kontroverza

Obliekla som sa dnes presne tak, ako som sa cítila. Ako zmätený psychotik. Červené pančuchy, štucne šiestich farieb, károvaná sukňa, tričko s plameniakom, žlté bolero, zelená šatka s chorbákmi a ružové tenisky.
,,Ty si aká krásna farebná, ako bábika,” povedala žena s úchvatnými očami, keď vošla do kancelárie a sadla si za stôl vedľa môjho.
,,Vyzerám dnes navonok tak, ako vo vnútri. Jak magor,” mávla som rukou.
,,Ťažká noc? Spala si vôbec?”
,,Ani chvíľu. Ale urobila som vám o pol šiestej palacinky, sú v kuchynke,” usmiala som sa unavene.
,,Zlatá. A čo si robila celú noc?”
,,Vieš niečo o Fizgeraldovcoch?”
,,Nie.”
,,Scott Fitzgerald bol americký spisovateľ jazzového veku a mal za ženu Zeldu – zbohatlícku dcérenku, ktorá sa túžila stať baletkou, ale bola na to príliš kyprá. Všetky jeho veľké diela boli vraj výňatkami z jej denníka. Milovali a nenávideli sa tak šialene, že raz po sebe hádzali taniere a potom sa na ich črepinách búrlivo milovali. On zomrel po plejáde kuriev na HIV, hoci všetci tvrdia, že to bola tuberkulóza a ona uhorela pri požiari sanatória, v ktorom ju hospitalizovali kvôli schizofrénii, ktorú dostala z neho. Tak ja som celú noc prežívala ich príbeh na vlastnej koži,” vzdychla som.
,,Zamilovaná do búrliváka? A šak to môže byť celkom osviežujúce,” usmiala sa.
,,Nechápem životný paradox, ako sa môžu stretnúť dvaja ľudia, ktorí by sa za bežných okolností jeden druhému ale že absolútne nepáčli a zamilujú sa do seba jak puberťáci,” krútila som hlavou.
,,Ale to sa stáva – niekedy veci tak veľmi nechceš a tak veľmi odmietaš, až ťa kopnú do hlavy,” oprela sa o dizajnovú stoličku a počúvala ma.
,,Niekedy mám chuť ho zabiť a viem, že je to recipročné.”
,,V čom je problém?”
,,Asi v tej reciprocite. Ja som si myslela, že on je povznesený nad akýkoľvek pocit, s jeho nemerateľným IQ…”
,,Každý má pocity, len niekto potláčané.”
,,Nemyslela som si, že mu vyrašia práve pri mne. A že to tak je, som si uvedomila, až keď som začala robiť tu. Nebyť toho, ako bezpredmetne žiarli na Alexa, tak by som o tom ani nevedela,” zodvihla som obočie a dívala sa, či nás náhodou niekto nepočuje, ale boli sme tam celý čas samé.
,,Ježiš, ale to je potom len žiarlivý manipulatívny dilino, čo sa bojí, že príde o hračku,” zasmiala sa.
,,Hej, no.”
,,To vôbec nemusí byť zlá skúsenosť,” žmurkla.
,,Myslíš?”
,,Ja som v takom vzťahu bola sedem rokov, potom ma to unavilo, ale keď si na to spomeniem dnes, vôbec to neľutujem. Mám krásneho syna, nebyť toho, tak by som ho nemala,” mykla ramenom. ,,Ak máš guráž na tieto psychohry, tak ich hraj, udrží ťa to v strehu aspoň,” roztiahla kútiky úst.
,,Si jediná, kto mi nepovedal, že ho mám poslať do riti.”
,,Prečo by si to robila, je to ďalšia životná lekcia, ktorá ti na niečo bude. Zmeníš ty jeho, zmení on teba a niekde v priesečníku tých množín spolu buď budete alebo ostanete každý vo svojom tanečnom priestore. Hlavne nestoj, tancuj, život je krátky a Bejby by nemala sedieť v kúte,” povedala s veselým pohľadom a skúsenosťou zrelej ženy, ktorá síce vyzerá ako dievčatko, ale už sa jej stalo priveľa. A ona to ustála. Na kráľovnú.
,,Musím upratať ten chaos.”
,,To by ste mali urobiť spolu. Jeden metlu, druhý lopatku.”
,,Nikdy nebývam chaotická. Ja som síce z umeleckej školy, ale mám v živote rada poriadok. Pravidlá. Normálnosť. A on tobôž… obaja sme uväznení vo vlastnej forme autizmu a naraz sme spadli do sveta bordelu, v ktorom sme zmätení a raz máme chuť sa zabiť a v zápätí by sme jeden druhému od krku po pás najradšej našili zips a obliekli sa do seba, aby sme si boli čo najbližšie.”
,,A to sa, drahá moja, volá láska,” usmiala sa.
,,Fakt?”
,,Obávam sa, že áno.”
,,Tak to sme v piči.”
,,To každopádne, ale máš krásne baletné štucne.”
,,A nevojdem sa do trikotu. Rovnako, ako Zelda.”
,,Ktorá z tvojich osobností by si teraz dala kávu?” žmurkla na mňa a ja som mala zrazu pocit, že bude dobre. Iba tak. Lebo tá žena s úžasnými očami si to myslela a ja, aj moje baletné štucne, sme jej ochotne uverili.