kontroverza

Zobudila som sa s krikom a celá prepotená. Snažila som sa poriadne nadýchnuť, ale nešlo to. Bolo to ako keď zjete niečo suché a nemáte poruke vodu. Nedá sa to preglgnúť a zostane to zaseknuté kdesi v hltane. Zobudil si sa tiež. Ako vždy, keď mám zlý sen. Zasvietil si malú nočnú lampu a pohladkal ma po chrbte. Nič si sa nepýtal, len si mi podal fľašu s vodou a držal ma okolo ramien, kým som sa nedokázala normálne nadýchnuť. Pot mi stekal z čela a mala som pocit, že horím. Vstala som a otvorila okno. Vonku bolo mrazivo. Sneh sa držal len mimo cesty na trávnikoch a v korunách stromov, ktoré už vlastne žiadne koruny nemali. Zhlboka som dýchala a nechala sa ovievať chladným vánkom. Prišiel si ku mne a prehodil mi cez ramená deku.

,,Nie, je mi teplo,“ dala som ju dole a prehrabávala si mokré vlasy.
,,Prechladneš,“ povedal si potichu, ale dôrazne a znova mi prehodil deku cez spotený chrbát.
,,Nebuď jak moja mama,“ vrátila som ti ju nervózne. ,,Idem do sprchy,“ zvážila som po chvíli. Studená voda mi bičovala ramená a ja som sa konečne cítila lepšie. Na priehľadnej zástene sprchového kúta som začala počítať kvapky. Počítanie upokojuje. Keď nemáte čo počítať, môžete si rátať prsty na rukách. Robia to tak ľudia s OCD, aj pár autistov, nevidím dôvod, prečo by to nemohlo fungovať hocikomu. Obliekla som si veľké spacie tričko a vrátila sa do postele.

,,Čo sa ti snívalo?“ spýtal si sa znepokojene opretý o čalúnené čelo postele.
,,Iba taká hlúposť,“ mávla som rukou a pritúlila sa.
,,Tak mi o nej povedz,“ hladkal si ma po vlasoch a znel stále príliš vážne.
,,Mali by sme spať ďalej, sú štyri hodiny,“ zažmúrila som na hodinky.
,,Aj tak už nezaspíš. Takže mi povedz, čo sa ti snívalo,“ odkašľal si si.
,,Keby si mi vedel hacknúť mozog, bolo by to o toľko ľahšie, však?“ zašepkala som a pozrela sa ti do tváre.
,,Hej,“ prikývol si s neprítomným pohľadom upretým kamsi na ulicu za oknom.
,,Niekedy by som fakt chcela mať v hlave čip. Aby som nemusela všetko vysvetľovať slovami. Proste by som ho len vybrala, strčila do compu a všetky moje myšlienky a predstavy by tam boli ako film. To by bolo super,“ vzdychla som.
,,Zavolaj Elonovi, už sa na takom čomsi určite pracuje.“
,,Chcela by som mať možnosť hocikedy zavolať Elonovi,“ usmiala som sa spokojne a privrela oči.
,,Fakt? Stále? Aj keď sa už úplne zbláznil?“
,,Mmmmm… to je uhol pohľadu,“ objala som ťa silno a hľadala si pohodlnejšie miesto na tvojej hrudi.
,,Povedz mi už, čo sa ti to snívalo,“ vzdychol si otrávene. Neznášaš, keď niečo nevieš. Je roztomilé, ako ťa to vie iritovať.

Ľahla som si vedľa teba a zadívala sa do stropu. Nechcela som ťa zobudiť, ale je vlastne veľmi milé, že keď som na pokraji šialenstva, si pri tom. Si jediný, kto sa budí na moje nočné mory.

,,Bola som v nejakej starej nefunkčnej továrni. Boli tam so mnou traja veľkí Rusi. Akože naozaj veľkí a hroziví. A holohlaví. Ktovie, prečo sú Rusi vždy hroziví a holohlaví… Sedela som na drevenej stoličke, ku ktorej som bola priviazaná. Kričali na mňa čosi po rusky, ale nerozumela som im. Zakaždým, keď som im nerozumela, tak ma niektorý z nich udrel do tváre. Bola som už dosť spuchnutá a krvavá. Nakoniec prepli na angličtinu. Pýtali sa dokola, KDE JE TEN CHLAP a ja som vravela, že neviem. Nakoniec mi ukázali tvoju fotku a ja som pochopila, o čo tam ide. Vyzerala som príšerne, mala som zlomený nos a roztrhané obočie a po tvári mi tiekli potoky krvi. A ja som sa začala úplne hystericky smiať. Jeden z nich prišiel ku mne bližšie, mal tvár len kúsok od mojej a cez zaťaté zuby sa spýtal, kde si a ja som mu napľula do ksichtu. Znova ma udrel. Zvesila som hlavu a zase som sa rozosmiala, bolo to ako z hororu. Moje telo sa evidentne so stresom vysporadúva po svojom. Ani neviem, ako dlho ma tam mlátili, ale nepovedala som im nič. Po nejakom čase som si všimla tiene za zle zatvorenými kovovými dverami. Ktosi na ne zaklopal a keď sa všetci traja vybrali smerom k nim, dvere sa dokorán otvorili a stál si tam ty s uspávacou puškou. Vieš, takou, akou sa strieľa do divokých zvierat, keď ich chceš ošetriť alebo niekam previezť. Trafil si každého z nich a po pár sekundách spadli na zem. Boli pri vedomí, ale vôbec sa nemohli hýbať. Mali otvorené oči, všetko videli a počuli, ale boli paralyzovaní. Odviazal si ma a podľa toho, ako si sa na mňa pozeral, som musela vyzerať príšerne. Vstala som a prišla k prvému Rusovi, ktorý ležal na zemi. Najprv som ho kopla medzi nohy a potom som mu začala rovnými nohami skákať po hlave. Ako keby som čosi zadupávala do zeme. Počula som, ako mu praskajú kosti v hlave, ako sa mu láme sánka a možno aj lebka. Keď už bol v bezvedomí, prešla som k druhému Rusovi. Začala som na jeho bruchu stepovať a spievala som akúsi ruskú pesničku, znelo to ako nejaká bizár verzia Luskáčika. Pozerala som sa mu pri tom celý čas do očí. Asi to dosť bolelo. Prišla som k tebe a vzala ti tú pušku. Postavila som sa poslednému Rusovi na hrudník a mlátila ho pažbou tej pušky ako baseballkou. Keď som skončila, pozrela som sa na teba a kývla hlavou, že poďme preč. Díval si sa na mňa úplne šokovane a zdesene. Vyšla som von a z tej pušky kvapkala krv a z mojej tváre tiež. Utrela som si ju do rukáva nejakého nátelníku a kráčala prériou zanechávajúc za sebou stopy krvi v snehu. Pribehol si za mnou a povedal si, že si si nikdy nemyslel, že by som bola čohosi takého schopná. Povedala som, že ani ja nie. Spýtal si sa, prečo som to urobila a ja som povedala, že preto, lebo si to zaslúžili,“ sadla som si, dala kolená pod bradu a natiahla cez ne veľké spacie tričko.

Chvíľu si tam len mlčky ležal a počúval, čo sa mi v noci dialo v hlave. Potom si si sadol vedľa mňa a objal si ma. Pobozkal si ma na pravý spánok a sťažka si vzdychol.
,,To bol dosť drsný sen. Dík, že si ma nebonzla,“ usmial si sa.
,,Nikdy,“ chytila som ti sánku do dlane a dala ti letmý bozk na pery.
,,Myslíš, že by si tým ľuďom fakt poskákala po hlave?“ zamyslel si sa s úškrnom.
,,V tej situácii? Asi hej. Privysoký adrenalín. Mala som hrozné nervy. Asi nie som tak bezprecedentne dobrý človek, ako si si myslel,“ zasmiala som sa.
,,Vďakabohu,“ vydýchol si si.
,,Prečo?“
,,Lebo keď ti niekto ubližuje, máš sa brániť. Tak je to správne. Žiadne nastavovanie druhej tváre. Proste im poskáč po hlave. Sľúb mi to,“ zadíval si sa mi do očí.
,,Sľubujem,“ prikývla som.
,,That’s my girl,“ pobozkal si ma na čelo.

Ľahli sme si do postele a ty si mi zozadu zohrieval kríže.
,,Vďaka, že mi kryješ chrbát,“ zamumlala som do vankúša.
,,Vždy,“ zašepkal si mi do ucha a môj mozog mohol začať konečne snívať o niečom príjemnejšom, ako o rozmašírovanej hlave.