Mužský hárem

Ovládať mužov nie je také jednoduché, ako sa nám to Netflix snaží nahovoriť. Ja som sa to učila roky. Na otcovi, bratovi, kamarátoch, frajeroch, milencoch, pedagógoch, kolegoch, šéfoch, gay spolubývajúcich a iných maskulínnych živloch, ktoré som počas života stretávala. Zistila som, že muži milujú normálne ženy. Také, ktoré sú schopné vyniesť kôš, napríklad. A na pivo do miestnej papučkárne chodia v teplákoch a teniskách.

Tie najobľúbenejšie ženy v kolektívoch sú vždy tie menej atraktívne – podľa štandardného ponímania ženskej krásy. A veľmi dobre to vedia. Jediné, čo ich v reprodukčnom boji o najlepšie spermie môže dostať do vysokej hry, je MOJO. Výraz, ktorý sem prišiel s ničivou charizmou Cameron Diaz v 90. rokoch. MOJO je dôvod, prečo kopa milovníkov štíhlosti masturbuje nad Halinou Pavlowskou. A kopa fanúšikov zlatého rezu nad Adelou Banášovou. Keď niekam prídete a s vami príde svetlo, ľudia vás budú chcieť vždy vidieť žiariť.

,,Postavila si firmu na tom, že ťa chcú všetci pojebať?“ zasmial sa Jakub a zahasil výnimočnú marlborku o dno rastafariánskeho popolníka.
,,Presne tak,“ prikývla som a odpila si z fľaškovej Ipy.
,,A chceš ma do tímu,“ sedeli sme na terase pri mojom Secret roome. Nazvala som si tak kanceláriu, lebo… sa mi chcelo. Slnko zapadalo, v officoch už nikto nebol a pár kóderov zalezených v kuticiach neregistrovalo realitu.
,,Môžeš tomu predsedať,“ zasmiala som sa a vyložila si pokrčenú nohu na ratanový gauč.

Jakub sa na mňa z druhej strany zadíval. Tak, ako to vie len on. Každý schopný muž ovláda presne jeden pohľad, ktorým dokáže ženu úplne odzbrojiť. Žiadna to neprizná, ale je to ten druh pohľadu, ktorý nás núti hrýzť sa do spodnej pery a premýšľať, aký veľký má asi penis.

Vrhal takýchto pohľadov za tie roky, čo ho poznám, veľa. Nikdy som sa do neho nezamilovala, ale keby mi povedal, aby som sa pri audiencii u kráľovnej predklonila, nech mi ho tam môže šupnúť, miestny protokolista by bol nemálo zmätený.

,,Ty si ešte tu?“ spýtal sa Flipper s usmiatou tvárou v mojom francúzskom okne. Nahajrovala som ho pred dvoma rokmi. Nevedela som, čo bude robiť, len som vedela, že v tom bude dobrý. Bolo to moje intuitívne manažérske rozhodnutie a neľutujem ho.

Cumpáni Company© bola moja najlepšia životná investícia. Špecializujeme sa na online projekty, ktorých hlavnou cieľovou skupinou sú muži. Schopní, bohatí, kreatívni, talentovaní a úspešní. Navrhujeme produkty a marketingové stratégie pre všetkých. Od športových značiek po bordeli. Nepotrebovala som prieskum trhu. Ja som trh zamestnala.

Našla som 42 superhrdinov vo veku a pracovnom zaradení cieľovky, ktorou sami boli. Celé dni sa mohli hrať a vylepšovať vlastný svet o produkty a inovácie, ktoré by im zlepšili život. A žena s päťkami v dekolte im za to nadštandardne platila. Viete si predstaviť lepšiu robotu?

,,Pohovorujem,“ usmiala som sa na Flippera.
,,Pardón,“ pozrel sa na Jakuba, predstavil sa a podal mu ruku.
,,Sadkaj. Čo máš?“ musela som sa spýtať, keď som videla, ako neuroticky prešľapuje.
,,Vymyslel som algoritmus,“ sadol si a mädlil si ruky.
,,Toto keď mi povie kreativec, vždy viem, že je zle,“ prekrútila som sarkasticky očami na Jakuba, ale Flipper sa nedal.
,,Zoznamka pre contenťákov. Novinári, blogeri, spisovatelia, socialisti… Predstav si portál, kde sa budú združovať autori, teda ľudia s názormi, ktorí sa budú chcieť s niekým zoznámiť. S niekým, koho zaujíma niečo veľmi konkrétne a kto je v kontakte s mozgom. Vo feede ti bude ukazovať tých ľudí, ktorí sa k tebe na základe analýzy tvojich kľúčových slov hodia najviac,“ vyzeral ako pentagonský feťák, asi celú noc nespal.
,,Chceš urobiť Pokec pre horných 10 000 intelektuálov v tejto krajine?“ zasmiala som sa.
,,Je ich viac. Stotisícovú blogerskú a novinársku základňu máš jak nič,“ mávol rukou.
,,Ako to k nim dostaneme, koľko to bude stáť, na čom to bude zarábať…“ menovala som všetky položky v našom strategickom pláne.
,,Rozpočet ešte nemám, je to v štádiu nápadu,“ vzal si cigaretu.
,,Sadni si s Lexom a spýtaj sa, koľko kóderských človekohodín to bude,“ mykla som ramenom.
,,Podľa mňa sú všetci contenťáci zadaní,“ zamyslel sa Jakub.
,,Zaujímavý point. Prečo myslíš?“ zodvihol Flipper obe obočia.
,,Dnes, napriek tomu, že si ľudia myslia, že s instagramom prišla doba formy a nie doba obsahu, stále žijeme v Dobe contentovej. Ľudia, ktorí vedia tvoriť dobrý obsah, sú málokedy sami. Nie je ich vôbec málo, je to slušná masa, akurát v porovnaní s masou na instagrame vyzerá menšia. Lenže ľudia v domnení, že ide o nedostatok „tých múdrych a rozhľadených“, siahajú aj po treťotriednych blogeroch. A Martinovi Daňovi. Ono to vždy niekto ocení. Ak vieš dostať produkt k zákazníkovi, zlanáriť tisíce ľudí na svoj blog alebo fanpage, tak by bolo divné, keby si neodkázal vytvoriť jednoduchú stratégiu na to, aby si k sebe naveky pripútal jedného jediného fanúšika,“ uškrnul sa.
,,Vitaj na palube,“ vstala som a podala si s ním oficiálne ruku.

Ráno som sa do zasadačky vrútila s opicou zo včera a Jakub nevyzeral o nič lepšie. Podpis zmluvy sme oslávili troma fľašami prosecca a lascívnym dialógom o tom, že keby sme v zmluve nemali klauzulu o sexuálnom obťažovaní, tak by sme si to na nej rozdali.
,,Dobré ránko, páni,“ pozdravila som a všetci mi zborovo odzdravili. Pracovať iba s mužmi má svoje nesporné výhody. Okrem toho, že sa mi nemá s kým synchronizovať cyklus, sa vždy dobre pobavím na súboji eg.
,,Mohol by som začať ja, aby som sa potom odplížil do piče?“ spýtal sa Lexa s výrazom tváre tety za okienkom na hlavnej stanici.
,,Nech sa páči,“ usmiala som sa.
,,Robím na tej jebacej aplikácii a…“
,,Na čom?“ zarazila som sa.
,,Na aplikácii pre plánované rodičovstvo, ktorá rieši problémy mužskej neplodnosti,“ naklonil sa ku mne Master. Bol to jeden z mojich obľúbených ľudí. Stratég, gentleman, vždy pripravený prezentovať čokoľvek, aj keď to prvýkrát videl pred dvoma minútami cestou z kuchynky.
,,Aha, okey,“ prikývla som. ,,Pokračuj,“ mávla som na kódera.
,,Je to dosť záhul, potreboval by som pomoc. Ak to má byť hotové do konca mája, chcelo by to ďalšieho vývojára,“ vzdychol.
,,Masterko?“ zaklipkala som očami.
,,Ja by som mohol, ale visí mi tam ešte analýza trhu pre Durex,“ usmial sa.
,,Kto chce robiť Durex?“ spýtala som sa do pléna a zodvihli sa všetky ruky. ,,Viete o tom, že analýza trhu neznamená, že dostanete od klienta tisíc gúm a máte ich ísť vyskúšať na ničnetušiacich teenagerkách, však?“
A ruky šli dolu.

Porozdeľovali sa úlohy, každý zaliezol do svojej kutice a ja som si sadla za stôl a nechala otvorené dvere. Mám rada ten šum. Zvuk ťukania do klávesnice. Zapínanie a vypínanie kávovaru. Rôzne hudobné žánre, ktoré z jednotlivých buniek počuť. Je to môj včelí úľ. Som kráľovná a mám tie najkrajšie a najefektívnejšie trúdy, aké som si mohla priať.

,,Máš chvíľu?“ spýtal sa Lexa nesmelo stojac na prahu mojich dverí.
,,Poď,“ kývla som a on zatvoril.
,,Dosť mi chýbaš,“ vzdychol. Sadol si do kresla oproti mne, zopol ruky a zadíval sa do zeme.
,,Veď sa vidíme každý deň,“ usmiala som sa trochu rozpačito.
,,Nechce sa mi veriť, že je to už sedem rokov. Dnes…“ usmial sa tiež.
,,Naozaj?“ zadívala som sa na monitor na dátum.
,,Hej. Sedem rokov, čo som ti chcel zničiť život a ty si ma zato začala mať rada,“ odkašľal si.
,,Nemyslel si si, že pre mňa raz budeš pracovať, čo?“ zasmiala som sa a pohladkala ho po ruke.
,,Nie. A nepracujem pre teba, ale s tebou!“ povedal arogantne.
,,Iste. Prepáč,“ žmurkla som.
,,Urobíme si výročný večer? Šťastných sedem?“ usmial sa.
,,To by sme mali,“ prikývla som, on vstal, pobozkal ma na líce a odišiel.

Niekedy, keď mi je ťažko, premýšľam, či je dobrý biznis plán mať firmu založenú na mužoch, ku ktorým som kedysi mala vzťah. Alebo ho časom nadobudla. Vzťah, ktorý nebol partnerský, ale bol vesmírny. Kdesi v galaktickom pulze sa udiali slučky, ktoré ma dostali na miesto, na ktorom som dnes. Slučky, ktoré som si okolo krku uťahovala tak dlho, až ma miestami dusili. Ale orgazmy sú vraj silnejšie, keď vám niekto zastaví prísun kyslíka. A ja som závislá na mentálnych orgazmoch, ktoré mi títo ľudia dokážu svojimi schopnosťami spôsobiť. Na jednej strane – úchylka ako úchylka. Na strane druhej – občas mám pocit, že som si naložila viac ako zvládne jedno dievčenské srdce.

Večer vo firme mám najradšej. Mnoho odborníkov na psychické poruchy vyvolané workoholizmom by nesúhlasilo, ale prechádzať sa po vlastnej firme v čase, keď už sú tam len poslední mohykáni, ktorým sa nechce ísť domov, má svoje čaro.

Objednala som nám jedlo, zmotla pár jointov a vo dverách sa objavila ruka s darčekom.
,,Šťastných sedem, láska,“ vzdychol a pobozkal ma na čelo.
,,Knižka?“ zaklipkala som na neho očami. ,,To fakt?“
,,Rozbaľ ju,“ zasmial sa.
Trhala som baliaci papier a spod neho na mňa vykukla nezohnateľná bublikácia Kevina Mitnicka s textom: You can do IT, Carolina. Love, Kevin.
Pozrela som sa na Lexu s otvorenými ústami a držala knihu ako svätý grál.
,,Múj milášek,“ objala som ju a potom aj jeho. ,,Ako si to…“
,,Napísal som mu. Je to kamoš,“ žmurkol a obaja sme sa rozosmiali.
,,To je naozaj skvelý darček,“ pritakala som.
,,Nie je veľa žien, ktoré by mali vlhké gaťky z hackerskej literatúry. Bol z toho v piči aj on,“ zasmial sa.
,,Vždy si vedel, ako mi urobiť radosť,“ objala som ho a stáli sme tak hodnú chvíľu.

Sadli sme si na terasu, vyložili nohy a ja som sa mu chrbtom oprela o hruď. Hladkal mi vlasy, fajčil hulil a rozprával mi o tom, ako si každý deň hovorí, že pred tými siedmymi rokmi mal byť väčší chlap. Boli sme do seba zamilovaní krátko, ale intenzívne. Keď mi povedal, že je ženatý, stiahla som sa. Pretože nerada vytváram problémy, ktoré potom musím riešiť. Nikdy sme spolu nespali. A mňa to vždy mrzelo, pretože milovať sa s niekým, kto k vám chová taký hlboký cit, akého sú schopní len autistickí informatici, je veľký zážitok. Chodila som si k nemu po trochu cynizmu a duševný súzvuk. A on mal tendenciu ma chrániť, lebo sa bál, že aj iní muži mi budú ubližovať tak, ako mi ubližoval svojho času on. Žiarlil a nesúhlasil vždy, keď do firmy prišiel nový chlap. Zväčša preto, že kým som s niekým podpísala zmluvu, mal kompletný prehľad o jeho digitálnej kópii a pár giga nevhodných fotiek. Bolo to milé a užitočné. Vždy som vedela, akú výbavu moji zamestnanci majú. Fyzickú aj mentálnu.

Z firmy som odchádzala po polnoci, naťukala som kód alarmu a sadla do auta. Dvere spolujazdca sa po chvíli otvorili a prisadol si Flipper.
,,V poslednej dobe celkom ponocuješ,“ usmial sa.
,,Mali sme s Lexom meeting,“ opätovala som mu úsmev.
Oprel sa hlavou o sedadlo a bezprízorne sa díval von.
,,Dnes vyzeráš…“ vzdychol a otočil sa ku mne.
,,Ďakujem. Ty vždy vyzeráš…“ vzdychla som a usmiala sa.
,,Robil by som ti strašné veci,“ zašepkal.
,,Napríklad aké?“
,,Napríklad by som ti rád prechádzal perami po krku… jednou rukou pri tom masíroval bradavku a druhou zadok… hrýzol by som ťa, kým by si ma neprosila, aby som ťa vystriekal ako štetku,“ ten arogantný výraz jeho tváre ma vzrušoval od chvíle, ako som ho prvýkrát videla sedieť pri bare a ťukať do compu fejtón s názvom REŠERŠ o tom, ako Zem a Vek získava informácie.
,,Tak to by som ti asi zaborila nechty do zadku a pritiahla si ťa bližšie… páči sa mi, keď cítim, ako chlapovi stojí, keď sa ma dotýka,“ už sme sa začínali opúšťať.
,,Myslíš, že by si ocenila, keby som ti zodvihol sukňu a pekne pomaličky si ťa nabodával na vtáka, až by si si na ňom zatwerkovala?“ hrýzol sa do spodnej pery a ja som ho tam chcela uhryznúť tiež.
,,Ty musíš mať krásneho vtáka. Myslím, že by som sa po fajke zalizovala až za ušami,“ pošepkala som mu do ucha a dýchla na lalôčik horúci vzduch. Flipper privrel oči, zhlboka sa nadýchol a usmial.
,,Bež domov, princezná,“ potľapkal ma po stehne a vstúpil.

Mám rada dirty talk. Páči sa mi, keď ľudia dokážu verbalizovať svoje túžby. Nebola som vždy headhunterka. Začínala som ako scenáristka. Roky som si myslela, že to, čo majú na mne ľudia najradšej, sú moje prsia. Vyviedla ma z omylu až prax. Prsia boli vždy sekundárny záujem. Primárny spočíval v mojej kombinácii literárneho talentu a social engineeringu. Ľudia mi z nejakej príčiny povedali vždy všetko, čo som chcela počuť. Napríklad aj to, ako by sa im páčilo, keby mi ich semeno vytekalo zo všetkých otvorov a ja by som si ho naberala na prst a rúžovala si ním pery. Flipper vedel presne, čo a ako povedať. Bol to mentálny sex dvoch kreatívcov, ktorí mali doma svoje skutočné lásky, ale kdesi v časopriestore si vytvorili zhýralú bublinu a dotiahli daydreaming do zaujímavejších rozmerov.

Prišla som domov a Leo sedel za počítačom, do ktorého nevrlo ťukal.
,,Hello,“ usmiala som sa od dverí a zohla po mačku, ktorá sa mi krútila okolo členkov.
,,Čau,“ usmial sa tiež a poslal mi vzdušný bozk.
,,Si hladný?“ spýtala som sa stereotypne vyzliekajúc si šaty.
,,V chladničke je čína, ja už som jedol. Ohrejem ti?“
,,Nie, len si rob, zvládnem,“ prešla som do kuchyne, vytiahla krabičky číny z chladničky a prišla s nimi na gauč. Dívala som sa na neho vo svetle monitora a vždy, keď som to urobila, uvedomila som si, aký je nádherný. Ako rada sa na neho dívam. Ako rada ho počúvam. Ako sa mi páči jeho zápal pre veci, ktoré robí. Hladkala som ho pohľadom zakaždým, keď sa ocitol v mojom zornom poli. Bolo mi iba ľúto, že to nebolo recipročné.

Občas som mala chuť sa ho spýtať, prečo so mnou vlastne je. Ale nikdy som nenabrala dostatok odvahy. Asi som mala strach, že sa nad tým zamyslí a pochopí, že vlastne nevie prečo. A odíde. Bol to jeden z mojich primárnych strachov. Vybral si ma. Pred piatimi rokmi. Chcel najlepšieho kreativca a ja som v tej dobe naozaj nemala konkurenciu. Zamilovala som sa do neho asi po polroku, keď som si raz večer uvedomila, že budem radšej telefonovať s ním a rozprávať sa o najlepšom recepte na bravčový bôčik, než aby som sa nechala vyšukať zástupom chlapov, ktorí mi klopali na dvere v túžbe počuť ma stonať.

,,Ty asi nie si veľmi na sex, čo?“ spýtala som sa ho raz opitá, keď vedľa mňa ležal bez náznaku záujmu, hoci som vyskúšala všetky svoje najlepšie triky.
,,O to nejde. To ty si na sex až príliš,“ zasmial sa vtedy.
Nemyslím si, že je to pravda. Ktovie, či by som ho nemala nechať ísť, aby mohol zažiť to, čo zažívam každé ráno ja. Ten pocit, keď sa vedľa niekoho zobudíte a prvá myšlienka, ktorú máte, je neopodstatnená hrdosť. Som pyšná na to, že vedľa neho môžem spávať. Že niekto taký múdry, krásny a zábavný si na zdieľanie svojej intimity vybral práve mňa. Priala by som mu zažiť ten pocit. Len neviem, či až tak veľmi, aby som mu to dopriala pri niekom inom. #sebeckákurva

,,Nad čím premýšľaš?“ usmial sa a vypol počítač. Sadol si na gauč vedľa mňa a zbalil si cigaretu.
,,Nad životom,“ usmiala som sa. ,,Dnes som prijala Jakuba,“ otvorila som krabičku s čínou a načrela do nej paličkami.
,,Jakuba mám rád, je šikovný,“ kývol hlavou smerom k balkónu.
,,To teda je,“ zamrmlala som si.
Poznal našu minulosť a bolo mu to jedno. Nemal v emocionálnej výbave strach. Alebo ak áno, tak o mňa sa nebál. To ženu asi aj zamrzí.

Stáli sme a dívali sa do vnútrobloku. Bola tma a svietilo iba pár okien. Nahla som sa k nemu a začala ho bozkávať na krku. A on sa smial. Strčila som mu ruku pod tričko a on sa smial ešte viac.
,,Šteklím ťa?“
,,Nie,“ pokrútil hlavou.
,,Tak prečo sa smeješ?“ začínal ma vytáčať.
,,Lebo ma tvoja nadržanosť vždy pobaví,“ potľapkal ma po zadku. ,,Ešte tam mám pár papierov, ktoré musím dokončiť dnes,“ pobozkal ma na čelo, zahasil cigaretu a vošiel dnu.

Pri väčšine normálnych mužov platí, že potrebujú plné brucho a prázdne gule. A pri väčšine úspešných mužov platí, že potrebujú plné brucho a pokoj. Vošla som do sprchy a kým mi prúd vody bičoval ramená, umývala som si prsia a predstavovala si, že tam nie som sama. Zozadu stál Flipper a držal ma za boky. Spredu ma v mojich predstavách hrýzol do pier Jakub. A Lexa s Masterom mi cmúľali každý jednu bradavku. Ruka sa mi pomaly sunula medzi stehná a séria orgazmov spôsobila, že som bola po hodine slabá v kolenách a mokrá viac z fantázie než vody. Potrebovala som ich štyroch, aby prehlušili túžbu môjho tela po tom jednom, ktorého som mala doma.

Vyšla som von zabalená v uteráku s turbanom na hlave a sadla si na gauč. Natierala som sa telovým mliekom a Leo stále prehadzoval papiere na stole.
,,To čo si tam robila tak dlho?“ zasmial sa.
,,Užívala som si kúpeľňový gangbang,“ povedala som popravde a on sa znova zasmial.
,,Good for you,“ prikývol. Niekedy som mala pocit, že vie presne, kedy hovorím veci vážne a kedy si vymýšľam. Len jeho reakcie boli totožné. Hrával poker príliš dobre na to, aby sa neovládal.
,,Ľúbim ťa,“ povedala som a pobozkala ho.

Posteľ bola príjemne mäkká. Pamäťová pena ma objímala a ja som bola rada, že aspoň niekto. Na mobile mi blikla správa od Jakuba: CIGU?
Sadla som si, rozšuchorila mokré vlasy a dívala sa na prázdne miesto vedľa seba. V obývačke sa zhaslo a Leo vošiel do dverí odhadzujúc tričko na starý gauč, ku ktorému máme obaja istý podivný citový vzťah. K ničomu sa nehodí, ale je pohodlný a ja som na ňom strávila niekoľko rokov svojho života. Krásnych, ale náročných rokov.
UZ MAM UMYTE ZUBY, odpísala som a položila telefón na nočný stolík.

Pritúlila som sa k nemu a nadýchla sa jeho vône. Nikto tak nevonia. Nikto nemá takú jemnú kožu a nikomu sa nepodarí zosynchronizovať s ním tep môjho srdca. Postavila som si mužský hárem, v ktorom má každý nejakú funkciu. 42 najlepších chlapov, akých som mohla na dané pozície nájsť. Od psychológov, cez kreatívcov, až po kóderov a stratégov, ktorí boli – v prvom rade – dobrá parta a perfektne sa s nimi žúrovalo… a v rade druhom mi napĺňali tie časti vzťahu, na ktoré on nemal čas. Alebo chuť. Alebo oboje. Nikdy som ho nepodviedla. Ani jeden z tých chlapcov neatakoval moje suverénne územie. Ale niektorí ukájali moje fantázie a dávali mi pocit, že byť ženou je výsada. Mal zvláštny problém vnímať ma tak. Ten súrodenecko-kamarátsky vzťah, ktorý sme mali prvé roky, mu vyhovoval. A mne tiež. A vyhovuje nám obom stále. Len kým ja by som robila tuning nás dvoch, on tuní všetko okolo nás. Stojím, čakám a premýšľam, čo má v pláne. Vytvoriť dokonalé prostredie? Lebo iba v takom môžu vznikať dokonalé veci? Lebo ak áno, tak sa na tú istú vec dívame z odlišných uhlov pohľadu. Ja si myslím, že ak my dvaja budeme najlepší, ako vieme, prostredie sa prispôsobí.
,,Krásne voniaš,“ pobozkala som ho.
,,Hej,“ zasmial sa a našpúlil pery.

Objala som ho a v klasickej zaspávacej polohe sme obaja privreli oči. Ten pokoj a bezpečie dokážu vyvolať intenzívnejšiu reakciu organizmu, ako kričiaca vagína. Ženy v 30ke hľadajú ochrancu a otca pre svoje prípadné deti. Vyjebaná biológia. Chlap schopný tvoriť rodinu, ktorý buduje domov, je atraktívny, aj keby nechcel.

Nikdy som mu nič nevyčítala. Aj keď som párkrát chcela. Lebo občas, hoci len v náznaku, povie niečo, čo pichne pod rebrá, aj keď je to vtipné. Ako jeho kamoška sa musím baviť, lebo keby mi povedal, že toto sa spýtal kamarát frajerky, tak by som sa smiala. Na druhej strane… sú isté hranice. Napríklad, keď si tvoja frajerka robí prvý tehotenský test v živote s polovičným infarktom na ceste, nepýtaj sa jej: „S kým to, preboha, máš?“.

Otočil sa ku mne, chvíľu sa mi vo svetle nočnej lampy díval do tváre a potom mi dlaňou prechádzal od podkolennej jamky vyššie. Bruškom prsta skúmal žliabok medzi mojimi stehnami a ja som vzdychla, až nás to oboch prekvapilo.
,,Pre toto sa nebojím. Oni všetci chcú teba a ty stále a tvrdohlavo iba mňa,“ zasmial sa, uhryzol ma do krku a do skorého rána mi dokazoval, že naozaj viem, prečo som si ho vybrala ako CEO môjho života.

Analýza mužsko-ženskej interakcie dokázala teda opäť dospieť iba k neprekonateľnému paradoxu:
Muž ťa miluje, ak si normálna.
Ale videli ste už zamilovanú ženu, ktorá je normálna?

Zázračnica

17.11.2024

Naozaj by ma zaujímalo, kto vymyslel, že Vianoce sú časom pokoja a radosti. Evidentne niekto, kto nemal rodinu. V mojom svete boli Vianoce vždy synonymom pre stres a paniku. Pritom, vždy som ich mal rád. Páčili sa mi gýčové americké filmy, kde sa rodiny vydekorovali z podoby a všetko svietilo a voňalo jablkami a škoricou. Také Vianoce si človek zaslúži! Nie slovenské rady na [...]

Milosrdná klamárka

13.11.2024

,,Čítal som tvoj posledný blog. Nechceš mi niečo povedať?“ uškrnul sa. ,,Aby si neveril všetkému, čo čítaš na blogu, na ktorom publikujem beletriu?“ žmurkla som. ,,Is he back?“ spýtal sa vážne. ,,Nope,“ rozhodila som rukami. ,,Ale povedala by si mi, keby áno, však?“ vyzeral skoro zneistene. ,,Hovoríme si predsa všetko,“ usmiala som sa. [...]

Aj s venovaním, prosím (18+)

11.11.2024

,,Nič sa od teba nechce, len tam príď a vyzeraj k svetu,“ povedala mi Bobby do telefónu, v ktorom som počula cvakať jej zapaľovač. V skutočnosti sa volala Andrea. Hovorili sme jej Bobby, lebo nápadne pripomínala postavu manažérky so seriálu Joey. Prostoreká korpulentná žena, ktorej nikto nevie povedať nie. Nechcela som ísť na žiadne podpisové turné k mojej knihe. [...]

baran, korba

V uniforme a bez povolenia armády doniesli Putinovi 52-tisíc eur. Starosta a exposlanec SNS poslúžili ruskej propagande

21.11.2024 20:36, aktualizované: 20:58

Krok starostu si samozrejme všimla ruská propaganda a aj ruská štátna.

Bolsonaro

Brazílska polícia obvinila exprezidenta Bolsonara z pokusu o puč, údajne chystali aj vraždu da Silvu

21.11.2024 20:12, aktualizované: 20:45

Medzi obvinenými je okrem iného exminister obrany, bývalý poradca pre národnú bezpečnosť či bývalý minister spravodlivosti.

Poľadovica, počasie, zima

Dopravu na slovenských cestách komplikuje poľadovica i sneženie

21.11.2024 19:37

Komplikovaný je aj prejazd Čertovicou. "Sneženie, neupravená vozovka, šmýkajúce sa kamióny," opisuje Stellacentrum aktuálnu situáciu na horskom priechode.

Richard Raši, MIRRI SR nábytok

Ministerstvo investícií nakúpilo stôl za 14-tisíc eur, Raši podáva trestné oznámenie pre podozrivú zákazku

21.11.2024 18:30

Súčasný minister Richard Raši novinárom ukázal stôl za viac neč 14-tisích eur a ďalšie kusy nábytku na mieru.

kontroverza

Všetko sa to stalo. Niečo naozaj, niečo iba v mojej hlave. Tieto príbehy vznikli potme. A tak by ste ich mali aj čítať.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 332
Celková čítanosť: 993287x
Priemerná čítanosť článkov: 2992x

Autor blogu

Odkazy