kontroverza

Na návštevy k Hyvovi som chodievala zásadne v čase, keď jeho žena nebola doma. Vskutku náročne by sa vysvetľovalo, čo spolu robíme a prečo vlastne. Otvoril dvere do bytu a usmial sa. Keď som bola dieťa, veľmi som chcela mať také jamky v lícach. Mama vravela, že keď sa budem veľa smiať, tak sa mi urobia. Mama celkovo hovorievala kraviny, keď som bola dieťa.

,,No vitaj,“ uškrnul sa a nechal ma objať ho.
,,Daj mi niečo teplé vypiť, lebo zomriem,“ fúkala som si teplý dych na dlane.
,,Snáď ti neprefúklo to horúce južanské gay srdce!“ teatrálne sa chytil za hrudník.
,,Urob mi čaj!“
,,Aký chceš?“
,,Ovocný dáky. Nech nechutí ako trávnik v miske,“ prišla som k teleskopu a pozrela sa cezeň.
,,Kedy si už kúpiš teleskop?“ sadol si na gauč, kým konvica ohrievala vodu.
,,Nemám ho kam dať. Môžem kukať tak akurát oproti na gyndu,“ mykla som ramenom.
,,No a čo ako viac by si ešte, preboha, chcela?!“ rozhodil rukami.
,,Nebuď sexista,“ usmiala som sa a sadla si vedľa neho.
,,No čo ten tvoj buzerant, jak to ide?“ zodvihol pravé obočie.
,,Vyzeráš ako Deadpool,“ vstala som a prišla k nemu bližšie. Oprela som sa lakťom o operadlo gauča a skúmala jeho tvár.
,,To nie je odpoveď na otázku!“
,,Má sa dobre, veď má mňa, ako by sa asi mohol mať!“ rozhodila som rukami.
,,A už ťa sekol konečne?“ uchechtol sa.
,,Nie je všetko o sexe, Hyvo,“ udrela som ho otrávene do ramena.
,,Ale isteže nie. Len ti na šuši rastie pavučina už!“ vstal a zalial mi čaj.
,,Moja šuša je úplne v pohode.“
,,Ukáž!“ povedal príjemne medovým tónom.
,,Nesmiem,“ usmiala som sa potmehúdsky.
,,Tak ako on sa na ňu nedíva a je zakázané, aby sa díval dakto iný, hej? Zas si si našla väzniteľa!“
,,Nikto ma neväzní.“
,,Úplne ti uväznil šušu pred svetom! Stav sa, že keď sa k nej raz, po dlllhých a dlllhých rokoch dostane – čo bude, pravdepodobne, po tom, ako ho znásilníš najebaná a nafetovaná – bude ju volať princezná! Fakt, stav sa. No, stav sa!“ podával mi ruku.
,,Môžeme sa baviť o niečom inom, ako o mojej vagíne?“
,,Mňa okrem tvojej šuši zaujímajú už len tvoje prsia,“ prehodil nedbalo.
,,A čo moje srdce?“ hodila som na neho smutné oči.
,,Čím skôr pochopíš, že srdce je len krvná pumpa, ktorá sa dá, mimochodom, nahradiť, tým lepšie pre teba,“ díval sa na mňa s úplne vážnou tvárou.
,,Praj mi šťastie, Hyvko,“ hladkala som ho po krku nechtami.
,,Ja ti prajem najviac! Nikto ti nepraje viac ako ja. Ale tento chlap je nemožný a ty budeš zas plakať do vankúša, keď s tebou skončí,“ krútil hlavou.
,,Prečo si to myslíš?“
,,Lebo ty si prinajlepšom tak 6-ka. On je taká solídna 8-ka. Zdá sa, že to nie je veľký rozdiel, ale je,“ stále prikyvoval, ako rozprával.
,,Na to, že sa ti nepáčim, sa na mňa desať rokov pozeráš celkom často a rád,“ odfrkla som.
,,Ja mám fetiš na tvoje prsia. Nič iné ma na tebe veľmi nezaujíma,“ oprel sa a vyložil si nohy na stolík.
,,Tak jeho zaujíma ten zvyšok!“
,,To je možné. Lenže namiesto toho, aby si to zisťovala, sedíš tu a bavíš sa s niekým, koho zaujímajú len tvoje prsia. Lebo TO potrebuješ. Bola by si radšej, keby ho zaujímali len tie, lebo by si aspoň vedela, že nie je celkom sterilný. Čo vieme o jeho ex?“ podal mi joystick a zapol GTA.
,,Nič. Viem, akej farby mala vlasy a čo robila. A že čítala Zem a Vek,“ rozosmiala som sa.
,,Akoto, že nemáme viac info?“
,,A načo?“ nabúrala som do každého stĺpu, ktorý mi stál v ceste.
,,Jak načo? Aby sme sa vedeli pripraviť a nerobili rovnaké chyby! A aby sme zistili, kto ho pripravil o gule.“
,,Ja nečítam Zem a Vek! Čo viac by mohol od frajerky chcieť,“ stláčala som gombíky na joysticku tak, ako mi prišlo vhodné. Vôbec som nevedela, čo robím.
,,Tváriš sa, že si nad vecou, ale nemáš dáta. Ten chlap je celý dojebaný niečím a ty to schytáš. V plnej poľnej! Dávam mu tak mesiac. A povie ti, že má veľa roboty a nemôže sa ti venovať. A že by radšej žil sám, lebo ho rušíš. A potom ti raz donesie ukázať novú frajerku. Bude to taká 9-ka, že ti z toho rozdrapí tvoju imaginárnu dušu a zas budeš musieť povedať, že som mal pravdu,“ usmial sa.
,,Nemusí sa mi venovať, môžeme robiť spolu. A nebude mať inú frajerku, kto by ho ľúbil tak ako ja?“ oprela som sa mu bradou o rameno.
,,Keby stál o lásku, tak by ťa nenechal dva a pol roka čakať na to, kým ti dá aspoň posranú pusu. Preber sa už.“
,,Je len plachý a zaneprázdnený!“ čím som bola naštvanejšia, tým lepšie mi tá hra šla.
,,Nie je ani jedno z toho, Prsko. Je len jebnutý a nezaujímaš ho, iba mu vyhovuje, že na ten divný život, ktorý žije, nie je sám,“ pozrel sa na mňa.
,,Kŕmi ma. A večer ma nechá túliť sa k nemu. To nerobia ľudia, ktorých nezaujímaš,“ začínal sa mi dostávať pod kožu.
,,Varí sebe, tak logicky toho urobí už viac, keď ste tam dvaja. A keby si ho zaujímala, túlil by sa on a nerobil zo seba svätý grál,“ potľapkal ma po kolene.
,,Ideme na víkend na hory,“ nepozrela som sa na neho a stále ďalej vrážala autami do ľudí, domov a niekoľkých malých psov. Premakaná hra!
,,Neznášaš hory,“ skonštatoval.
,,To nie je pravda. Len mám radšej mesto.“
,,Čo ešte kvôli nemu urobíš, len aby si ho ukecala, že ťa má milovať?“ znova som cítila, ako sa na mňa zboku díva.
,,Aj on robí veľa vecí, ktoré predtým nerobil. A robí ich kvôli mne, lebo ich mám rada. Také sú vzťahy, Hyvko. Niekedy sa prispôsobí jeden, potom zasa druhý,“ usmiala som sa, keď som si spomenula, ako ma môj muž naučil jesť ovocie a ja jeho mojkať sa.
,,Ty si dokážeš ospravedlniť hocičo. Neuveriteľné,“ krútil hlavou.
,,Čo si vlastne myslíš, že by som mala akože urobiť?“
,,Stále máš to jedno želanie, ktoré ste si tak debilne sľúbili na tvoje narodky?“
,,Hej,“ prikývla som.
,,Tak nech si ťa vezme!“ povedal víťazoslávne.
,,Ty si dobre nahlavu,“ rozosmiala som sa.
,,No a? Veď nepovedal, že toto to nemôže byť. Nech teda dokáže, že plní sľuby!“
,,Nebudem niekoho nútiť, aby si ma vzal, maj rozum,“ odmietala som tento hlúpy nápad.
,,Pretože vieš, že by odmietol. A už ti sľúbil, že ti to 1 želanie splní. Čiže nielen, že by ťa odmietol, ale ešte by aj nedodržal sľúb! Bože, to je tvoja najväčšia šanca na to, aby si dostala čo chceš. Alebo aby si dostala rozum,“ zasmial sa.
,,Ten čaj je dobrý,“ uskrla som si zo šálky.
,,Spáva s niekým iným,“ šťuchal do ovládača.
,,Ale prosím ťa…“ mávla som rukou.
,,Si myslíš, že tri roky s nikým nechrápal, hej? Čo si už ako naozaj šiši?“ rozosmial sa na celý byt.
,,Kým sme neboli spolu, mohol spávať s kým chcel.“
,,Ani ti tá veta nejde z úst, jak jej neveríš!“ bavil sa ďalej.
,,Prestaň.“
,,Pri tomto ti vysvetlím, čo všetko je zle, hej?“ vypol hru a zapol telku. Film bol asi v polovici, ale dokázala som ho identifikovať okamžite.
,,S láskou Rosie! Ooo! Ten milujem,“ usmiala som sa.
,,V prvom rade – 30 rokov! Čakala na neho 30-vyjebaných-rokov!“
,,Ja len dva a pol!“ gestikulovala som ako indická trhová predavačka.
,,V rade druhom, hej – len taká otázočka – predstavme si, že tvoja chorá hlava vytvorila koncept, v ktorom sa vy dvaja naozaj budete milovať a všetky tie sprostosti. Čo ak na vašu svadbu príde Bruno a povie, že s ním máš odísť? Ha?“ dvíhal obočia tak vysoko, až sa mu na čele tvorili koľajnice vrások.
,,Ty si dobrý pako,“ rozosmiala som sa tentokrát ja. ,,Áno, Bruno je ten muž romantických gest a reálnych stretnutí,“ prikývla som pri spomienke na môj hackerský kryptonit.
,,Neodpovedala si.“
,,Čo by som robila? No asi by som zavolala dílerovi, že to tentokrát s tou dávkou LSD na papierikoch prehnal a nech si dáva nabudúce pozor, lebo nie každý jeho klient je taký odolný ako ja.“
,,Hypoteticky.“
,,Požiadala by som ho, aby odišiel a šla sa najebať,“ mykla som ramenom.
,,Pozri sa mi do očí a naozaj, ale naozaj mi povedz, že by si si vybrala hentoho trotla, keby pred tebou stála krajšia a mladšia verzia Kevina Mitnicka,“ díval sa prezieravo.
,,Nie je o nič menej schopný ako Bruno. A na rozdiel od Bruna – spáva vedľa mňa, nie vedľa iného zadku. Dáta nepustia, Hyvko,“ žmurkla som.
,,Nikdy ťa nebude ľúbiť tak ako potrebuješ.“
,,To nič, ja nás budem ľúbiť za oboch.“

Chvíľu sa na mňa iba pozeral a potom sa usmial.
,,Máš povahu amazonky, to sa mi na tebe páči. Je to utópia, čo mi tu rozprávaš, ale bojuješ. Vlastne si myslím, že nepoznám nikoho, kto by sa takú evidentnú pičovinu dokázal bojovať viac,“ uznanlivo prikývol. ,,Zničí ti život a oberie ťa o najlepšie roky. Len do zápisu,“ žmurkol.
,,Už pôjdem,“ usmiala som sa.

Prešla som na chodbu a obula si topánky. Toto bola naša pravidelná spoločná aktivita. Jeho mentálny sadizmus a všetky tie odporné myšlienky, ktoré by prúdili aj v mojej hlave, keby som nemala dušu plnú lásky, túžby a očakávania. Ja raz do roka prídem, sadnem si na ten gauč a on mi hovorí všetko to, čo by som videla tiež, keby som bola paranoidná masochistka.
,,Zaplať,“ povedal a usmial sa.

Vyhrnula som si tričko a nadvihla podprsenku. Vzal obe moje prsia do rúk a stisol ich. Nasal jednu bradavku a druhú dráždil palcom. Zhlboka sa nadýchol, strčil nos do žliabku a nechal si nimi objímať líca. Potom mi ich vložil naspäť do podrsenky, otrčil líce na bozk a zamával mi.

Každá obeť si hľadá svojho vraha. Každý masochista svojho sadistu. Každá duša svoje rácio. Tak nejako to v živote chodí, aby v ňom fungovala harmónia.
,,Bambúľ,“ usmial sa na mňa vo dverách jediný muž, ktorého som po príchode domov chcela vidieť.
,,Moja láska,“ prisala som sa mu k perám.
,,Dnes si bola celkom dlho,“ pozrel sa na hodinky.
,,Hej. Veľa práce,“ usmiala som sa.

A ani som neklamala. Dalo mi skutočne veľa práce, kým som si mozog obrnila láskou, toleranciou a dopamínovým kokteilom natoľko, aby som dokázala všetko racionálne vylúčiť zo svojho rozhodovania o tom, komu chcem bozkávať rozospatý zátylok o pol šiestej ráno, keď ma zobudia smetiari separujúci dobré od zlého už na svitaní.