Založ si blog

Kráľovná chaosu

Nikdy som nechcel deti. A som rád, že ani moja žena nie. Hovorili sme si, že to necháme na prírodu, ale v skutočnosti sme ich nikdy nechceli. A príroda v tom, evidentne, bola s nami za jedno. Keď som si ju bral, mal som 22 a ona 33. Vadilo to všetkým, okrem nás dvoch, tak sme sa na ich názory vyjebali a žijeme spolu už 18 rokov v tom najlepšom manželstve na svete.

Robin som spoznal, keď som bol už dávno ženatý. A mal som ju strašne rád od začiatku. Moja žena nie. Mala pocit, že toto dievča je „too much“ a že je príliš nekonzistentná a dramatická. Šak aj bola. Ale práve to som na nej mal rád. Bola taká autentická vo svojej prijebanosti, že som nevedel, čo iné by som s ňou mal robiť.

Čím dlhšie som ju poznal, tým radšej som ju mal. Bola len o šesť rokov mladšia, ale mal som pocit, že je to moje dieťa. Moje adolescentné, nezvládnuteľné a emočne nestabilné dieťa, ktoré sa snaží zo všetkých síl vyzerať, že je nezdolateľná.

Dokázal som sa s ňou rozprávať hodiny, dni, mesiace… Našimi telefónmi prešlo 300 000 správ za dva a pol roka. Naši partneri z nás boli spočiatku nesmierne zmätení, ale mali sme šťastie. Ich tolerancia bola oveľa vyššia, ako by bola naša v rovnakej situácii. Moja žena nemala silu rozprávať sa so mnou o tom, prečo vzťah Adely Banášovej skončí tragédiou, aký modus operandi majú Kardsahianky alebo v akej fáze je Mesiac a čo s tým treba robiť.

Nie som celkom typický chlap. Nemám problém so svojou mužnosťou, ani s tým, že milujem klebety, neznášam alkohol a naozaj a úprimne ma zaujímajú ľudia. Mala 33 a ja 39, keď nás oboch diagnostikovali na ADHD a my sme konečne pochopili, čo nás k sebe tak priťahuje. Spektrum. Nezaujímali ma jej prsia, tie zaujímali všetkých. Zaujímalo ma jej prežívanie, lebo sme ho mali veľmi podobné.

,,Pamätáš, jak sme si roky mysleli, že sme twinflame?“ spýtal som sa jej raz kráčajúc po lesoparku s rukami vo vreckách nasávajúc jesenný vzduch.
,,Mali sme málo informácií a všetko tomu nasvedčovalo,“ hladkala prstami listy rastlín, ktoré jej stáli v ceste.
,,Nikdy neodtrhneš nič, som si všimol. Všetci vždy niečo odtrhnú a potom si to žmolia v ruke, keď kráčajú a premýšľajú,“ nie vždy som si to uvedomoval, ale úplne vždy som ju analyzoval.
,,Lebo ak sa ti príroda páči, tak trháš kvety a nosíš ich domov. Ale ak ju miluješ, tak ju necháš žiť,“ usmiala sa.
,,To bolo deep,“ uznal som. A fakt bolo. Už som odvtedy neodtrhol ani vetvičku. ,,Prečo sme si vlastne mysleli, že sme twinflame? Pripomeň mi.“
,,Obaja sme psychológovia, máme rovnakú diagnózu, veľmi podobné zázemie a našiel si si ženu, ktorá je narodená v rovnaký deň ako ja,“ mykla ramenom.

Vtedy som si spomenul, ako ju moja žena začala milovať rovnako, ako ja. Sedeli sme v obývačke vo veľkom dome na periférií a boli sme stripovaní jak naši duchovní vodcovia v 60. rokoch. A ja som sa Robin spýtal, kedy sa narodila a keď povedala dátum, moja žena vyprskla colu nosom. A táto ezo náhoda spôsobila, že sa s ňou konečne začala aj rozprávať, namiesto toho, aby ju len počúvala. Nehovoria spolu každý deň, ale keď spolu hovoria, trvá to hodiny. Ako matka s dcérou. Hipisácka matka s ešte hipisáckejšou dcérou.

,,Som strašne rád, že sme ťa adoptovali,“ chytil som ju okolo ramien.
,,Aj ja, Timo,“ prikývla. ,,Neviem, čo by som bez vás robila.“
,,Niekedy, keď o tebe premýšľam, sa v tebe vidím rád. Rád vidím, ako píšeš – aj ja som kedysi písal, ale potom som sa na to vyjebal. Vždy som chcel byť scenárista. Ale nezobrali ma a ja som nemal toľko húževnatosti, aby som to skúšal znova. Ale sú aj veci, ktoré v tebe vidím nerád. Napríklad ten vyjebaný spasiteľský komplex. A people pleasing. A toleranciu toxicity,“ menoval som všetko, čo som práve videl, že robí a vedel som, že vie, na čo narážam.
,,Dobre, prestaň,“ zošuchla si moju ruku z ramena a predbehla ma o pár krokov.
,,Nevyťahuj tu na mňa svoje RSD, lebo ti najebem!“ udrel som ju do ramena.
,,Choď do piče so svojimi priemernými analýzami,“ prekrútila očami.
,,Priemernými… čo prosím?“ zvýšil som hlas a ona sa zasmiala. Ako vždy, keď som nasratý. A pritom vie, že to nenávidím, ale čo vám poviem… deti.

Viac ako desať rokov sledujem jej život a nevychádzam z údivu. Nedokážem pochopiť, ako tak schopný terapeut ako je ona, dokáže rozdávať rozumy, ktorými sa sama neriadi. Ale ako mi už bolo niekoľkokrát povedané – je to moja vina.
,,Tvoje rizikové správanie nemá konca,“ pokračoval som, lebo niekto jej to povedať musel.
,,Tebe len vadí, že sa bavím aj s niekým iným ako s tebou. Si strašne sebestredný,“ keď sa bráni, je roztomilá.
,,Bol som týždeň na dovolenke a ty si si stihla zničiť život, tak neviem, kto z nás toho druhého potrebuje viac,“ prekrútil som očami a nebral celú túto wannabe hádku vážne. Lebo my sme sa vlastne nikdy nehádali vážne. Len tak ako zo sitcomu.
,,Som v pohode, nič mi nie je,“ hrdinka, dopiče.
,,Najhoršie je, že to eskaluje! Tvoj spasiteľský komplex je celkom mimo kontrolu. Nosila si si domov bezdomovcov, keď si tam bola sama,“ začal som vymenovávať jej hriechy.
,,No a?“
,,Mohol ťa znásilniť, okradnúť alebo zabiť!“
,,Ale neznásilnil, neokradol a nezabil,“ rozhodila rukami.
,,Sadla si si k feťákovi na lavičke, ktorý si práve šľahal herák do žily. Mohol ťa ubodať!“ bolo mi zle, keď som si na to spomenul.
,,Ale neubodal,“ usmiala sa.
,,Spomínam na chlapa, čo ťa vydieral a mohol dostať do basy,“ vzdychol som.
,,Ale nesedím. Ukľudni sa. Všetko, čo mi tu vymenovávaš sú situácie, v ktorých sa MOHLO niečo stať, ale nestalo sa. Mám kvalitný spirit team,“ žmurkla.
,,Tvoj spirit team si musí klopať na čelo, čo to kurva robíš… si namotaná na ženatého chlapa a ešte si aj myslíš, že je to v porádku. Jebe, ne?“ pozrel som sa na ňu blahosklonne a pokrútil hlavou.
,,Twinflame bullshit,“ mykla ramenom a dobehla k najbližšej lavičke.
,,Povedz mi, čo je na ňom také zaujímavé, že ti to jebe hlavu pol života?“ fakt som to nedokázal pochopiť, prišiel mi ako hociktorý iný narcis.
Robin vytiahla z vrecka telefón a otočila ho displejom ku mne.
,,Look at him!“ ten blahosklonný pohľad má, evidentne, po mne.
,,Ale prosím ťa, takto vyzerajúcich chlapov je plný svet,“ buľvy som mal už niekde na zátylku.
,,Hej?! Kde? KDE? Ukáž!“ rozhadzovala rukami a kričala na mňa, až si všimla o dve lavičky ďalej sedieť nejaké dievča s kolenami pod bradou a zúfalým výrazom. Stíchla a chvíľu ju len pozorovala. Vedel som, že tento rozhovor nedokončíme…

Postavila sa a šla rovno k nej.
,,Roberta! Prestaň! Zase to robíš! Vidíš, že to zase robíš, však?“ šepkal som nasrato jej smerom, ale len mávla rukou a vôbec ma nepočúvala.
,,Ahoj, mohla by som si prisadnúť?“ spýtala sa dievčaťa, ktoré – ako všetky Robinine obete – vôbec nechápalo, čo sa tu deje. ,,Som Robin a tamto je môj kamoš Timo, boli sme sa prejsť a uvidela som ťa. Vyzeráš smutne. Nie sme zo žiadnej sekty, prisahám,“ zasmiala sa a dievča s ňou.
,,Bežne sa rozprávaš s cudzími ľuďmi, lebo ti pripadajú smutní?“ spýtalo sa smutné dievča.
,,Presne! Ha!“ ukázal som na Robin a stál asi dva metre od lavičky.
,,Nechceš si k nám prisadnúť?“ spýtala sa ma a ukázala na miesto vedľa seba.
,,Nie, Robin, nechcem. Nerobím detskú terapiu a ani neviem, či je zákonné prisadať si k deťom v parku. Prepáčte, slečna, je mi ľúto, že sa necítite dobre, ale mali by ste vyhľadať odbornú pomoc, alebo skúste rodičov alebo kamarátov, niekoho, koho poznáte. A nie cudziu ženu na lavičke v parku,“ díval som sa na Robin nasrano, lebo práve porušila kompletne celý psychologický kódex. A robí to neustále!
,,Daj mi desať minút,“ pozrela na mňa zhovievavo. ,,Ako sa voláš?“ spýtala sa smutného dievčaťa.
,,Katka,“ vystrela k nej ruku a Robin ju stisla.
,,Fajčíš, Kejt?“ tieto jej žoviálnosti…
Smutné dievča prikývlo a Robin vytiahla z vrecka krabičku pašovaných mentoliek a ponúkla ju. Zapálila si tiež a dala nohy do tureckého sedu. Milujem jej manipulatívne techniky.
,,Čo sa stalo? Sme psychológovia, aj keď tak nevyzeráme,“ povedala dievčaťu a to sa na mňa pozrelo trochu neisto.
,,Hej, hovorí pravdu,“ vzdychol som.
,,Mala som frajera. Štyri roky. Zistila som, že ma podvádza. Išla som za ním do Prahy a mal ma tam čakať, ale neprišiel a blokol si ma. Jeho sestra bola moja najlepšia kamoška, ale v korone sa zabila, lebo nezvládla depresie. A mne sa z toho trochu aj podarilo dostať, ale teraz mám inú kamošku a tá má tiež depresie a ja sa bojím, že sa zabije aj ona. A aby toho nebolo málo, pozri sa na mňa, kto by ma chcel, som odporná…“ rozplakala sa. A ja som sa rozosmial. Obe sa na mňa z lavičky pozreli ako na kokota.
,,Nie, preboha, nesmejem sa na tebe!“ bolo to fakt nevhodné. Ale smial som sa na tom, ako si Robin myslí, že za desať minút vyrieši evidentné PTSD, BPD a bohviekoľko ďalších skratiek. A toto sa jej deje vždy! Úplne zakaždým! Odkusne si priveľký kus a potom musí posúvať svoje meetingy alebo život.
,,Koľko máš rokov?“ spýtala sa dievčaťa.
,,16,“ povedala nesmelo.
,,Bože… to sa chce človek zabiť aj kvôli novému jebáku, nie to ešte kvôli kokotovi, čo si ani nepozrie tvoje storky, aj keď ich tam dávaš len kvôli nemu!“ pretočila očami a smutné dievča sa zasmialo a utrelo si nos do rukávu károvanej košele. Grunge je zas v móde?
,,No, hej… nevieš, ako dostať tú kamošku z depky? Fakt sa o ňu bojím,“ povedala empaticky. Bolo to evidentne milé dievča. A uvedomelé. A smutné. Asi ako Robin v jej veku. Ona jak nájde človeka, čo ju zrkadlí, tak by si ho najradšej zobrala domov a kŕmila, kým by z neho nevyšli všetky… sračky.
,,Ako terapeut by som ti mala povedať, že by si si mala pohovoriť s rodičmi, priateľmi alebo školským psychológom… ale ako žena mám o dosť lepšie rady,“ natočila sa k nej a ja som vedel, že ak si nedám pozor, začnem krútiť očami fakt nahlas. ,,Vzťahy sú ťažké. A nebudú ľahšie ani v 40ke, prisahám. Len budeš mať viac skúseností a budeš skôr vedieť odhadnúť, kto je kokot a kto to s tebou myslí dobre. To, čo musíte urobiť obe a nepočká to – je objaviť svoju vnútornú bohyňu!“ gestikulovala ako veštica.
,,Preboha, Roberta, si certifikovaný terapeut,“ zašepkal som viac menej sám pre seba a svojho vnútorného boha, ktorý by jej teraz najradšej najebal.
,,Zober kamošku, kýbel zmrzliny, ľahnite si na podlahu a pustite si Taylor Swift. Lebo my ženy si niekedy nerozumieme… ale Taylor Swift nám rozumie vždy!“ dotkla sa jej prstami na predlaktí a dievča sa rozosmialo. Naozaj nahlas.
,,Len by som rád dodal, že rovnako dobre funguje aj Miley Cyrus,“ odkašľal som si. ,,Lebo chápeš, you can buy yorself flowers, nečakaj na kokota,“ ani neviem, načo som sa vlastne zapájal, ale smutné dievča vyzeralo, že je o kúsok veselšie.
,,Sebalásku za teba nikto neurobí. A je ťažké sa mať rád, lebo sa človek naozaj dobre pozná a vie, že má aj chyby. Kopu chýb. Ale nie si v nich sama, všetci ich máme. Napríklad ja dávam skvelé rady, ale neriadim sa nimi. A Timo je terapeut, ale vlastne neznáša ľudí a ich problémy. Všetci niečo máme. A všetci sme príliš zamestnaní sebou samými, než aby sme riešili, čo si o nás kto myslí. A keď si mala frajera už v 12tich, tak to s tebou nebude také zlé,“ žmurkla na ňu. ,,Proste buď bohyňa, okay?“ udrela ju do ramena.
,,Okay,“ prikývlo dievča so smiechom, Robin vstala a podala jej svoju nedofajčenú krabičku mentoliek. Dievča si ju vzalo, usmialo sa a ešte hodnú chvíľu sa za nami dívalo, ako keby stretla anjelov na ceste, ktorá viedla nikam.

Keď sme od nej boli dostatočne ďaleko, buchol som Robin päsťou do bicepsu, až to muselo fakt bolieť.
,,Prestaň ma mlátiť, dopiče!“ udrela ma tiež a držala sa za vychádzajúcu modrinu.
,,Práve si dala cudziemu decku v parku cigarety a poradila jej, aby našla svoju vnútornú bohyňu namiesto toho, aby si našla terapeuta!“ kričal som pošepky.
,,Keď sme odchádzali, bola šťastnejšia, ako keď sme prišli. Len na tom záleží,“ usmiala sa.
,,Nemôžeš urobiť šťastnými všetkých,“ povedal som zmierlivo.
,,Ale môžem to skúsiť!“ vyskočila na lavičku a zoskočila do opadaného lístia.
,,Mal som ťa vychovať lepšie,“ vzdychol som.
,,Pozri… keby som nebola taká, aká som, nemal by si ma rád. A keby som nebola taká, aká som, nezažívala by som historky, ktoré sú dnes už len vtipnými príhodami. Lebo komédia je len tragédia + čas. Aj tamto dievča bude rozprávať, ako sa chcelo zabiť, ale potom stretlo neurotika a hipisáčku a rozmyslelo si to. Z takýchto chvíľ sa stávajú dôvody na život. Lebo zistíš, že nie si celkom sám. Občas len potrebuješ vedieť, that somebody cares. Aj keby to bol len cudzí človek. Preto robíme to, čo robíme. Chceme pomôcť neborákom,“ prehodila mi ruky okolo krku a ja som ju neochotne objal. Lebo mala pravdu, ale to som v tejto chvíli nechcel priznávať.
,,To medzi tebou a Hankom sa mi ale stále nepáči,“ pripomenul som jej, prečo som ju vlastne vytiahol von.
,,Keby som na tej twinflame journey bola s tebou, hovoril by si inak.“
,,Je to toxic. Odchádza a vracia sa. A ty sa rúcaš a vstávaš z popola. A furt to nevyzerá, že by to niekam viedlo,“ vybral som z vrecka balíček cigariet a zapálil si.
,,Práve si opísal základné znaky twinflamu, ja neviem, čo sa mi tu snažíš dokázať,“ rozosmiala sa. ,,Navyše, je to tvoja vina! Robin, preži si svoje spirituálne obdobie… Robin, nebuď taká tvrdohlavá a zisti, jaký máš birth chart… Robin aha, soulmate, twinflame, karmic bullshit, to sa ti bude ľúbiť…“ imitovala ma. ,,A som kde som!“
,,A zas je to moja vina…“ odklepol som popol na zem a podal jednu cigu aj jej.
,,Nechcem to, nemá to mentolový filter,“ pokrútila hlavou.
,,Ako si môžeš byť istá, že si sa len nenamotala na narcisa, ktorý ťa využíva, aby sa cítil lepšie?“ uznajte sami, výborná otázka.
,,Intuition makes you uncomfortable, imagination doesn’t,“ usmiala sa.
,,Necituj mi Dolores, potom nemám argument,“ vzdychol som.
,,Budem v pohode, vďaka, že sa staráš,“ pobozkala ma na líce.
,,On zas odíde…“
,,Ja viem. A potom sa zas vráti. Ale jedného dňa bude dosť veľký na to, aby prestal robiť pičoviny,“ strčila si do úst žuvačku.
,,A ty?“
,,Ja nie, ja budem navždy malá,“ rozosmiala sa. ,,A pome už, o polhodinu mám sedenie s párom a idem presviedčať manželku, aby sa nerozvádzala len preto, že týpek si našiel side chick,“ ukázala smerom k autu.
,,Keby sa dalo pokrytectvom prísť o licenciu, v tejto chvíli som už spolupáchateľ zločinu,“ krútil som hlavou a dúfal, že sa jedného dňa začne riadiť vlastnými radami. A objaví svoju vnútornú bohyňu. Lebo ju zabijem.

Bež ako o život

11.06.2024

Nerada mením svoje zvyky. Keď sa v niečom udomácnim, očakávam, že to tak zostane navždy. Či už ide o vzťahy, jedlo alebo bežecké trate. Keď som pred rokom naposledy bežala po tejto dráhe, položila som donuty na smetiak a rozlúčila sa s Filipom. Jeho žene sa nepáčilo, že chodí behať s niekým, kto má prsia, tak sa prišiel rozlúčiť. Je to valídny argument. Nebola som [...]

Sláva víťazom

14.04.2024

Dvere za posledným narušeným chudákom sa zatvorili a Timo si unavene sadol do kresla na recepcii. Bezprízorne sa díval von. Bolo tam úplné ticho, iba jemné pradenie vonnej lampy rušilo naše bezrečie. Pozerala som sa pred seba a nad čímsi premýšľala. Nespomínam si už nad čím, mala som celkom prázdnu hlavu. Nemám rada, keď sa to deje. Vadí mi to. Ak môj mozog nemá [...]

Koniec sveta

01.04.2024

Mám slabosť pre miesta, kde zastal čas. Také, kde neexistuje sentiment minulosti, ani ťažoba budúcnosti. Miesta, ktoré sú iba tu a iba teraz. Nájdete ich, keď budete kráčať naboso po mokrom piesku a zarývať sa doň pätami. Jedno také poznám. Vždy, keď tam prídem, ocitnem sa v bubline dokonalého Teraz. Nikdy tam nikto nie je, len ja a chlap, ktorý býva na útese celkom [...]

Virus Outbreak Venezuela

Maduro stupňuje rétoriku pred voľbami: Ak nevyhrám bude vojna, hovorí o krvavom kúpeli

21.07.2024 11:47

Podľa prieskumov však súčasný prezident výrazne zaostáva za kandidátom opozície.

172529

Ruské stíhačky vraj odvrátili americké bombardéry od svojich hraníc

21.07.2024 10:56, aktualizované: 11:28

Lietadlá sa stretli nad Barentsovým morom, tvrdí Moskva.

čínski záchranári, čína, potopy, rieka, zrútený most, Šen-si,

Prudké lejaky a devastačné záplavy si v Číne vyžiadali už najmenej 20 mŕtvych

21.07.2024 10:22

Husté lejaky sužujú rozsiahle oblasti severnej a strednej Číny už niekoľko dní.

Theodore Roosevelt

Teddyho Roosevelta nezmohol ani atentát. Pokojne rečnil s guľkou v hrudi

21.07.2024 10:00

Počas volebnej kampane v roku 1912 postrelil amerického exprezidenta atentátnik, ale Roosevelt pokračoval v programe a na mítingu predniesol vyše hodinový prejav.

kontroverza

I know the voices in my head aren’t real, but sometimes their ideas are absolutely awesome.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 321
Celková čítanosť: 952242x
Priemerná čítanosť článkov: 2966x

Autor blogu

Odkazy