kontroverza

Dočítal posledné riadky mojej knihy a sťažka vzdychol. Sedel na širokej okennej parapete, fajčil a vydával zvuky. Boli to iba citoslovcia. Smial sa. Syčal. Súhlasil. Nesúhlasil. Predýchaval. Na konci sa na mňa pozrel a prvýkrát som videla, ako sa mu spotili oči. Neplakal, lebo chlapi neplačú. Len sa mu zarosilo zorné pole a naprázdno pregĺgal.

,,Čo si mi to…“ nedopovedal vetu, len sa na mňa díval nekonečne ublížene.
,,Skvelý záver, však?“ sadla som si oproti nemu do tureckého sedu a nadšene si plieskala po stehnách.
,,Prečo si mi to urobila?“ krčil čelo a hapkal.
,,Čo si mäkký,“ mávla som rukou, vzala si cigaretu a vyložila si na neho nohy. Dívala som sa z okna na nočnú Bratislavu a počítala autá, ktoré prešli okolo.
,,Trestáš ma,“ skonštatoval. Postavil sa a prešiel sa po byte. Škrabal sa na zátylku a premýšľal. Poznám výraz jeho tváre, keď premýšľa. Vyzerá to ako niečo medzi porážkou a orgazmom.
,,Prečo by som to robila?“ rozosmiala som sa. ,,Je to len príbeh,“ mávla som rukou.
,,Nie je to len príbeh. Toto bol ten najhorší možný koniec!“ skríkol spoza barového pultu.
,,Nepáčil sa ti koniec? Veď tá pointa je krásna!“ namietala som.
,,Ako čitateľ by som bol spokojný. Ako literárna postava ti to asi nebudem vedieť odpustiť,“ uškrnul sa cynicky.
,,To je predsa jedno, Leuško. Hlavne, že to ľudí bude baviť,“ žmurkla som.
,,Stále vravíš, že keď si niečo predpíšeš, tak sa to stane. Chceš, aby sa toto stalo?“ držal v ruke môj rukopis a pil rum z hrubého pohára.
,,To by bolo dosť cool,“ zamyslela som sa.
,,Povedz to ešte raz,“ postavil sa oproti mne a sklonil sa, aby som dočiahla na jeho krk.
Zhlboka som sa nadýchla a zamňaukala.

Urobil dva kroky dozadu.
,,Kam akože ideš?“ zagánila som na neho.
,,Tam, kam si ma v tom príbehu poslala,“ posadil sa na parapetu a prekrížil si vystreté nohy. Ruky si založil na hrudi a odmietavejší postoj snáď už mať ani nemohol.
,,Ty sa naozaj hneváš?“ až vtedy som si uvedomila, že to nie je hra. Naozaj sa ho to dotklo.
,,Nehnevám sa. Mimochodom, tá knižka je skvelá. Si strašne talentovaná. Ale… dopiče!“ zasmial sa a zasa mu mykalo svalom na tvári, ktorý muži napínajú, keď sa nechcú rozplakať.

Prišla som k nemu, obkročmo si na neho sadla a založila mu ruky za krkom.
,,Keď malé ženy rozbíjajú veľkých mužov, je to sexy,“ zašepkala som a prešla mu po uchu špičkou jazyka.
,,Čo si tvoja psychologička myslí o tom, že by si všetky problémy najradšej riešila sexom?“ pozrel sa na mňa tváriac sa indiferentne.
,,Keby vedela, aký si jebavý, nečudovala by sa mi,“ hrýzla som ho do sánky a on sa smial.
,,Bola si zlá. Veľmi, veľmi zlá,“ chytil ma oboma rukami za zadok a stisol.
,,Veď tebe sa to páči,“ vrhla som na neho pohľad, ktorý dokázal dešifrovať iba on.
,,Aj mi povieš, za čo ma trestáš?“ držal ma za boky a nedovolil mi uhnúť pohľadom.
,,Možno zato, že si odišiel,“ mykla som ramenom.
,,Kedy?“
,,Vtedy.“
,,Ja som neodišiel. Ty si odišla,“ prikývol na znak súhlasu so sebou samým.
,,Tak potom zato, že si ma nechal odísť,“ hľadala som v hlave vysvetlenie, ktoré by ho uspokojilo.
,,Vyšla si len pred dvere. Zas tak ďaleko som to nenechal zájsť,“ zasmial sa.
,,Hej. Urobil si to nevyhnutné minimum, aby som ostala,“ odfrkla som a vstala z jeho stehien.
,,To, čo je pre teba nevyhnutné minimum, je moje životné maximum,“ zašomral.
,,Hm,“ odfrkla som uznanlivo. ,,To bude asi pravda.“
,,Prečo ma ľúbiš?“ spýtal sa nečakane.
,,Lebo dobre masíruješ cecky,“ prekrútila som očami.
,,Naozaj sa pýtam,“ zrazu bol autoritatívny. Prišiel ku kuchynskej linke, sadol si na barovú stoličku a uprene sa na mňa díval.
,,Kto vôbec povedal, že ťa ľúbím?!“ snažila som sa ho rozosmiať.
,,Ty. Asi 476x denne,“ nedal sa.
Prešla som k nemu a pritisla sa mu prsiami k lopatkám. Zaborila som nos do kože na jeho krku a nepríčetne vzdychla.
,,Pretože neviem, čo iné by som s tebou mohla robiť,“ zamumlala som mu do trička.
Otočil sa ku mne a oprel lakťami o barový pult.
,,Chcem naozajstnú, nie copywriterskú odpoveď,“ išiel si svoje.

Sadla som si na zem do tureckého sedu.
,,Ľúbim ťa, lebo vždy, keď ma rozoberieš, tak ma znova zložíš. Lebo si na mňa zlý iba vtedy, keď nevieš, že si. Nikdy nie naschvál. A ešte lebo si múdry. A pekný. Bože, strašne si pekný,“ dívala som sa na neho zdola a myslela to vážne. Sadol si oproti mne a prekrížil dlhé chudé nohy.
,,Bože, ako takto môžeš sedieť,“ krivil tvár.
,,Ja nemám dojebané kĺby z hokeja,“ pohladkala som ho po kolenách.
,,Nemôžeš ma ľúbiť preto, že som pekný,“ vzdychol a zasmial sa.
,,Prečo by som nemohla?“
,,Lebo čo ak už nebudem pekný. Prestaneš ma ľúbiť?“ pravé obočie mu vyletelo do polky čela.
,,Nie. To bude v čase, keď už ani ja nebudem pekná. Budem mať iné hodnoty,“ rozosmiala som sa. ,,A ty ma prečo ľúbiš?“ všetečne som si ho doberala.
,,Lebo si múdra. A šikovná. A varíš tak, ako už nikto nevarí,“ usmial sa.
,,To je ako?“
,,Ako mama,“ mykol ramenom.
,,To si veľmi pekne povedal,“ naklonila som sa a pobozkala ho na líce.
,,Keď budeš mama, možno budeš písať krajšie veci!“ stále mi vyhadzoval na oči tú knihu.
,,Môžem sa spýtať niečo úplne vážne?“ porkčila som kolená a dala si ich pod bradu.
,,Skús.“
,,Čo ti na tom príbehu ublížilo?“ prestala som si z toho robiť srandu.
,,Asi som videl tú časť teba, ktorá je síce zaujímavá, dokonca možno sexy… ale s ktorou by som nechcel žiť,“ pokrútil hlavou.
,,Prečo?“
,,Lebo jeden Elon Musk v domácnosti stačí,“ usmial sa.
,,Mohol by si teraz potrestať ty mňa?“ zaklipkala som mihalnicami a hrala chrumkavú.
,,To by som mohol,“ prikývol, chytil mi obe ruky v zápästiach a položil ma na podlahu.

Ľahol si na mňa a nechal ma ovoniavať ho.
,,Voči tejto vôni nebudem nikdy imúnna,“ cítila som, ako mi celé telo zmäklo.
,,Dúfam,“ uhryzol ma do spodnej pery.
,,Mohli by sme sa dnes večer milovať?“ spýtala som sa.
,,Veď už sa k tomu dostávam,“ rozosmial sa a bozkával ma na krk.
,,Ale ja myslím milovať. Akože, nie šukať. Milovať. Chápeš. Mohli by sme sa?“
,,Milovať?“ pozrel sa na mňa začudovane.
,,Milovať,“ pritakala som.
,,Čo tak zrazu?“ ľahol si vedľa mňa na bok, jednou rukou si podopieral hlavu, druhou ma hladkal pod tričkom.
,,Ja som… ja som sa ešte nikdy nie,“ mykla som ramenom, lebo povedať to nahlas mi prišlo nekonečne trápne.
,,Ale určite hej,“ usmial sa.
Pokrútila som hlavou.
,,To si celý život len šukala jak besná?“ rozosmial sa.
,,Nemôžeš sa milovať s niekým, kto ťa nemiluje. A mňa asi nikto…“ nechcela som to dopovedať.
,,Raz sa budeme milovať. Ale dnes ešte nie,“ povedal potichu a vytiahol mi ruku spod trička.

Zarazene som sa na neho pozrela. Vstal a oprášil si zadok.
,,Čo to robíš?“ sedela som na zemi v šoku.
,,Trestám,“ vložil si ruky do vreciek.
,,Prečo?“ nechápala som.
,,Proč bych tě měl chtít? Myslíš, že jseš zábavnejší, než můj feed?“ zarecitoval, urobil dva kroky vzad a v mojej komfortnej zóne ostala iba vôňa jeho kože.

Stáli sme oproti sebe a potichu sa dívali jeden druhému do očí. Miestami som nevedela, či mi iba dáva námet na ďalšiu knižku, alebo ma týra. Používal proti mne moje vlastné zbrane a nepohol pri tom ani brvou.
,,Dohoda o vine a treste?“ vystrela som ruku.
,,Platí,“ prikývol a potriasol mi pravicou, pritiahol si ma bližšie, zaboril mi ruku do vlasov a uhryzol ma do krku. Pozrela som sa dolu a na biele tričko mi spadla kvapka krvi. Označkoval si ma. ,,To aby všetci vedeli, že teba môžem trestať iba ja,“ stisol mi pravý bok a ja som sa do neho zamilovala znova.