Zobudila som sa v tvojej posteli. Poznám to podľa okien. A toho kresla v rohu, ktoré si vraj nikdy nemal. Ležala som bez pohnutia a dívala sa do stropu, ako keby som sa od krku nadol nemohla vôbec hýbať. Nevedela som ani otočiť hlavu tvojim smerom. Z očí mi padali slzy a stekali kamsi do ucha. Neznášam slzy v uchu.
,,Ako veľmi zlé to je?“ spýtal si sa do tmy.
,,Slzy sú moja skin care, tak čo myslíš?“ zasmiala som sa medzi vzlyky a ty tiež.
,,Keď plačeš a smeješ sa zároveň, si presne taká, akú si ťa pamätám.“
,,Vieš, čo som si uvedomila?“
,,Tieto tvoje awakeningy sú v poslednej dobe dosť masívne… čo také?“
,,Keď si ma spoznal, bola som na tom asi najhoršie v živote. Vyzerala som najhoršie, cítila som sa najhoršie, mala som najhorší job, najhorší životný štýl, najrozbitnejšie sebavedomie, najviac dokurvený mozog… čo si mal, preboha, na mne rád?“
,,Keď si ma spoznala, bol som zombie troska, kriminálnik, sadista a depresívny, večne zhúlený skoroalkáč. Čo si mala, preboha, na mne rada?“
,,Na otázku sa neodpovedá otázkou, je to veľmi neslušné.“
,,Mal som na tebe rád, že si bola dokonalá vo svojej naozajstnosti. A že si ma tak húževnato milovala, aj keď si na to nemala dôvod. Nikdy som nestretol nikoho takého tvrdohlavého vo svojej láske. A páčilo sa mi, ako si hrala hustú, ale pritom si bola len také neškodné malé dievča bez pudu sebazáchovy.“
,,Raz si mi povedal, že som mohla stretnúť niekoho oveľa horšieho ako si ty. Vtedy som tomu úplne nerozumela.“
,,Myslela si si, že som vrchol temnoty?“ zasmial si sa.
,,Asi hej,“ uškrnula som sa.
,,Ale už vieš, že nie, však?“
,,Som rada, že si odo mňa nechcel, aby som niekoho zabila…“
,,Urobila by si to?“
,,Vtedy? Bez váhania,“ povedala som sebaisto a nech to znelo akokoľvek príšerne, bola to pravda.
,,Tak to som rád, že som nič také nechcel teda.“
,,A aby som ti odpovedala – mala som na tebe rada tvoj fascinujúci mozog. Nikdy predtým ani potom som nestretla nikoho tak chytrého. A to poznám kopu chytrých ľudí. Ale nikoho tak fucking smart, ako teba, som na svoju prijebanosť nikdy nezbalila.“
,,Pri tebe je fakt jednoduché cítiť sa ako Pánboh, vieš to?“
,,Hej, viem.“
,,Dávaj si na to pozor, priťahuješ egotriperov.“
,,A pacientov.“
,,Darí sa ti liečiť vskutku znamenite. Iných. Kto pomôže tebe?“
,,Ja neviem,“ vzdychla som a uši sa mi zasa začali plniť mojou prirodzenou micelárkou.
,,Zase vstávaš s úzkosťami?“
,,Hej, zase,“ prikývla som.
,,Každých pár rokov si sem prídeš ľahnúť a si smutná. Prečo občas neprídeš, keď si veselá?“
,,Nespomínam si, kedy naposledy som bola veselá.“
,,Teraz táraš nezmysly. Si veselá väčšinu času, ale keď ti nie je dobre, rúcaš sa hrozne dramaticky. Ale som rád, že chodíš sem. Lepšie, ako keby si chodila hocikde inde.“
,,Prečo myslíš?“
,,Tu ti nikto nebude ubližovať. Nikto ti nebude klamať ani motať medové motúzy. Nikto ti nebude dávať plané sľuby. Sme tu len my dvaja.“
,,Chodím si čítať naše staré rozhovory a zakaždým tam nájdem veci, ktoré si nepamätám, aj také, ktoré neverím, že som ti vôbec povedala… prečo som ti všetko hovorila?“
,,Pretože som výborný v social engineeringu,“ povedal si pyšne.
,,No to určite,“ rozosmiala som sa medzi slzy a začala poťahovať nosom.
,,No dovol!“
,,Chcela som si len udržať tvoju pozornosť… nikdy si žiaden social engineering nerobil, na to nemáš povahu ani čas.“
,,Chápeš, že celým zmyslom social engineeringu je, že človek ani nepríde na to, že je vlastne jeho obeťou?“
,,Ty si strašne zlatý, jak si myslíš, že som vlastne robila to, čo si chcel,“ usmiala som sa.
,,Skús si to prečítať znova a tentokrát s porozumením, zlato,“ vzdychol si.
,,Ja proste milujem, keď si arogantný. It feels like home.“
,,Keby si mala spísať svoje memoáre, ako by sa volali?“
,,Zločin proti ľudskosti.“
Rozosmial si sa na plné hrdlo. Mám rada, keď sa smeješ. Lebo sa nesmeješ veľa. A keď sa náhodou smeješ, často dúfam, že je to vtedy, keď sa na niečom čudnom smejem tiež. Čosi ako spoločné orgazmy, len lepšie.
,,Keď si takáto smutná a dramatická, mám pocit, že som sa vrátil v čase. Je v tom kus pravdy, aj kus šibeničného humoru, ktorý nikdy nikomu nešiel lepšie ako tebe.“
,,Občas mám chuť praktizovať nežitie.“
,,To je ale skvelá metafora… či čo to je.“
,,To je zákon. Nemôžeš na sieťach povedať, že chceš umrieť, lebo ti bloknú content. Ale môžeš povedať, že chceš praktizovať nežitie. To je spoločensky prijateľné.“
,,Sranduješ…“
,,Prisahám. Tiktok a Youtube zatiaľ len, ale má to stúpajúcu tendenciu.“
,,Vždy, keď vidím ľudí na sieťach, by som veľmi rád praktizoval ich nežitie…“
,,Bol by si ako ten týpek z You?“
,,Zas by si chcela byť zavretá v pivnici? Už o tom povedz terapeutke…“
,,Šak len v tvojej, čo sa sťažuješ…“
,,Ja ani nemám pivnicu.“
,,Tento vzťah nikdy nemal perspektivu,“ vzdychla som a ty si sa znova rozosmial.
,,Inak… mal? Čo by bolo, keby sme skončili spolu?“
,,Ktovie. Buď by sa z teba stal 0day alebo zo mňa pani Epsteinová,“ potiahla som nosom.
,,Stále ho počúvaš na zaspávanie?“
,,Hej.“
,,Prečo?“
,,Lebo je upokojujúci. A krásny. Keby si streamoval, počúvam teba.“
,,Tiež som upokojujúci a krásny?“
,,Presne tak.“
,,A ako by to teda dopadlo? Kto by ustúpil zo svojej karmy? Ty či ja?“
,,Ustúpiť z karmy… je čo za slovný obrat?“ uškrnula som sa.
,,Vieš, čo myslím…“
,,Môžeš neveriť či veriť na hocičo, ale obaja vieme, že by si nikdy nedokázal byť tak zlý, aby si definitívne skurvil moju dobrú karmu. Už si to raz urobil a potom si roky nespal, pamätáš?“
,,Takže by bol zo mňa child safety warrior kvôli tvojej dobrej karme, hej?“
,,Hej.“
,,Možno až to by bol skutočný zločin proti ľudskosti.“
,,Prerobiť ťa na bezprecedentne dobrého človeka?“
,,Veď už by si na mne nemala čo milovať, keby nebolo čo opravovať.“
,,Na tebe je vždy čo opravovať, dont worry.“
,,Napríklad?“
,,Tvoj vzťah k tebe. Tvoju neschopnosť prijať vlastné emócie. Tvoju tvrdohlavosť. Tvoj strach z vlastnej autentickosti. Tvoju potrebu mať všetko dokonalé, lebo chyby sa neodpúšťajú…“
,,Šak ja som snáď celý zabugovaný, preboha,“ rozosmial si sa.
,,To nevadí. My dvaja by sme spolu asi nemohli byť. A nie preto, ako vyzerám ja alebo aký si ty…“ citovala som ťa spred mnohých rokov.
,,Dokedy mi to budeš vykrikovať?“
,,Asi navždy. Lebo ja už nevyzerám, ako som vyzerala. Ale ty si stále taký, aký si bol,“ rozosmiala som sa.
,,Myslíš?“
,,Nie, len rýpem. Myslím, že si vyrovnanejší. A že máš zmysel života.“
,,Ďakujem, to mi ešte nik nepovedal a chcem to považovať za najlepší kompliment, aký som v živote dostal.“
,,Rada sa s tebou rozprávam.“
,,Aj keď som len vymyslený a vo vnútri tvojej spiacej hlavy?“
,,Uhm.“
,,Nechcem byť dramatický, ale možno by ti mal niekto povedať, že si sa už tak trochu zbláznila…“
,,Možno by mal, ale…“
,,…ale bol by to zločin proti ľudskosti, viem.“
Celá debata | RSS tejto debaty