kontroverza

,,Ať se ti splní všechny tvé sny. Čínská kletba.“

To bola prvá veta jednej z Kulhánkových kníh, na ktorú ma kedysi veľmi dávno ktosi veľmi zbalil. Lebo nechať sa zbaliť na dobrý príbeh, tomu sa ja nikdy nedokážem vyhnúť. Predstavte si ale, aké príšerné by to v skutočnosti bolo, keby sa vám splnili všetky vaše sny. Od padania zo skaly, cez všetky nevery manželov, na ktorých ste potom boli celé dni nasrané, hoci sa diali len vo vašej hlave, až po naháňačku s psychopatom, ktorý vás chce zabiť, lebo ste si pozreli priveľa častí Criminal Minds za jeden víkend. Sny sú stále nepreskúmanou záhadou našej mysle. Aj neurológovia či psychológovia majú len veľmi málo reálnych dát a dosť veľa teórií o tom, prečo snívame a čo naše sny znamenajú.

Mne sa snívajú príbehy. Odjakživa. Nesnívam len tak plytko, snívam rozhovory, situácie a ľudí. Snívam s pointou. Preto si mnoho ľudí myslí, že som spala s každým, o kom som kedy niečo napísala. Majú pocit, že nejde o beletriu, že sa to naozaj stalo. A ono sa to vlastne aj… v mojej hlave. V noci. Nie som autor. Som len prúd vedomia v nahodilom kozme, ktorý v noci sníva a ráno zapisuje. Neviem vymýšľať. Viem len pozorovať. Kedysi som si myslela, že by bol zo mňa znamenitý detektív! Ale pohŕdam ľuďmi, čo nosia zbraň. Alebo spolupracujú s políciou. Takže túto teoretickú superschopnosť si nechám na preskúmanie až do ďalšieho života.

Rada chodím v noci na návštevy do cudzích snov. Lebo je zábavné stretávať ľudí, hovoriť s nimi alebo s nimi robiť hocičo iné, kým si myslia, že len halucinujú v REM fáze. Spomínam na muža, ktorého som v sne navštívila a keď mi ráno opisoval, o čom sme spolu hovorili, poslala som mu link na čerstvo napísaný príbeh, v ktorom sa dialo presne to, o čom mi rozprával. Bol vydesený. A fascinovaný. Ja som vydesená nebola. Rovnako, ako v keď bdiem, aj keď spím, chodím na návštevy len tam, kde viem, že som vítaná.

Hodiny pomaly odbíjali polnoc, vonku už bolo celkom jesenne a pri mojich dverách ktosi zazvonil. Som z generácie, ktorá nemá rada, keď niekto volá, tobôž, keď niekto zvoní. Mám z toho úzkosti, ktovie prečo. Prišla som potichu ku dverám a pozrela sa do kukátka.
,,Čo tu robíš o tomto čase?“ spýtala som sa zmätene oblečená iba vo veľkom spacom tričku a nohavičkách.
,,Prišiel som ťa uspať, čo asi,“ povedal Deryl skoro naštvane.
,,Čo si ma prišiel?“ pozvala som ho dnu a zatvorila dvere, lebo ozvena na chodbe bola veľmi neintímna.
,,Snívalo sa mi, že si nemohla spávať. Eskalovalo to tak brutálne, že si požrala nejaké tabletky a zapila ich vanilkovou vodkou a proste si sa ráno už nezobudila,“ sadol si na gauč so zopnutými rukami.
,,Nevidela som ťa už… dlho. Ale že si sem po polroku nasraného ticha nakráčaš uprostred noci, aby si ma uspal, lebo si mal zlý sen, to je fakt nové. Chceš pivo?“ otvorila som chladničku. Bola som rada, že ho vidím. Je to môj najdlhšie pôsobiaci kamoš.
,,To teda chcem,“ vyložil si nohy na stôl a rozopol opasok na džínsach.
,,Mmmm, pokračuj,“ žmurkla som na neho a on na mňa vrhol otrávený pohľad.
,,Prečo kupuješ pivo, keď ho nepiješ?“ zvieral v ruke plechovku.
,,Keby prišiel niekto, kto ho pije,“ sadla som si vedľa neho a položila mu hlavu na rameno.
,,No vyzleč si tričko a hovor, čo sa deje,“ moja obľúbená veta . Hovorieval mi to roky. A ja som to aj roky robila. Zvláštny vzťah.
,,Nebuď láskavo ezo a nemysli si, že sa chcem zabiť, len preto, že sa ti to snívalo,“ privrela som oči. Fakt sa mi chcelo spať.
,,Chcem počuť všetky klebety,“ napil sa a druhou rukou mi začal masírovať hlavu.
,,Keby zo mňa chcel niekto dostať informácie, stačí, aby spravil toto, netreba ma ani mučiť,“ zasmiala som sa.
,,Ako dlho to už je?“
,,Čo?“
,,Ako dlho sa poznáme,“ chlipol si znova.
,,Čo ja viem… mala som 19, rátaj,“ obtierala som si hlavu o jeho prsty ako mačka.
,,To je fakt doba,“ odhrnul mi prstom lem trička a pozrel sa na prsia. ,,Ale sú stále vo forme, neuveriteľné!“
,,A ty si stále veľmi, veľmi krásny,“ pozrela som sa mu do tváre a on sa usmial. A keď sa usmieva, má jamky. A keď má jamky, chcem si jeho fotkami otapetovať byt.
,,Ja nikdy neviem, čo ti na to povedať. Už 14 rokov hľadám správnu odpoveď na tieto bezbrehé komplimenty. Lebo šak ja ti aj verím, že si to myslíš, aj mi to príde absurdné,“ zasmial sa.
,,Prečo my sme spolu nikdy nespali, pripomeň mi,“ zamračila som sa na neho.
,,Lebo teasing je vždy viac fun ako realita,“ pokrčil ramenom a dopil. ,,Šak ale nemali sme k tomu ďaleko,“ zasmial sa. ,,Čo ideme robiť?“ rozhliadal sa po mojej obývačke a hľadal inšpiráciu.
,,Chceš si zahrať šach?“
,,To si chcem vždy!“ povedal nadšene.
,,Rozjebem ťa sicílskou obranou a do rána mi budeš plakať do vankúša,“ uškrnula som sa.
,,Už si niekedy v živote nado mnou vyhrala?“ zamyslel sa. Arogantne.
,,Nechávam ťa vyhrávať, aby si sa cítil ako chlap, Derylko,“ žmurkla som.
,,Vieš o tom, že ma 14 rokov voláš pokecovým nickom z mojej rannej mladosti?“ zasmial sa.
,,Niekedy celkom zabúdam na to, koľko ľudí z onlinu som si preniesla do reality… ukáž deti, jebať na šach,“ vyložila som si na neho nohy a Deryl vytiahol z vrecka telefón.
,,Na,“ podal mi ho a jeho galéria bola plná fotiek potomkov. Nikde žiaden dickpic. Nie ako zamlada!
,,Robíš veľmi pekné deti,“ listovala som vo fotkách z dovolenky, ihriska, bazénu aj lesa.
,,Kedysi, keď si bola rozhodená, som ti posielal fotky ksichtu a vtáka, dnes posielam fotky smejúcich sa detí. Obaja sme tuším vyrástli,“ vzdychol.
,,Vždy si vedel, ako ma upokojiť,“ zasmiala som sa a spomínala na časy, keď sme obaja boli na intráku, on hral Dotu, ja som písala a mali sme pri tom celé dni zapnutý webcam. Lebo ja som sa chcela pozerať na jeho jamky v lícach a on na moje prsia. Ani sme sa nerozprávali, každý si robil svoje a v malom okne v rohu obrazovky sme mali pocit, že nie sme sami.
,,Bola si môj trenažér na deti. Lebo som s tebou mal božiu trpezlivosť!“ pleskol ma po stehne.
,,Prežil si všetkých mojich frajerov.“
,,Som úprimne rád, že aj ty, máš príšerný vkus,“ rozosmial sa a ľahol si.
,,Náhodou, kamošov si vyberám vynikajúco. Mám znamenitý spirit team. Len mám veľký problém, keď niekto na chvíľu vypadne. Neviem, čo so sebou, treba mi vás všetkých,“ mykla som ramenom a ľahla si vedľa neho.
,,Koľko si nás vlastne nahanobila za tie roky?“ zamyslel sa.
,,Šak len štyroch, som skromné dievča.“
,,Ja, Timo, jeho žena… a kto ešte?“ počítal.
,,Hádaj!“
,,Nepovedz, že ten psycho týpek, čo sa na nás možno pozerá aj teraz!“ díval sa po zapnutej elektronike.
,,Kto? Bruno?“ rozosmiala som sa. ,,To by bol ináč výborný člen spirit teamu,“ fakt že hej. Vlastne, treba normalizovať jedného Bruna do každého spirit teamu. Okamžite!
,,Mal by som ti stačiť len ja! Koučujem ťa roky a stále žiješ, evidentne nie je treba ďalších ľudí!“ zahlásil presvedčene.
,,Bolo by super, keby som potrebovala len teba. A bolo by ešte viac super, keby som nepotrebovala vôbec nikoho,“privrela som oči.
,,Tento tvoj anxious attachment je tiež súčasť diagnózy, na ktorú sa neustále vyhováraš?“ zasmial sa a šťuchol ma ukazovákom do rebra.
,,Možno by si už mal ísť!“
,,Nejdem nikam, ešte nespíš…“ otočil ma na bok a zohrieval mi chrbát. ,,Kto je číslo štyri?“
,,My downfall, my muse, my worst distraction, my rhythm and blues…“ zaspievala som si s Johnom Legendom a Deryl sa zasmial.
,,Bože, furt? Kedy ťa to pustí, šak som krajší ako on. Aj múdrejší. Aj zábavnejší,“ vymenovával svoje kvality a ja som sa smiala tiež.
,,Máte rovnaký birth chart. Aj jamky. Aj deti,“ mykla som ramenom.
,,Si povrchný ezoterik. Tak som ťa nevychoval!“ uštipol ma do ramena.
,,Keď vás mám pohromade všetkých, som vycentrovaná. Keď niekto z vás chýba, som jak šarkan. Niekto ma dole síce drží, ale inak sebou mácham vo vetre na všetky strany,“zavrtela som zadkom, aby som si našla lepšiu polohu.
,,Ty máš v hlave taký cirkus, jak ja teraz v gatiach,“ zasmial sa.
,,Cirkus prichádza bez varovania. Nepredchádzajú mu žiadne oznámenia, žiadne papierové letáky na pošte a billboardy v centre mesta. Žiadna zmienka ani reklamy v miestnych novinách. Proste je tam, kde včera nebol,“ zacitovala som pasáž z Morgensteinovho Nočného cirkusu.
,,A keby sme všetci zmizli preč a zostal len on?“ dobrá otázka.
,,Tiež by to nebolo dobre. Lebo pravdepodobnosť, že zase odíde je príliš vysoká a ja vtedy potrebujem…držať špagátik,“ pohladkala som ho po hánkach.
,,Urobila si v živote už toľko hlúpych rozhodnutí… bol som azda pri všetkých! Ale zamilovať sa do tohto človeka, bolo… vlastne nie, boli aj hlúpejšie… ale len asi dve!“
,,Ktoré?“ smiala som sa, lebo som si bola istá, že má zoznam.
,,Keď si spálila knihu! A ten psychoš z netu,“ smial sa tiež.
,,Tú knihu mi vykrikuješ už roky… mladá som bola, aj tak bola o hovne,“ mávla som rukou.
,,Nič, čo napíšeš, nie je o hovne.“
,,A ty si mi nič také pekné ešte nikdy nepovedal,“ otočila som k nemu hlavu.
,,Nebuď emo,“ prekrútil očami.
,,A nevolaj Bruna psychoš z netu, lebo ti najebem,“ zagánila som.
,,Psychoš z netu, psychoš z netu!“ šomral mi do ucha a ja som ho udrela lakťom do rebier.
,,Told you…“ mykla som ramenom, kým sa vedľa mňa zvíjal.
,,Si priliš protective na ľudí, ktorí na teba serú. To je podľa mňa tvoj najväčší problém. A že ich máš!“
,,Keď máš niekoho rád, nezáleží na tom, že na teba serie. Máš ho proste len rád. To sa nedá vypnúť. Nemôžeš sa raz ráno zobudiť a povedať si, že ľudia, ktorí nie sú v tvojom živote, viac nie sú ani v tvojej hlave. Keby to šlo, môj spirit team je svätá trojica. Ale nejde to. Niektorých ľudí potrebuješ milovať naozaj a niektorých máš rád len tak v tichu svojej hlavy,“ zašepkala som.
,,A na blogu,“ zasmial sa.
,,Hej, tam môžem milovať hocikoho a hocikedy, je to moja debna s pieskom, do ktorej strkám hlavu.“
,,Sa čudujem, že ti to nedokurvilo všetky vzťahy, čo si kedy mala. Keby moja žena píše o tom, že miluje niekoho iného, jeblo by ma.“
,,Autorská licencia, Deryl! Veď to nie je denník… nebuď jak tí ľudia, čo si myslia, že som jebala s každým, o kom som písala,“ vzdychla som.
,,By si mala šušku na franforce,“ zasmial sa.
,,FranForce… to je jak názov francúzskych vzdušných síl…“ zamyslela som sa.
,,Berú ťa viac kóderi či piloti?“
,,Kóderi ma neberú už vôbec,“ a nechápem, prečo niekedy brali…
,,Psychoš z netu bude smutný, keď si to prečíta,“ zasmial sa.
,,Bude hlavne urazený, že si myslíš, že je kóder. A povedala som, aby si ho tak nevolal,“ môj lakeť našiel jeho rebrá znova.
,,Au, piči,“ zasmial sa a držal si vznikajúcu modrinu. ,,Inak ten keby sa vrátil, bolo by lepšie, keď tak premýšľam.“
,,Prečo?“ tieto jeho zmeny názorov sú drastickejšie jak moje zmeny pocitov.
,,Podľa mňa by ťa nenechal sa takto plácať vo vzťahu, ktorý nemá perspektívu. A bol jediný, koho si kedy poslúchala. Sme na teba príliš mäkkí, potrebuješ tvrdú ruku,“ udrel ma po zadku.
,,Na škole nám často hovorili, že keď ti ožije postava, nechaj ju konať. Občas som si predstavovala, že niekam prišiel a keď sa niekomu predstavoval, proste povedal Bruno, teší ma… a potom sa na moment zháčil, čo to z neho vyšlo,“ zasmiala som sa. Bola to zábavná imaginácia.
,,Vytvárať ľuďom psychózy, na to by ťa bolo,“ smial sa tiež a privinul si ma. ,,Ale kvôli nemu tu nie som.“
,,A prečo si prišiel?“
,,Lebo máš v hlave cirkus. A na hrudi ti sedí slon. A ten principál, ktorého považuješ za svoju spirituálnu dvojičku, sa o teba nevie postarať. Niekto musí,“ preplietol si prsty s mojimi.
,,Vďaka, že sa staráš,“ zovrela som mu ruku v dlani.
,,Budeš ma teraz chvíľu poslúchať?“
,,Uhm.“
,,Tak zatvor oči a spi,“ pobozkal ma na temeno.
,,Dobre,“ privrela som oči, zhlboka sa nadýchla a takmer na povel upadla do bezvedomia.

Keď som sa ráno zobudila na gauči prikrytá dekou a obložená mačkami, premýšľala som, či to bolo naozaj alebo sa mi to len snívalo. Sadla som si a rozlepovala oči pomaly. Spala som ako už dávno nie. Kocúr zoskočil z gauča na stôl a sadol si na zdrap papiera.
,,Počkaj, Koby,“ dala som ho dolu a on urazene zamňaukal.

NEROB CIRKUS, MUSEL SOM DO ROBOTY. A NIE, NESNÍVALO SA TI TO.

,,On ma tak pozná,“ povedala som Stele, ktorá sa vedľa mňa nemiestne olizovala. ,,Keby som to vedela robiť tiež, ani spirit team mi netreba,“ vzdychla som a pripla si na chladničku Derylov odkaz ako memento. ,,Nerob cirkus, Roberta!“ opakovala som si odvtedy každé ráno ako mantru. A jedného dňa… to aj zaberie.