kontroverza

Raz mi ktosi povedal, že introverti si nehľadajú kamarátov. Len počkajú, kým sa objaví nejaký extrovert, ktorý si ich adoptuje. Podľa mňa som to urobila s každým jedným človekom v mojom živote rovnako. Keď jeho osobnosť odrážala iba evidentné poŕdanie ľudskou hlúposťou, vedela som, že som správne.

Niektorí introverti sa ale naučili dobre skrývať za masku wannabe extrovertných ľudí, ktorí dokážu zdvorilo konverzovať s ľuďmi, ktorých neznášajú, ale majú z nich prospech. Klienti, obchodní partneri, rodičia… A potom, keď sa nikto nedíva, žijú si svoj vnútorný underground. Napríklad tak, že si vo vínnom klube objednajú pivo alebo pijú červené k rybe. Človek by povedal, že sú len nevychovaní… v skutočnosti sú to anarchisti v oblekoch.

,,Ešte jedno,” prisadol si s úškrnom.
,,Každý rok sem chodím v tento deň. Objednám si pivo a sedím pri bare odrážajúc pohľady urazených snobov. Vždy dúfam, že niekde medzi nimi uvidím tvoju usmievajúcu sa tvár… vitaj,” usmiala som sa a ťukla svojou fľašou o jeho.
,,A prečo práve v tento deň?”
,,Všetko najlepšie, Liam,” vytiahla som z kabelky krabičku a posunula mu ju.
,,Dostal som darček?”
,,Už pred šiestimi rokmi,” zasmiala som sa.
,,Tieto veci časom naberajú na hodnote, “ povedal, keď rozbalil premakané retro hodinky. Otočil ich a vygravírované Fuck the system na zadnej strane ho veľmi pobavilo. ,,Ďakujem, sľubujem, že ich budem nosiť,” pobozkal ma na líce.
,,Niet začo, prinesiem ti niečo aj o rok,” žmurkla som.
,,Odkiaľ vieš, ako sa volám?” díval sa na fľašu s pivom a zoškrabával z nej etiketu.
,,Povedal si mi to,” mykla som ramenom.
,,Povedal som ti kadečo, nie všetko bola pravda,” vzdychol.
,,Ale niečo hej. A niečo som si domyslela,” usmiala som sa pri predstave, ako by sa on veľmi smial, keby videl všetky moje myšlienkové mapy vedúce k jeho identite.
,,A na čo všetko si prišla?”
,,Ak ti to poviem, povieš mi, či je to správne?”
,,To asi nie,” zasmial sa.
,,Tak si to nechám pre seba. Na čas, keď už budeš dosť veľký, aby si mi overil výpočty,” vstala som. ,,Pome odtiaľto preč,” položila som prázdnu fľašu na pult.
,,Kam?”
,,Ukážem ti, poď,” vyšli sme von a odviezli sa na Slavín.

Kráčali sme po schodoch a on sa ma stále vypytoval, prečo sme práve tam.
,,Kedysi som napísala šifrovačku. Bola pre teba, ale už si tu nebol. Mali sme sa stretnúť tu. A ty si síce neprišiel, ale niekto iný hej,” zasmiala som sa.
,,Kto?”
,,White hat… veril by si?” rozhodila som rukami.
,,To ma uráža,” zaksichtil sa a obaja sme sa rozosmiali.
,,Dodnes je to môj kamoš,” spomenula som si na veľmi milého chlapca, ktorý dokázal rozlúštiť všetky moje kódy.
,,Samozrejme, tam končia white hati. Vo friendzone,” mykol ramenom a konečne bolo vidieť kúsok toho temna, ktoré poznám. Zrazu to nie je celkom cudzí chlap v príliš drahom oblečení.

Sadla som si do tureckého sedu na kus kameňa a Liam sa posadil vedľa mňa a díval sa na mesto. Bola už skoro tma a svetlá v diaľke začali svietiť jasnejšie.
,,Je tu pekne,” povedal a vyzeral, ako keby si po dlhej dobe konečne aspoň trochu vyčistil hlavu. Pozeral sa pred seba a nemyslel na nič. Po chvíli si dal dolu kravatu a strčil ju do vrecka. Rozopol si vrchné dva gombíky na košeli a zhlboka sa nadýchol. Vstala som, postavila sa za neho a začala mu cez dokonale padnúce sako masírovať krčné stavce.

,,Si zvláštny, keď si oblečený takto,” povedala som viac-menej sama pre seba.
,,Nepáči sa ti môj oblek? Stál viac ako tvoje auto,” chytil ma silno za stehno a zasmial sa. Na chvíľu som strnula a prestala ho masírovať. Pustil ma a otočil hlavu. ,,Stalo sa niečo?”
,,Nie, ja len…” začala som mu znova masírovať ramená.
,,Si si istá?” zatvoril oči a po chvíli ticha ma znova chytil za stehno. Kúsok som sebou cukla. Liam sa otočil a pozrel sa na mňa veľmi skúmavo. Viac, ako by som čakala a oveľa viac, ako by som chcela.
,,Spýtam sa znova… stalo sa niečo?” a v tejto chvíli sa Liam celkom stratil a nadvládu nad tým krásnym telom prevzala osobnosť, ktorú som poznala, milovala a ochraňovala pred celým svetom aj pred ním samotným.
,,Introvert v mojom vnútri sa vydesil,” mykla som oboma ramenami a otočila sa tvárou k mestu a profilom k nemu.
,,Ty si mala introverta vo vnútri jedine pri súloži, zlato,” uškrnul sa, vyhrnul si tesné oblekové nohavice a sadol si do tureckého sedu tiež. ,,Nechápem, jak takto vieš sedieť, bolí ma z toho všetko,” díval sa na prepletené nohy.
,,Mám krátke nohy a som hypermobilná, nič z toho o sebe nemôžeš povedať. Ľahni si,” vyzvala som ho a potľapkala si po stehnách. Ľahol si na tvrdú kamennú lavičku a položil hlavu do môjho lona.

Automaticky som mu začala masírovať spánky a hlavu. Robím to vždy, keď vidím hlavu na svojich stehnách, ani neviem prečo.
,,Všimla si si, že mne nevadí, keď sa ma dotýkaš a tebe vadí, keď sa ja dotýkam teba?” povedal so zatvorenými očami.
,,Nepovedala som, že mi to vadí,” pritlačila som.
,,Ty nie, ale tvoje telo aktivovalo štíty,” zasmial sa.
,,Nie som na to zvyknutá,” povedala som pravdivo a on otvoril oči a chvíľu sme sa na seba iba pozerali cez moje prsia.
,,Tiež nie som zvyknutý, že sa mi niekto dotýka hlavy, ale toto je veľmi príjemné,” usmial sa.
,,Máš pôsobivú hlavu,” sklonila som sa a pobozkala ho na čelo.
,,Už mi povedz, prečo sa cukáš,” mala som pocit, že začal byť trochu nasraný.
,,Budeš sa smiať.”
,,Nebudem,” otvoril oči a zasa skúmal moju tvár. Vie, že to neznášam.
,,Lebo Brunovi by sa nepáčilo, že ma tu za stehná chytá nejaký arogantný snob v obleku namieru,” vzdychla som a on sa zasmial. Nahlas! ,,Sľúbil si!”
,,Prepáč…” smial sa ďalej.
,,Už sa s tebou nechcem hrať,” prestala som mu masírovať hlavu a podoprela sa rukami za chrbtom.
Posadil sa oproti mne a uškŕňal sa mi do tváre. Sedela som s pokrčenými kolenami a podopierajúcimi sa rukami oproti nemu a dívala sa iným smerom.
,,I’m insane, but you the same,” roztiahol mi kolená od seba, ľahol si na mňa, vzal obe moje ruky a dal mi ich nad hlavu.
,,Welcome, Bruno,” zapišťala som a on sa mi zahryzol do spodnej pery.
,,Dnes mám naozaj všetko… a najlepšie,” zašepkal mi do ucha.

Keď zatvorím oči, stále počujem, ako sa smeje. Ako mi dýcha do ucha. Ako spokojne pradie. Ako poťahuje nosom, keď je naštvaný. Ako potichu tiká jeho fuck the system mode… A vždy, keď na to myslím, pýtam sa seba samej, či vie, že to ja som to miesto, na ktorom si môže dať dolu kravatu a nemusí piť cabernet. Že keď už o sebe vieme skoro všetko, nemusíme nikdy nič viac predstierať. Môžeme byť čudní spolu a vtedy už to nie je čudnosť, ale výnimočnosť.

,,Povedz niečo sexi,” zašepkala som, keď bola jeho tvár centimeter od mojej.
,,Reverzné inžinierstvo,” prižmúril oči a ja som sa začala smiať tak veľmi, že ho to dodnes budí zo spánku.
,,Si všetko a si v tom najlepší,” prehodila som mu ruky okolo krku a keď moje pery našli tie jeho, stlačil mi stehno. A ja som necukla…