Dočítal posledné riadky mojej knihy a sťažka vzdychol. Sedel na širokej okennej parapete, fajčil a vydával zvuky. Boli to iba citoslovcia. Smial sa. Syčal. Súhlasil. Nesúhlasil. Predýchaval. Na konci sa na mňa pozrel a prvýkrát som videla, ako sa mu spotili oči. Neplakal, lebo chlapi neplačú. Len sa mu zarosilo zorné pole a naprázdno pregĺgal. ,,Čo si mi to…“ […]

Na návštevy k Hyvovi som chodievala zásadne v čase, keď jeho žena nebola doma. Vskutku náročne by sa vysvetľovalo, čo spolu robíme a prečo vlastne. Otvoril dvere do bytu a usmial sa. Keď som bola dieťa, veľmi som chcela mať také jamky v lícach. Mama vravela, že keď sa budem veľa smiať, tak sa mi urobia. Mama celkovo hovorievala kraviny, keď som bola dieťa. ,,No […]

Jeden z mojich obľúbených výrokov, ktoré vznikli vďaka kreativite sociálnych sietí je: ,,There is no angry way to say bubbles.“ Skutočne, vyskúšajte si to. Povedzte „bublinky“ nasrano! Možno preto som sa tak uškrnul, keď mi povedala strapatá o pol šiestej ráno v posteli, že nás dvoch zatvorila do bublinky, do ktorej nikto iný nesmie. ,,Slnko stój,“ […]