kontroverza

Žiadna žena nechce mať za muža politika, ale každá by chcela byť prvou dámou. Ani ja som nechcela politika. Keď sme sa zoznámili, bol to začínajúci manažér v automobilke a na obed si dával mekáč. Dnes je z neho poslanec a na obed si dáva šalát s kozím syrom, lebo v obleku musí byť za pekného. Za pekného rovná sa bez pupka.

,,Tá Zuza má fakt pekné vlasy,“ povedala som, keď sme sa spoločne dívali na volebné štúdio, v ktorom Čaputová ostávala absolútne verná komunikácii, ktorú jej Trubanovci nastavili.
,,Je to výborná kampaň,“ pritakal.
,,Ako sa povie partnerovi prezidentky? Prvý pán?“ zamyslela som sa.
,,No, toto bude veľmi špecifické. Bude asi prvý partner,“ zasmial sa. ,,Ale inak hej. Prvý pán. Znie to divne,“ pokrčil nosom.
,,Protokol nie je pripravený na vládu žien. Prvá dáma znie krásne,“ usmiala som sa.
,,Chcela by si byť prvou dámou?“

Skôr, ako som mu stihla odpovedať, vbehli do domu naše tri fúrie aj s mojou mamou.
,,Nesiem vám potomkov!“ skríkla mama a baby sa rozutekali našim smerom.
,,To je pre teba, mami,“ podávala mi Stela veniec z púpav.
,,Krásny! Myslíš, že v ňom môžem ísť von?“ dala som si ho na hlavu a ona šťastne prikývla.
,,Vyzeráš ako víla,“ objala ma Amélia a utierala si do môjho rukáva zasušené detské soplíky, ktoré sa berú bohviekde.
,,Vôbec nevyzerá ako víla, ale ako hipisáčka!“ prekrútila Lisbeth očami na svoje dve sestry.
,,Lis, čo sme si povedali?“ zodvihla som pravé obočie.
,,Že sa nemám ľuďom smiať len preto, že sú hlúpi,“ znova prekrútila očami.
,,A?“
,,A že sa nemám ľuďom smiať len preto, že sú malí,“ mykla ramenom.

Keď sme sa so Samom brali, chceli sme dcéru a syna. Ako väčšina párov. Ale obaja sme mali taký dievčatkovský vibe, že sa nám podarili baby. Tri. Po druhej som už vedela, že ak budeme chcieť tretie dieťa, bude to znova dievčatko. Na druhej strane som si vravela, že to vlastne vôbec nevadí, lebo Samo chcel byť vždy tatko kráľ. Miloval ženy, rozumel ženám a bol rád v ich spoločnosti.

Lisbeth sa narodila predčasne. Plodová voda mi odtiekla na jarmoku pri stánku s kebabom. Samo vtedy celé dni čítal Lagercrantza a stále to meno opakoval.
,,Priznaj sa, chcela by si malú hackerku!“ hovorieval mi namiesto predohry. A ja som naozaj veľmi chcela. Silnú, múdru, šikovnú. Celú po rodičoch!

Robievala predčasne skoro všetko. Lisbeth nechcela loziť, začala rovno chodiť. Súvislé vety hovorila ako dvojročná a čoho sa chytila, to jej šlo.
,,Kedy ju naučíme programovať?“ spýtal sa ma raz Samo, keď sa díval na jej zošit z matematiky.
,,Organizujú sa aj kurzy programovania pre deti predškolského veku?“ zasmiala som sa.
,,Zavoláš niektorému zo svojich ex a vybavíš, nie?“ žmurkol.
,,Milujem, keď si pasívne agresívny,“ našpúlila som pery a on ma pobozkal.

O dva roky neskôr prišla na svet Amélia. Niektorí si mysleli, že sme ju nazvali podľa hlavnej hrdinky súčasnej francúzskej kinematografie, ale pravda je taká, že som v tehotenstve stále dookola pozerala Grays anatomy a postava Dr. Shepardovej ma niečím fascinovala. Možno tým, že vyrastala v tieni staršieho brata a bola závislá na cracku, piku a liekoch. Vravela som si, že v nej musí byť obrovská sila, keď dokáže dofetovaná jak bomba operovať ľudský mozog.

,,Mami, čo je to sexy?“ položila mi raz po príchode zo škôlky otázku, ktorú som nečakala. Možno aj preto som vyprskla batatové pyré nosom.
,,Kde si to počula?“ zasmiala som sa.
,,Marek, čo kosí trávu v škôlke, to povedal Alenke,“ červenala sa.
,,Pani učiteľke?“
,,Hej. Že má sexy sukňu. Aká to je? Aj ja by som takú chcela!“
,,Poď,“ posadila som si ju na kolená a nasala vôňu jej jemných detských vláskov. ,,Sexy hovoria dospelí na veci, ktoré sa im veľmi páčia. Marekovi sa Alenkina sukňa asi veľmi páčila. Nemalo by sa to hovoriť pred inými ľuďmi, nepatrí sa to. Také veci si dospelí vravia v súkromí. Vieš, čo je súkromie?“ pobozkala som ju na temeno.
,,Ee,“ pokrútila hlavou.
,,Súkromie je priestor, ktorý má každý človek sám pre seba. Doma, alebo niekde, kde sa cíti v bezpečí. Sú to jeho tajomstvá, sny a túžby, o ktorých nechce nikomu povedať. Každý má nárok na súkromie. A niekedy, keď ti je niekto veľmi blízky, tak ho môžeš pozvať do svojho súkromia a hovoriť mu svoje tajomstvá,“ hladkala som ju po malých rúčkach a ona ma objímala tak silno, akoby ma práve našla stratenú kdesi v lese.
,,To je ako keď ideme do domčeka s Oliverom?“ zaksichtila sa.
,,No, napríklad tak,“ prikývla som a zadívala sa z okna na domček na strome, ktorý sme so Samom dali postaviť, keď sa narodila Lisbeth a my sme vedeli, že každé dieťa potrebuje svoju skrýšu pred rodičmi, láskami, školou alebo teenagerskými pocitmi, ktoré by nikto nikdy nemal vidieť.
,,Mami?“
,,Áno?“
,,Máš sexy vlasy. Veľmi sa mi páčia,“ pošepkala mi.

Samo prišiel domov, keď už obe dievčatá spali. Lis mala štyri a Amy iba dva roky. Položil na konferenčný stôl stoh papierov a chytil sa dlaňami tváre.
,,Čo sa deje?“ spýtala som sa potichu a sadla si vedľa neho.
,,Čo by si povedala na to, keby si mala doma politika?“ rozpažil a oprel sa o gauč.
,,No, podľa toho, ktorého… taký Fico by mi mohol robiť akurát tak domovníka.“
,,Dostal som ponuku,“ podal mi papiere a ja som začala čítať. Pri každom treťom riadku som cítila, ako sa mi uprostred čela robí veľká hlboká vráska.
,,A hodláš ju prijať?“ spýtala som sa znepokojene.
,,Asi áno. Ak pôjde všetko ako má, o päť rokov vystriedam Zuzu,“ zasmial sa.
,,Fakt by si chcel?“ prišlo mi do divné. Nikdy o podobných ambíciách nehovoril.
,,Chcel. Budeš moja prvá dáma?“ pobozkal ma.
,,Iste,“ prikývla som a začala premýšľať o údele tej chudery zo seriálu Good wife.

Stela sa nám narodila presne na Valentína. Mala 51 centimetrov a 3400 gramov. Bola ružová a krásna a na svet prišla vo vajíčku. Bolo mi tak ľúto, keď som videla, ako ju vyberajú z toho ochranného obalu, že som mala chuť ju okamžite obaliť molitanom a láskou. Meno dostala po hlavnej hrdinke z Električky zvanej túžba, pretože sa mi vždy páčilo, ako na ňu Stanley volal. Stelááá. Stelááá! Znelo to tak nástojčivo. Samo pri pôrode nebol. Sedel v tom čase na zasadaní v Bruseli a vrátil sa, až keď mala za sebou prvé koliky a novorodeneckú žltačku.

Pochopila som, že sa v jeho prípade nemôžem spoliehať na žiadnu pomoc. Moja kariéra „manažérky pre komunikáciu a ľudské zdroje“, ako stálo na dverách mojej kancelárie, skončila. Začala sa kariéra matky a manželky. Matky troch bláznivých dcér a manželky nádejného politika. Škôlka, škola, obed, večera. Na pranie a upratovanie sme mali starú pani, ktorá dievčatám nechávala v chladničke domácu detskú výživu a na mňa sa vždy dívala s ľútosťou vo výraze. Chválila ma, že som dobrá mama, lebo viem variť. Ja som samú seba nechválila zato, že na upratovanie a pranie potrebujem dôchodkyňu, ktorá by si jeseň života mala užívať s nohami na stole a krížovkou v lone.

,,Moja mama je šéfkuchárka, nikdy by mi neodpustila, keby som deťom dávala kupované jedlo,“ usmiala som sa na ňu.
,,A tak to má byt, duša moja. Já ked som mala malé deti, šecko sa robilo, víte… po domácky. Ale šak tedy aj nebolo bársčo dostat, dneskaj už v tých obchodoch je šeličoho vela… Ale já aj vaším djéfčatám dávám len také vjeci, čo aj moji vnuci lúbia,“ skladala utierky pri kuchynskej linke.
,,Veľmi si vážime, že nám pomáhate, pani Majka,“ mala som pocit, že jej to musím povedať, lebo robila množstvo práce nad rámec jej povinností.
,,Duša moja, já mám času. Deti lúbím, aj deti mna, jak tak kukám… a musím povedat, že sa velice vychované. Porádne djéfčence to budú. Po mame!“ udrela sa do hrude a ja som sa zasmiala. Nikdy na Sama nepovedala nič zlé, ale párkrát som videla, že mala na jazyku niečo, čo v očiach vidí iba žena žene.

Môj muž robil všetko správne. Teda, podľa protokolu a etikety. Dával si pozor na to, ako vyzerá, čo rozpráva, aké má gestá a miestami som mala dojem, že aj na to, čo si myslí. Aby to náhodou ktosi nezneužil. Doma takmer nebol, dievčatá ho videli ráno pri raňajkách a občas cez víkend, keď práve nikam necestoval. Vstávala som skôr, urobila im desiatu a postavila ju pred neho. A keď grácie zišli dolu, tak im odovzdal papierové vrecká so sendvičom a jablkom, ako v americkom filme. Aby bol za toho najlepšieho ocka na svete. Pretože nech už som si ja alebo pani Majka myslela čokoľvek, dievčatá ho museli mať za dokonalého. To bola moja úloha. Udržať ockov čistý štít doma. Lebo tam mu to nemal kto iný zmanažovať.

Vyčerpaná som si ľahla do postele, keď som počula, ako sa otvorili dvere na spálni.
,,Pán Sakál?“ usmiala som sa na neho.
,,Pani Sakálová?“ ľahol si ku mne v obleku.
,,Voniaš cigarami?“ nadýchla som sa.
,,Hej, bol som s chlapcami na pár drinkov,“ sťažka vzdychol.
,,Mám rada tú vôňu. Je taká… gendrovo stereotypná…“ zasmiala som sa.
,,Ako sa máte, baby?“ pohladkal ma po vlasoch.
,,Dobre. Stelka je v slniečkovej triede. Nepáčilo sa jej to, lebo chcela byť mesiačik, ale vysvetlila som jej, že v noci pracujú len zlodeji a štetky,“ povedala som a on sa nahlas zasmial. ,,Amy mala spor so spolužiakom, lebo povedal, že rodina sú len muž a žena a ona mu povedala, že je hlúpy, lebo pusinkovať sa môže hocikto s hocikým, keď sa ľúbia. Už som bola v škôlke na pokec s jeho rodičmi. No a Lisbeth si k angličtine a francúzštine pridala čínštinu. Keď som sa jej spýtala prečo, povedala – „Veľký trh“ – a mávla rukou. Má sedem a dokáže ma zoskratovať vždy, keď niečo vypustí z úst,“ zasmiala som sa a Samo so mnou.
,,Máme skvelé deti,“ ľahol si na chrbát a spokojne sa zadíval do stropu. ,,A ako sa máš ty?“ otočil ku mne tvár.
,,Ja… dobre,“ usmiala som sa.
,,To neznie veľmi presvedčivo. Trápi ťa niečo?“ podoprel si hlavu.
,,Nič, čo by si dokázal vyriešiť. Iba babské hlúposti,“ mávla som rukou.
,,Napríklad aké? Ja som na baby odborník, ja to vyriešim!“ povedal víťazoslávne.
,,Pamätáš, ako sme boli najlepší kamoši?“ spýtala som sa.
,,Pamätám.“
,,A mohla by som ti teraz niečo povedať ako môjmu najlepšiemu kamošovi o mojom manželovi?“ žmolila som medzi prstami roh vankúša.
,,Dotoho. Počúvam,“ zívol unavene.
,,Mám manžela, ktorého ľúbim. Najviac na svete. Je krásny, múdry, úspešný a neuveriteľný v posteli!“ teatrálne som gestikulovala a on sa nahlas smial. ,,A dosť mi chýba. Je stále preč, lebo robí samé veľké a dôležité veci. Som na neho veľmi pyšná. Len mi dochádzajú výhovorky pred deckami, prečo ocko nie je doma. A aj pred sebou samou, prečo môj muž tak vehementne vytesnil rolu manžela a otca. Zaviazala som sa k tomu robiť mu celoživotný support a ja svoje sľuby vždy plním. Len… mi je za ním smutno,“ usmiala som sa a z pravého oka sa mi vykotúľala slza, hoci som robila všetko preto, aby sa to nestalo.
,,Ale veď ja som tu. Viem, teraz je toho veľa, ale… to tak nebude navždy,“ pohladkal ma po vlasoch.
,,Samko, polroka sme spolu nespali,“ vzdychla som.
,,To nie je pravda!“ ohradil sa.
Vzala som z nočného stolíka svoj telefón a otočila k nemu aplikáciu menštruačného kalendárika.
,,Sex je tam, kde je srdiečko,“ povedala som a on scrolloval a scrolloval a s každým ďalším mesiacom bez srdiečka vyzeral smutnejšie.
,,Ani mi nedošlo, že je to tak dlho,“ povedal viac-menej sám pre seba.
,,Ty si na to nikdy veľmi nebol. Zvykla som si, ja len…“
,,Robím dvadsať hodín denne, Klára. Viem, že to nie je ospravedlnenie, ale ja to teraz neviem inak. Budem sa snažiť, aby sa to zlepšilo, dobre?“ hovoril tie naučené vety, ktorými dokázal oblbnúť liberálov, konzervatívcov, aj vytretých Kotlebovcov.
,,Iste,“ usmiala som sa, pobozkala ho na líce a povedala, aby šiel do vane a spať, lebo jeho ranný kalendár sa bude čochvíľa pýtať na svet.

Zvuk sprchy ma uspal. Zatvorila som oči a spomenula si, ako krásne som dokázala kedysi lucidne snívať. Ako to Samo skúšal so mnou a ráno sme si pri vajíčkových chleboch a kakau hovorili, kto čo v noci vo svojej hlave zažil. Preniesla som sa v predstavách do obdobia, keď ma jeho pižmo dostávalo do absolútneho vytŕženia. Do obdobia, keď sme chodievali spávať spolu a mali zosynchronizovaný srdečný tep.

Tá láska, ktorá nás držala spolu, tu bola stále. Moja láska. Bolo jej tak veľa, že dokázala obsiahnuť päťčlennú rodinu, tri mačky a jednu pani Majku, ktorú som z času na čas pobozkala na vráskavé líčka a ona vždy pookriala ako moja mama, keď ju baby vystískajú. Milovala som ho vždy, keď som sa zadívala na naše dcéry a videla na nich jeho nos, oči alebo tvrdohlavosť. Milovala som ho, keď som mu vyzúvala topánky a rozopínala opasok, lebo prišiel domov taký unavený, že oblečený a obutý zaspal na gauči. A milovala som ho aj vtedy, keď mi na „Mám na teba strašnú chuť“ povedal: „Najprv Európa, až potom tvoje libido“.

Nič sa za tie roky nezmenilo. Stále som vychovávala naše deti. Stále som mu viazala kravaty, keď šiel na rokovanie. Stále sme spolu spávali raz za uhorský rok, keď som preglgla svoju pýchu, ego a dôstojnosť a vtisla mu svoj zadok do lona, keď zaspával. Naše dcéry rástli, jeho ambície tiež a moja frustrácia sa dostala na historické maximum. Ľudia si mysleli, že keď máme tri deti, tak šukáme nonstop. Pravda bola taká, že čo pokus – to zásah.

„Smiem vám urobiť kávu, pani Sakálová?“ usmiala sa na mňa jeho dvadsaťročná asistentka, keď som ho prišla prekvapiť do kancelárie.
„Ďakujem, Renátka, capuccino vás poprosím,“ usmiala som sa. Ako sa na prvú dámu patrí. „Dobrý deň, tu sa podáva sťažnosť na zmiznutie manžela z môjho života?“ vošla som do Samových dverí.
,,Musíte ísť o poschodie vyššie, do miestnosti Sťažností a sklamaní. Možno tam stretnete mojich rodičov,“ usmial sa, vstal a pobozkal ma. ,,Čo tu robíš?“
,,Prišla som ťa uniesť,“ vybrala som z kabelky umotaného jointa a Samo div nevyskočil z kože.
,,Čo blbneš, nevieš, kde sme?!“ vzal mi ho z ruky a strčil naspäť do tašky.
,,Odkedy si taký suchopárny? Poď… ideme,“ kývla som hlavou smerom k dverám.
,,Nemôžem, musím ešte…“ nedopovedal a vošla sekretárka s kávou.
,,Renátka, prosím vás, zrušte program pána Sakála na dnešné popoludnie, rodinné dôvody,“ usmiala som sa na ňu.
,,Samozrejme,“ pritakala a vyšla von.
,,Moja sekretárka počúva tvoje príkazy?“ zamračil sa.
,,Aj ty by si mal,“ žmurkla som, on sa s povzdychom pozrel na papiere na stole a sadol si. ,,Prepáč,“ pokrútil hlavou.

Nepovedala som nič. Prikývla som, zamávala mu a odišla. Rozplakala som sa až za rohom. Kráčala som domov, keď som si uvedomila, že deti sú s pani Majkou a ja som si na najbližšie tri hodiny plánovala program s mužom môjho života. Prechádzala som sa mestom, až som prišla k Medickej. Vyvalila som sa do trávy pod strom, zapálila si a vychutnávala po siedmych rokoch ten pocit, ktorý sme so Samom kedysi zažívali denne. Pocit absolútnej slobody, uvoľnenia, bezstarostnosti a myšlienok na lepšie zajtrajšky. Myslím, že si neuvedomil silu toho gesta. Odkedy sa Lisbeth narodila, nehúlila som. Kojila som všetky tri baby a keďže vekový rozdiel medzi nimi bol malý, zbavila som sa všetkých mojich zlozvykov. Fajčenia, pitia, húlenia, pikantných jedál, aj porna.

Dnes som šla za mojim mužom so sentimentálnou ponukou na návrat do čias, keď sme nemali nič, iba jeden druhého. Trochu sa bojím toho, že jedného dňa príde domov a ja mu budem musieť povedať, že už má všetko. Okrem mňa.