Sráč

,,Bola si na tom rande?”
,,Bola.”
,,A ako bolo?”
,,Do toho ťa nič.”
,,Bol aspoň fešák?”
,,Uhm. Vyzeral ako spevák z Korben Dallas.”
,,To neviem čo je, ale vygooglim si.”
,,Nech sa páči.”
,,Aha, už vidím. No a teda ako bolo?”
,,Nepoviem ti.”
,,Prečo?”
,,Absencia informácií bude pre teba najväčším trestom.”
,,Chceš ma trestať?”
,,Chcem.”
,,Začo?”
,,Zato, že si debil.”
,,Keď mi nadávaš, tak viem, že sa naozaj hneváš.”
,,Hnevám.”
,,Prečo?”
,,Lebo si ma o druhej ráno poslal von za cudzím chlapom.”
,,Keby som a neozval, šla by si dobrovoľne.”
,,Šla by som, lebo si sa neozýval.”
,,Z trucu?”
,,Z trucu.”
,,Tak z trucu choď nabudúce zase.”
,,Vieš čo? Niekedy strašne dúfam, že mi na niektorej z týchto tebou vynútených seáns niekto ublíži tak, že si to do konca života budeš vyčítať. Lebo to bude tvoja vina.”
,,Ani neviem, či je to sadistický alebo masochistický postoj. A aj tak ti už nikdy nikto neublíži viac ako ja.”
,,Prosím ťa, nebuď zo seba taký posratý.”
,,Máš zaujímavú druhú tvár, zlato.”
,,A nehovor mi tak.”
,,Prečo?”
,,Ktovie, koľko je takých, ktorým tak hovoríš. Nechcem byť zo stáda.”
,,Nie si zo stáda. Tak, ako hovorím s tebou, nehovorím s nikým iným.”
,,To mi je jasné. Aby si sa otvoril viac ako jednému človeku, to by sa asi Zem zrazila s tvojim fiktívnym egom a prišiel by karmagedon.”
,,Mám pocit, že máš chuť ma udrieť.”
,,To je veľmi správny pocit.”
,,A kam?”
,,Neviem, si celý necitlivý, nemalo by to zmysel.”
,,Mat.”
,,Naučil si ma to hrať naozaj výborne.”
,,Čítal som blog.”
,,To všetci, vitaj v stáde.”
,,Ako môžeš písať o veciach, o ktorých som ti nepovedal? Ako to môžeš vedieť?”
,,To sa ma často pýtal aj Pilot.”
,,A jemu si povedala čo?”
,,To, čo vravím teraz tebe – keď máš niekoho rád, nepotrebuješ explicitne získať informáciu. Proste ju cítiš. Vidíš. Sníva sa ti.”
,,Čo sa stalo s Pilotom?”
,,Prečítaj si Príbehy z neba.”
,,Ja som ich čítal. Ale čo sa s ním stalo naozaj?”
,,Kto povedal, že bol naozajstný?”
,,Tvoje poviedky.”
,,Ako?”
,,Nevieš tak písať o niekom, kto existuje iba v tvojej hlave. Musíš milovať. Ty si proste taká.”
,,Nemyslím si, že som ho milovala.”
,,Ja áno.”
,,Aj on si to myslel, asi preto zdrhol.”
,,Kam zdrhol?”
,,Ktovie. Ani neviem, či bol reálny.”
,,Myslíš, že to bol fake?”
,,Neviem, také tu už bolo. Nebola by som šokovaná, ak by to bola žena. Alebo dôchodca. Alebo invalid. Alebo ženatý chlap s dvoma deťmi, čo sa iba nudil. I dont care.”
,,Aj na neho sa hneváš?”
,,Nie. Nikdy som sa. Lebo on bol z neba, to sa nesmie.”
,,Chýba ti?”
,,Občas.”
,,Veľmi?”
,,Tak akurát. Nikoho iného z neba nepoznám.”
,,Ja som z pekla, nestačí?”
,,Ale áno, zvykám si aj na tento priestor.”
,,A páči sa ti?”
,,Nemám rada teplo. Ani červenú farbu. Ale mám rada teba, tak sa to dorovnáva.”
,,Podľa toho posledného príbehu si kapitulovala. Je to tak?”
,,Asi áno.”
,,A čo to znamená?”
,,Že sme kamoši.”
,,Nič viac?”
,,Nič viac.”
,,Naozaj?”
,,Naozaj.”
,,Neviem, či ti to verím.”
,,Vieš, v čom je problém, Bruno? Ty mi to strašne nechceš veriť. Ty nechceš, aby som chodila von, nechceš, aby som spávala s inými chlapmi, nechceš, aby som písala príbehy o hocikom inom. Muselo ťa rozjebať od jedu, keď si čítal o Pilotovi. Lebo vidíš paralelu, hoci žiadna nie je. Ak by som teraz začala písať o niekom úplne inom, napínali by sa ti svaly na tej prekliatej sánke do bludu. Začni si konečne priznávať aspoň sám pred sebou, že ma máš rád a si len vystrašené malé decko. Ako všetci chlapi.”
,,Feministka.”
,,Sráč.”
,,Sráč?”
,,Presne tak.”
,,Myslíš, že som?”
,,Najväčší, akého poznám.”
,,Prečo?”
,,Lebo nie si úprimný k sebe, ku mne, ani k nám.”
,,Existuje nejaké my? Ušlo mi niečo?”
,,Ušlo ti toho strašne veľa.”
,,Čo ešte, napríklad?”
,,Že už dávno nie som pod tým stromom.”
,,A kde si myslíš, že si?”
,,V tebe.”
,,Fakt?”
,,Pozri sa mi do očí a povedz mi, že to tak nie je.”
,,Nepozriem.”
,,Prečo?”
,,Lebo aj keď sa nedívam, vidíš priveľa. A keby som sa pozrel, už by si videla úplne všetko, to si nemôžem dovoliť. Spálilo by ti krídla.”
,,Strašne by si chcel byť zlý, Bruno. Strašne by si chcel. Zaujímalo by ma, za čo sa tak trestáš. Čo si v živote dojebal tak veľmi, že chceš, aby ti bolo ublížené? Ty tú karmu vyzývaš do tanca a môžeš byť len rád, že ju bolia nohy, tak poslala mňa.”
,,Takto si myslíš, že to je?”
,,Presne takto.”
,,Vravela si, že som necitlivý celý.”
,,Myslím, že som objavila tvoje citlivé miesto.”
,,A kde je?”
,,Vo mne.”
,,Naučil som ťa to hrať naozaj majstrovsky…”

Na účet podniku

17.09.2026

Kedysi dávno som hovorievala, že mám rada bary, kde sú drinky drahé a ženy lacné. Ale dnes už som veľká. A tak môžem mať rada podniky, kde sú barmani krásni a káva studená. A presne taký som našla. V zastrčenej uličke v centre, do ktorej zablúdia len tí, ktorí vedia, čo tam hľadajú. Za tmavozelenými dverami írskej krčmy bol starý drevený bar. Connor O’Sullivan ho [...]

Bola to len hra

15.07.2026

Chcela by som nebyť taká dobrá v čítaní výrazov tváre. Občas by som si rada hovorila, že to, čo vidím, si určite len nahováram. Ale ono to tak nikdy nie je. Viem, čo vidím, keď to vidím. Kým som Toma stretla, trvalo to jedno sťahovanie cez pol sveta, šesť mesiacov času a jeden dosť vážny infarkt, aby som samú seba presvedčila, že tentokrát už to bude inak. Že to [...]

Polmaratón žiarlivosti

21.06.2026

Celý môj doterajší život skončil v troskách. V ušiach mi stále zvonili zvuky našej hádky a jediné, čo som chcela, bolo byť konečne preč. Ďaleko od tohto chaosu, od môjho panického ataku, od respiračných problémov a myšlienok na to, kto sa teraz odsťahuje. Vedela som celkom presne, kam mám ísť. Obula som si sivé Skechersy, navliekla sa do úboru, v ktorom vyzerám ako [...]

kontroverza

Na svojich krivých nohách som si postavila charakter. Na veľkých prsiach kariéru.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 380
Celková čítanosť: 1231494x
Priemerná čítanosť článkov: 3241x

Autor blogu

Odkazy