kontroverza

S ľudstvom som to vzdal už dávno. Ako terapeut by som čosi také nemal hovoriť, ale keďže som to s vami vzdal, nezáleží mi na tom, čo si o tom myslíte. Na ľuďoch mi vadia 2 veci – že nevedia, čo chcú a ak to náhodou vedia, tak to, čo chcú, je tak primitívne, že sa tým ani neoplatí zaoberať.

V skutočnosti nemám rád ani Robin. Nedávno som jej to povedal a bola celkom prekvapená. Mám ju v živote, lebo mi prináša isté nepopierateľné benefity, ale vnímam ju skôr ako kolegu, ktorý robí svoju prácu dobre, než ako niekoho, s kým ma baví tráviť voľný čas. Po 20 rokoch som si to už musel priznať. A musel som to priznať aj jej.

Celkom ma pobavil jej prístup k tejto veci. Neurazila sa, len sa na dlho zamyslela. Terapeutovňu sme si otvorili každý z iného dôvodu. Ja som do tohto spoločného projektu išiel pre peniaze a jej superschopnosť očariť ľudí natoľko, že sa k nám vracajú. Ona do toho išla v domnení, že bude zábava pracovať s naj kamošom. Mám však zato, že je jedno, prečo robíte to, čo robíte, hlavné je, že to funguje. A my sme vybookovaní na tri mesiace vopred, takže to funguje.

Ktosi by povedal, že som arogantný cynik, ale ja si to o sebe, úprimne, nemyslím. Podľa mňa som len realista. Vidím ľudí takých, akí naozaj sú, nie takých, akými sa snažia byť. Keby sme sa všetci demaskovali a konečne ukázali svojmu okoliu našu skutočnú tvár, bolo by nám oveľa lepšie na tomto svete. Prišli by sme o nepotrebných ľudí z nášho okolia a našli si takých, ktorí by docenili našu naozajstnosť.

Na dnešnej dobe (aj na Robin) mi prekáža, že sa tu vyskytol istý podivný fenomén. Nazval som ho Feťáci lásky. To sú tí ľudia, ktorí nedokážu nebyť zamilovaní. Páči sa im dopamínový hit, ktorý dostanú zakaždým, keď nejaké vzťahy začínajú. Väčšinou majú v zálohe pár rozrobených ničnetušiacich chudákov, ktorých môžu involvovať do svojho emočného sudoku, keď ich vzťah, v ktorom žijú, začne nudiť alebo skončí. Nevedia byť sami, potrebujú konštantnú pozornosť, hovoria všetkými jazykmi lásky a ideálne naraz a keď zistia, že to tak nemajú všetci, tak sa vnútorne rúcajú.

Dnes u mňa na terapii sedela žena, ktorá mala doma manžela, ktorý ju nezaujíma, v práci milenca, ktorého nezaujíma jeho žena a v telefóne načaté rozhovory so šiestimi chlapmi, ktorých, evidentne, zaujíma jej sympatická prostorekosť a na ostatné kvality sa asi nepýtali. Keď som sa jej spýtal, prečo je tých ľudí toľko, povedala, že má priveľa potrieb. Čo to, kurva, znamená?

,,No ja nie som puritán, ale táto žena je riadna děfka,“ vzdychol som, keď odišla a ja som si šiel urobiť kávu. Robin sedela za stolom na recepcii a tlačila nejaké papiere.
,,Pre teba je kurva každá, ktorá spala s viac ako jedným chlapom. Že si si ty v mladosti neužil, je tvoj problém,“ odvrkla od stola.
,,PMS či čo je?“ oprel som sa o skrinku s kávovarom.
,,Nebuď šovinistický chudák, je to také iritujúce, že z toho prestanem ovulovať,“ stále sa pozerala do papierov.
,,Si na mňa nasratá kvôli tomu včerajšku?“ pýtal som sa zbytočne, jasné, že je nasratá a jasné, že to neprizná.
,,Som taká jak furt,“ postavila sa a odišla do svojej kancelárie. A ja som si spomenul na krásny výrok môjho deda – Žena ti odpustí všetko, len nie to, že ju nechceš. V 21.storočí a pri asexuálnych vzťahoch by sa to dalo parafrázovať ako – Žena ti odpustí všetko, len nie to, že jej nevenuješ presne ten druh pozornosti a adorácie, o ktorý žiada. Ale pri feťákoch lásky to vlastne až tak nevadí, lebo im stačí vyjsť von alebo otvoriť niektorú z appiek v mobile a do pár sekúnd nájdu niekoho, kto im dá presne to, čo chcú.

Robin si myslí, že je monogamná. Len preto, lebo kým bola vo vzťahu, tak nespala s nikým iným. To jej, nepochybne, slúži ku cti, ale jej emočná promiskuita je prítomná odkedy ju poznám. Dokáže sa zamilovať a odmilovať trikrát za deň a ja síce ako profesionál chápem, že je to jeden z príznakov jej roztomilej poruchy spektra, na druhej strane ako človek, ktorý s ňou prežil asi tritisíc vzťahov, musím povedať, že by som jej najradšej odpílil vrch hlavy a nakričal do mozgu, že jej jebe. Neurobím to, ale veľmi by som chcel.

Kým som nad tým premýšľal, dvere sa otvorili a vošiel Michal. Je to vysoký, atraktívny a arogantný narcis so syndromom Petra Pana. Na terapiu ho poslala najprv jeho žena a potom aj milenka. Tú druhú nakoniec aj poslúchol.

Keď som sa ho pred pár mesiacmi spýtal, aký je jeho problém, povedal: „Viete, s jednou žijem, s druhou spávam a tretiu milujem“. Nakoniec sme zistili, že s ďalšími troma udržiava paralelné online vzťahy, pretože jedna naháňa jeho, jednu naháňa on a tá tretia posiela najlepšie nahé fotky. Bežný človek by povedal, že je to kurevník, mnoho mojich kolegov by ho označilo za obsesívneho erotomana, pre mňa je to len po pozornosti bažiaci kokot, ktorého vychovával prísny vygumovaný foter a zúfalá matka.
,,Rozviesť sa nechcem, mám tri malé deti, ale k svojej žene vlastne nemám žiadny vzťah,“ vzdychol. Samozrejme, že k nej nemá vzťah, lebo táto maskulínna pičovina si zobrala niekoho, kto mu dookola neopakuje, aký je úžasný. Je však príliš pohodlný na to, aby svoju situáciu riešil, tak sa utieka k najprimitívnejším vyjadreniam slabochov – robím to pre deti.
,,Prečo je to tak?“ spýtal som sa, hoci som odpoveď poznal. Ale za niečo mi tie prachy dať musí, tak kladiem bezpredmetné otázky, lebo nemôžem vynášať súdy nahlas.
,,Myslím, že nemáme nič spoločné,“ zamyslel sa.
,,Prečo ste sa teda brali? Aká bola vaša motivácia?“
,,Viete… bola vtedy veľmi krásna,“ usmial sa zasnívane. No povedzte mi, jak mám mať úctu k ľuďom, ktorí rozprávajú takéto pičoviny?
Ešte mi 45 minút hovoril o svojej kríze stredného veku a keď odchádzal, dúfal som, že ho vonku prejde kamión, nech majú všetky tie úbohé chudery v jeho živote konečne svätý pokoj.

Odprevadil som ho k dverám a z Robininej kancelárie sa ozýval ženský smiech. Von vyšli manželia. Ona sa smiala, on nie. Zaplatili a odišli. Robin sa tiež smiala, tak som sa jej spýtal, čo za humor sa tam odohral.
,,Týpek povedal, že si myslí, že rozumie ženám. For some reason nás to s jeho ženou dosť pobavilo,“ zvesila si kabát z vešiaku a obliekala sa.
,,Feministky,“ pokrútil som hlavou. Robin očami. ,,Ty už ideš?“ pozrel som na hodinky, neboli ani tri.
,,Hej, na dnes už klientov nemám a mám meeting,“ kontrolovala, či má v kabelke všetko, čo v nej má byť.
,,S kým?“
,,Do toho ťa hovno, čau,“ prehodila si ju cez rameno a odišla.

A takéto to teraz medzi nami bude. Nepovie mi nič osobné, bude odvrkovať a neustále sa usmievať na displej, na ktorom jej niekto dáva to, čo tak zúfalo potrebuje a z 20-ročného priateľstva sa stane len bezvýznamný kolegiálny vzťah. Viem, že si za to môžem sám a dokonca si stále myslím, že povedať niekomu pravdu, aj keď nie je príjemná, je lepšie, ako mu klamať.

Ale možno som kdesi v kútiku duše egocentricky dúfal, že trochu zabojuje. Že sa naserie a vypičuje mi, že som naše kamarátstvo hodil cez palubu. Že sa ma bude snažiť presvedčiť, že sa mýlim. Je to podobné, ako keď začnete niekoho ghostovať a dúfate, že ten človek po nejakom čase napíše a ozve sa sám. A keď sa to nedeje, vlastne vás to sklame, lebo máte pocit, že ste pre neho zas až tak veľa neznamenali. To je vlastne to, čo na feťákoch lásky neznášam najviac – majú schopnosť spôsobiť vám celkom slušný absťák.