kontroverza

,,Aspoň raz v živote by sa mi páčilo, keby som sem prišiel a ty by si nevyzerala ako desať minút pred samovraždou,“ sadol si do kresla a díval sa na mňa trochu nahnevane.
,,Chceš pivo?“ ignorovala som jeho potrebu kričať na môj život. Lebo on v skutočnosti nekričal na mňa, kričal na okolnosti, ktoré som nedokázala nijako ovplyvniť.
,,Sadni si, prosím ťa. Tu máš,“ strčil mi do ruky krabičku voltarenu, postavil sa, vzal z chladničky minerálku a pivo a sadol si späť. ,,Počúvam,“ vzdychol.
,,Čo by si rád vedel?“
,,Dala si výpoveď a zrazu sa nejdeš vydávať. Začni čím chceš,“ mávol rukou a plechovka Kozla zasyčala.
,,Dala som výpoveď, lebo Oscar je ojebávač a mne sa to už nechce znášať. Bruno mi to hovoril…“
,,Ten kokot sa má najmenej čo starať o to, kto je tu ojebávač, v prvom rade. Ale Oscara som tiež nikdy nemal rád. Vravel som ti, že plešatí chlapi sú divní, vidíš.“
,,Hej, všetci ste všetko vedeli, len ja som bola sprostá. Veď dobre, nehádam sa.“
,,Už sa nebudete ani kamošiť?“
,,Nie.“
,,Bol u teba každý deň, si to len tak uťala?“ zadíval sa na mňa prekvapene.
,,Áno.“
,,Tak to som konečne pyšný! A čo ten prerastený adolescent na skejte?“ prekrútil očami.
,,Má sa veľmi dobre. Okrem toho, že dostal chrípku a podľa jeho slov zomiera, mu naozaj nič nechýba.“
,,Toľko pasívne-agresívnych slov v jednom slede… no čo ti urobil? Nepretiahol ťa?“ zasmial sa.
,,No mňa veru nie,“ prikývla som.
,,Ajáj… má niekoho a nepochválil sa?“
,,Rovno dvakrát, nie je to typ, čo by trochárčil,“ usmiala som sa.
,,Kurevník?“
,,No keď máš simultánne dve baby a zmotávaš ďalšiu, asi nie si veľmi monogamný typ.“
,,Tvoja romanticky naivná dušička dostala kopačku do hlavy, čo?“
,,Korčuľou.“
,,Netváril sa náhodou, že je to celé také spomalené preto, lebo nebýva v Bratislave?“
,,Tváril.“
,,Načo ťa volal von a k sebe, keď to nikam neviedlo?“
,,Ja neviem, Hyvko.“
,,Ešte pre nich robíš?“
,,Hej, pre nich aj budem, robí sa pre nich lepšie ako pre Oscara.“
,,A v kancli to budeš hrať na kamošku?“
,,Nebudem to hrať, ja som jeho kamoška. Veď sme spolu nič nemali. Len ma to musí prejsť,“ mykla som ramenom.
,,Teraz sa bavíš so mnou, nie s ním. Tak mi povedz, ako veľmi ťa to serie, lebo ťa ten chrbát nikdy neprestane bolieť.“
,,Čo chceš počuť? Že sa cítim ako úplná piča, lebo som si konečne myslela, že som stretla niekoho, na kom mi vôbec nemá čo prekážať? Že beriem fakt vážne, keď niekto niekomu navarí a nechápem, ako to iní ľudia môžu brať ako ničnehovoriacu rutinu? Že som po tých Oscarových ojeboch naozaj potrebovala dostať do hlavy trochu autentickosti a nebyť tých šiestich jointov a dvoch pohárov rumu, tak by mi to jeho kamarát ani nepovedal a ja by som mala doteraz ten debilne šťastný výraz na tvári ako úplný mentál? Či ešte čosi?“
,,Som veľmi rád, že to vyšlo von. Daj ešte dačo.“
,,Viac už nemám.“
,,Skús čosi s tým, že si ho milovala a nechápeš, ako s tebou mohol takto vyjebať a namotávať ťa úplne zbytočne.“
,,Ale prosím ťa, čo sme v slovenskom seriáli?“
,,Ale pravda to je, nie?“
,,Hej.“
,,Ty žiješ v slovenskom seriáli!“ rozosmial sa.
,,Ale v takom fakt zlom. Jak keby ma napísal Andy Kraus, fuj,“ takmer som si odpľula.
,,Čo budeš robiť?“
,,Neviem.“
,,Daj si na moment pauzu od všetkého.“
,,Dobre.“
,,Od roboty aj od mužov.“
,,Dobre.“
,,Cvič, jedz a hraj šach.“
,,Dobre.“
,,A posielaj mi každé ráno fotku pŕs, aby som vedel, že si v poriadku,“ uškrnul sa.
,,Dobre.“
,,Mám rád, keď si poslušná.“
,,Ja viem. Rada ťa poslúcham.“
,,Prinesiem ti zajtra malého?“
,,Áno, prosím.“
,,A keď zaspí, tak ma nakojíš?“
,,Áno, prosím.“
,,Dobré dievčatko,“ potľapkal ma po vlasoch, vstal a od dverí na mňa žmurkol.
Jeho dominantný mozog sa úplne ideálne hodil k mojej submisívnej duši.
Možno sa do neho zamilujem a potom sa u neho zamestnám.
Lebo ja dokážem byť súčasne jebnutá na mnohých frontoch…