosi také,“ prikývla.
,,Znie to vyčerpávajúco,“ vzdychol som.
,,Šak aj je! S každým príbehom a každou postavou žijem iný život. Je to schiza. Ináč, týpek sa pýta: Nebojí sa tvoj muž, že ho vymeníš?“ zasmiala sa.
,,Toho sa vôbec nebojím,“ mávol som rukou.
,,Prečo?“ smiala sa fakt veľmi. Aj by som sa urazil, ale bol som na svojej vzácnej vlne sarkastického nihilizmu a nechcel som jej pokaziť tento stand up.
,,No v prvom rade, lebo si brutálne povrchná. A ja, ako vieme, som dosť hot,“ prehrabol som si vlasy a moja žena ležala v kŕčoch na koberci. ,,Potom, obviously, aj preto, že v tej povrchnosti máš mnoho skrytej hĺbky… a preto oceňuješ môj veľký kokot,“ len s ťažkosťami sa mohla nadýchnuť. ,,No a keby ešte zostávali nejaké pochybnosti, tak nech sa ťa niekto spýta, ako veľmi máš rada poriadok a ako veľmi si schopná ho vytvárať, nebodaj udržiavať. Mike drop!“ skríkol som teatrálne a ona pod konferenčným stolíkom kopala nohami do vzduchu a tiekli jej slzy smiechu. Už som to nevydržal a rozburácal sa tiež. Keď sa konečne postavila z podlahy a sadla si vedľa mňa na gauč, záchvaty smiechu ju chytali každé dve minúty.
,,Fair enough,“ vystrela dlaň a dala mi high five.
,,Ľudia si myslia, že žiť s niekým, kto píše beletriu, je nebezpečnejšie, ako žiť s barmankou alebo herečkou? Veď to je jedno, čo robíš. Keď sa budeš chcieť kurviť, budeš sa kurviť. A keď nie, môžeš mať aj onlyfans profil a byť monogamná. Ja neviem, ja to neprežívam. Poznal som tvoje blogy skôr ako teba. Aj som ich mal rád skôr ako teba. Chcel som stretnúť človeka, čo TAK píše. A potom sme sa stretli a ty si bola nezastaviteľná vo svojej snahe získať môj penis, tak si ma unavila a sme kde sme, no…“ mykol som ramenom a moja žena sa náramne bavila.
,,Priveľa sme spolu húlili, poňala som podozrenie, že si zábavný. Možno nie si. Možno som len ja príliš high,“ zamyslela sa.
,,A ešte vieš, prečo ma nevymeníš? Lebo máš rada moje jedlo. Keby si ma ty niekedy začala podvádzať, bolo by to s nejakým šéfkuchárom. Toho by som sa fakt bál. Kým sú to len bezpredmetní programátori, mám piči. Ale dojdi mi raz domov, že máš nového kamoša a má street food a budeme musieť mať vážny talk,“ zašepkal som a moja žena sa smiala. S plnými ústami buritta, ktoré som jej urobil, keď prišla z práce. Čo bolo pred dvoma hodinami, ale čas v jej živote beztak nehrá žiadnu rolu. ,,Za ktorú z tvojich postáv by si ma v TEORETICKEJ rovine vymenila? Lets talk about it!“ žmurkol som.
,,Wáu! To je výborná otázka,“ premýšľala.
,,No povedz meno, viem, že vieš!“ prižmúril som oči a ona sa začala zľahka červenať.
,,Dnes už to tak neprežívam. Ale speaking literárne…“ odkašľala si. ,,Hmmm,“ nadýchla sa, ale neodpovedala.
,,Myslel som si, že vysypeš aspoň dve,“ dobiedzal som.
,,Bruna a Pilota? Neviem, papierovo…“ skrivila tvár.
,,Pilota nemal nikto nikdy rád, neviem prečo inak, lebo veci, ktoré robil v tvojich príbehoch boli dosť veľkolepé… ale everyones favorite guy Bruno?! Možno som rád, že nám zatiaľ nezaklopal na dvere,“ čakal som, kedy sa na mňa naserie, ale vyzerala skôr znudene.
,,Ale prosím ťa,“ mávla rukou. ,,Bejvávalo,“ zasmiala sa.
,,Takže bola chvíľa, že keby zaklopal, tak zbalíš kufor a ideš?“
,,Kufor a mačky,“ žmurkla.
,,Alečo!“ zastavil som hru a ona sa stále nervózne smiala.
,,Veď len asi prvý rok,“ mykla ramenom, ako keby to nič nebolo.
,,Prvý rok som súperil s tvojim literárnym preludom? Asi to nebolo také vyhrotené, keď som ešte tu, good,“ uznal som.
,,No tak vidíš,“ postavila sa spokojná a odišla kamsi do spálne. Začul som už len klepot kláves a vedel som, že zajtra ráno si prečítam opäť čriepok z jej sveta, v ktorom sú ľudia len literárnymi postavami a aký príbeh si vymyslí, taký budú žiť.

Milencov mojej ženy boli za tie roky desiatky. Niektorí na chvíľu, iní na dlhšiu chvíľu. Viem presne, kedy tvorí ten pocit, v ktorom sa obaľuje ako zámotok priadky morušovej. Kľudne ju nechám visieť v jej hodvábnej pavučine vymyslených svetov, lebo čím viac ich má, tým lepšia je moja realita.

Keď som ju prvýkrát stretol, mala na sebe kostým Harley Quinn. A aj po 8 rokoch je to stále Daddys little monster.