,,Čo to máš?”
,,Zošit.”
,,Načo ti je?”
,,Je to snový denník, mávam to pri posteli vždy, keby sa mi čosi snívalo a chcela som si to zapamätať.”
,,To sa ti chce zapisovať?”
,,Hej.”
,,A smiem sa pozrieť, čo tam máš?”
,,Ty smieš všetko.”
,,To mi nehovor, vieš, aký som.”
,,Aký?”
,,Zneužijem to proti tebe vo chvíli, keď to budeš najmenej čakať.”
,,Prečo by si to robil?”
,,Neviem, lebo… škorpión a žaba…”
,,Lebo si už raz taký?”
,,Hej.”
,,Nie si.”
,,Si milá, že si to myslíš.”
,,Piekla som, dáš si buchty?”
,,Vieš, že na tieto časti tela nie som.”
,,Hm…”
,,Žartujem. Dám si. Rád.”
,,Dobre.”
,,Teba je jednoduché sa dotknúť.”
,,To akože som pobehlica?”
,,To je zaujímavá analógia, popravde…”
,,Nesmej sa.”
,,A ja že máš rada, keď sa smejem.”
,,To mám. Ale smej sa so mnou, nie na mne.”
,,Máš rada Válka?”
,,Mám.”
,,A čo tie srdiečka?”
,,Nič, chcelo sa mi čmárať.”
,,Baby si do nich kedysi písavali aj mená…”
,,Ale ja neviem, ako sa voláš.”
,,Napíš si tam Maťo.”
,,Tomu hovorím odjeb…”
,,Ale veď ho máš rada.”
,,Hej.”
,,Je to zvláštna báseň.”
,,Ani nie…”
,,A dámu strážte, ak ju máte rád…”
,,V partii často vyhrávajú kone, jedine kráľ však môže dostať mat.”
,,Prečo sa na mňa tak dívaš?”
,,Mne ako literátke to dáva pekný rým. A tebe ako šachistovi?”
,,Hm…”
,,Keď sa tváriš takto, mám pocit, že ťa tlačím do kúta.”
,,Trochu ma aj.”
,,Tak pôjdem ďalej.”
,,Dobre.”
,,Stačí potiaľ?”
,,Stačí.”
,,Nechcel by si mi niečo povedať?”
,,Ty si sa zasa posunula.”
,,Kým prídem k tebe, budem to chcieť počuť.”
,,Stoj.”
,,Už si veľký. Dívaj sa na veci priamo, nie cez prsty.”
,,Ale ja neviem, čo ti mám povedať.”
,,Ale vieš.”
,,Prosím, stoj už.”
,,Nie.”
,,Deštruktívnu ťa nepoznám.”
,,Ja teba áno.”
,,Prečo to robíš?”
,,Ty vieš prečo.”
,,Neviem.”
,,Pozri sa bližšie.”
,,Nie.”
,,Notak…”
,,Tak blízko by si naozaj nemala…”
,,Tak už to povedz.”
,,Vôbec neviem, o čom hovoríš.”
,,Milujem tú vôňu.”
,,Prestaň ma inhalovať.”
,,Prečo neodstúpiš, ak máš pocit, že som blízko?”
,,Ehm…”
,,Bože, máš IQ 6000 a necháš si dať mat?”
,,Nerob to…”
,,Ale ja musím.”
,,Pretože?”
,,Od toho tie dámy sú, zlato.”
,,Veď ty to ani nevieš hrať!”
,,A aj tak ťa porážam…”
,,Čo to chceš vlastne počuť?”
,,Že aj ty mňa.”
,,To sa nestane.”
,,Pretože to nie je pravda alebo preto, že to nikdy nepriznáš?”
,,Šach. Šťastie začiatočníka.”
,,To nie ja som tu tá, kto niečo robí prvýkrát.”
,,Nechcem ti ublížiť. Naposledy ti vravím – odstúp.”
,,Naposledy ti vravím, že ak ma nechceš blízko, odstúp ty.”
,,Naozaj sa chceš hrať preťahovačku o to, kto je dominantnejší?”
,,To nie. Rešpektujem všetky hranice tvojej dominancie, ale toto nie je témou, v ktorej by sa dala aplikovať.”
,,Bolo lepšie, keď si sa ma bála. Asi by si sa mala znovu začať.”
,,Daj mi dôvod.”
,,Chceš?”
,,Čím viac do mňa budeš zabárať brušká tých prstov, tým bližšie mi budeš.”
,,Ty si horšia ako ja…”
,,Ja ťa prešpikujem všetkým svojim dobrom. Konečne viem, na čo som ho toľké roky zbierala.”
,,To ti nedovolím.”
,,Prečo?”
,,Lebo potom by si chcela byť ešte bližšie.”
,,Dear? Ja nemôžem byť bližšie, už teraz cítim tvoje dermatoglyfy.”
,,Prečo mi to robíš?”
,,Vybral si si ma. Spomínaš si?”
,,Na celkom iný účel.”
,,Well…”
,,Nemykaj ramenom, nemám to rád.”
,,Prečo?”
,,Robíš to, keď na niečo rezignuješ. Nerezignuj na túto tému. Ja som si ťa nevybral na to, aby som ťa…”
,,Aby si ma čo?”
,,Prestaň sa takto usmievať.”
,,Máš rád, keď sa usmievam.”
,,Ale nie tak.”
,,Ako?”
,,Ako že vieš viac ako ja.”
,,A viem viac?”
,,Nie.”
,,Si si istý?”
,,Čo už by si ty mohla vedieť?”
,,Že nado mnou premýšľaš viac, ako by si chcel. Že ma čítaš, aj keď si povedal, že nebudeš. Že sa na mňa každý deň tešíš, hoci si ma nechal sedieť pod stromom a tváriš sa, že ti je jedno, či mi je zima. Videla som ťa. Chodíš bez trička, aj keď fúka, aby ti bola ešte väčšia kosa, ako mne. Trestáš seba samého zato, ako sa ku mne správaš. A ty neznášaš zimu… to sa musíš trestať až tak?”
,,Prestaň…”
,,Desím ťa? Ako veľmi sa ma bojíš? Aspoň tak, ako ja teba kedysi?”
,,Stačí…”
,,Prestaň nám už ubližovať a vzdaj sa.”
,,Hrám vždy až do konca.”
,,Prídeš o dámu.”
,,Nekecaj mi do toho.”
,,Si jediný, kto tu môže prehrať, uvedom si to.”
,,Ako si to urobila?”
,,Myslíš, že Kasparov prezrádza taktiku?”
,,Ty ani nevieš, kto to je.”
,,Ale viem, bol v Lets dance!”
,,Ty si trubka…”
,,Si nádherný, keď sa smeješ.”
,,Nehovor to.”
,,Prečo?”
,,Lebo sa pri tom tváriš takto…”
,,Ako?”
,,Ako pubiška.”
,,Že tebe bude práve toto vadiť…”
,,Mala si pravdu, mám rád, keď sa smeješ.”
,,A ja viem, prečo to máš rád.”
,,Prečo?”
,,Lebo aj ty mňa.”
,,Mat.”
Celá debata | RSS tejto debaty