Bambusové ponožky na dušu

Môj otec je veľmi dobrý šofér. Za celý život mal len jednu búračku, aj to nie vlastnou vinou, čomu málokto rozumie, lebo sú prípady, keď jazdí ako šialenec. Napríklad, keď ide o život či pohodlie jeho detí. Pred pár rokmi spadol stan na Pohode a ani kyvadlovka tam nebola skôr, ako on.

Včera mi volala mama, vraj ako sa mám. Povedala som jej pravdu, pretože mi bolo tak príšerne nahovno, že nemalo žiaden zmysel si vymýšľať. Tri dni som nejedla, mám príšerné bolesti celého tela, dávim a horúčka tvrdí, že mi ťahá na štyridsať. Asi o dve hodiny zdola zvonil môj otec.
“Ktoré je to poschodie? Ideme domov, volal som Peťovi,” prišiel hore a kým sme zišli z tretieho, vonku sa azda zmenilo aj ročné obdobie, lebo urobiť viac ako tri kroky v tomto stave je paralympijský rekord.

Počas ďalších dvoch hodín, kým som ja ležala a triasla sa na zadných sedadlách, môj otec na mňa kričal rovnako, ako keď spadol ten stan. Vtedy bol argument: “Načo tam chodíš, keď tam stany padajú!” a včera pre zmenu: “Nosíš tie bambusové ponožky? Určite nie, potom, že si chorá!” Nevládzala som oponovať. Bude to tými ponožkami…

Peter stál pred nemocnicou a fajčil. Opieral sa o nosidlá a keď ma zbadal, len pokrútil hlavou.
“Čo ti je, preboha?” zvraštil čelo.
“Nenosím bambusové ponožky, tak som chorá,” ukázala som na otca a prekrútila očami.
“Ľahni si.”
”Doktori by nemali fajčiť,” povedala som a potom ešte niečo, na čo si nespomínam, ale Peter sa veľmi smial.
“Halucinuje z horúčky, ako dlho jej je takto zle?” spýtal sa otca.
“Od včera, je to len chrípka, nie?”
”Neviem, vyšetrím ju a prídem ti povedať, daj si kávu u mňa,” poslal otca do pracovne a mňa bral azda na jedinú jednolôžkovú izbu v celej nemocnici. Poznám ten špitál, ležali sme tam všetci a niekoľkokrát a jednolôžkovú nemáte, ani keď trpíte infekčnou chorobou, takže to so mnou muselo byť naozaj zlé.

Po všetkých ponižujúcich vyšetreniach, mojom ponižujúcom dávení každých desať minút a ešte ponižujúcejšom ospravedlňovaní sestričke, ktorá to musela upratovať, sa vo dverách objavil Peter. Nenávidím jeho ustaraný výraz.
“Si tu tretíkrát behom roka, máš absolútne zničený pankreas z toho grcania, ktorým sa už roky zabávaš… Vrátil sa ti zápal pľúc, necháme si ťa tu a keď to prejde, mali by sme ten pankreas operovať. Nie som chirurg, urobí to Hudák, ale budem pri tom, dobre?” hovoril pokojne a potichu.
Iba som prikývla. Nemôžete sa hádať s niekým, kto má titul z viedenskej lekárskej fakulty.

Nechcela som, aby ku mne niekoho púšťali, pretože som si bola vedomá toho, ako vyzerám.
Svalnatá zdravotná sestra Roman prišiel dnes ráno a spýtal sa, či mi má pomôcť s močením.
“Podajte mi počítač, prosím. A už mi neklaďte takéto otázky.”
”Vidím, že vám je lepšie. Stále do niečoho ťukáte, to je dobre,” usmial sa.
“Prsty na rukách sú to jediné, čo ma nebolí.”
Usmial sa a pritakal. Vo dverách sa objavil Peter so staršou dámou v bielom plášti.
“To je doktorka Nagyová, psychiatrička. Počuj, viem, že to tvoje dávenie je psychického charakteru, trvá to desať rokov, niečo sa s tým musí urobiť, inak pôjdeš pod nôž zbytočne. Porozprávaj sa, veď ty máš rada, keď sa ti niekto vŕta v hlave,” usmial sa a pobozkal ma na čelo.

Nechal ma samú v izbe s cvokárkou v postproduktívnom veku, ktorá sa ma pýtala, čo zlé sa mi za ostatných desať rokov stalo.

Ešte nikdy ste nevideli človeka tak dáviť, ako som to dokázala ja po tejto otázke.

Nuž, čo vám poviem… Mala som nosiť tie bambusové ponožky.

Šarlátové písmeno

11.07.2025

Vymklo sa nám to z rúk. Sľúbili sme si, že si budeme dávať pozor, ale nedarí sa nám. Prepadli sme tomuto interkontinentálnemu šialenstvu obaja. Pohoda sa blížila a ja som už pár dní okupovala Slovensko. Sunnyho lietadlo malo pristáť v stredu ráno vo Viedni. Nemohli sme uveriť, že sme to naozaj vydržali. Ani tomu, že sme odkázali svojich partnerov presvedčiť, aby s nami [...]

Sama s tebou

08.07.2025

Deti sú super. Najmä, keď sú cudzie. Peťove deti síce neboli moje, ale neboli mi ani cudzie, lebo sú smiešne a v čase, keď ešte nevedeli rozprávať ani chodiť, mi pripadali ešte smiešnejšie. Tak som s nimi trávila veľa času. Vonku zúrilo šialených 38 stupňov a Bratislava horela v prvom letnom týždni. ,,Potrebujem baby sitting, dojdi si písať ku mne a dohliadnuť, aby [...]

Zanietený feminista a dievča, ktoré miluje problémy

01.07.2025

Som feminista. Mám rád ženy. Dokonca by som povedal, že úplne všetky ženy. Lebo aj tie hlúpe, smutné, agresívne, škaredé a zákerné sú len ženy, ktoré v istej dobe potrebovali pozornosť, ale nikto im ju nedal. Ja mám dosť pre všetky. Síce mám radšej tie múdre, pekné, zábavné a duševne stabilné, ale človek si často nenavyberá. Robin som spoznal veľmi dávno, ale [...]

dieťa, znásilnenie, týranie, únos

Znásilnil šesťročné dievčatko, súd nariadil doživotie a kastráciu

11.07.2025 16:33

V ostrovnej krajine ide o prvé opatrenia tohto druhu.

Bosna Srebrenica Genocída 30. Výročie

Bosna si pripomína 30. výročie genocídy mužov a chlapcov zo Srebrenice

11.07.2025 16:23

Vojna v Bosne, ktorá sa odohrala v rokoch 1992 - 1995 medzi chorvátskou, moslimskou a srbskou komunitou, si vyžiadala približne 100.000 ľudských životov.

Auschwitz, vstupná brána

Europoslanec označil plynové komory za fake, preveruje ho prokuratúra

11.07.2025 14:41

Vyjadrenia europoslanca odsúdili viacerí predstavitelia poľského verejného života vrátane premiéra Donalda Tuska.

kontroverza

Autor robí zo svojej múzy štetku a stáva sa jej pasákom. Vitajte v mojom bordeli 🥂

Štatistiky blogu

Počet článkov: 359
Celková čítanosť: 1078598x
Priemerná čítanosť článkov: 3004x

Autor blogu

Odkazy