kontroverza

Vždy som mala rada mužov s veľkými. Životnými cieľmi. Ležali sme v posteli spotení a spokojní a ja som mu nechtami prechádzala po kérke na podbrušku.

,,Rozmýšľal som,“ povedal do ticha.
,,Nó, dykyčko, menežeris, atmosféra f phičči,“ imitovala som Krónerovho Rytmausa a on sa smial.
,,Imponuje mi tvoj dôvtip,“ zamával aristokraticky rukou vo vzduchu.
,,Chceš mi povedať, že si sa dal ku Queen revival alebo čo sa tu deje?“ pozrela som sa na neho nedôverčivo.
,,Slovensko je malý trh. Poďme von,“ usmial sa. Vincent je jeden z tých ľudí, ktorí chcú vidieť a vedieť všetko. Zvedavé dieťa, ktoré rozoberalo hračky, aby sa pozrelo, ako fungujú. Vrátiť sa na Slovensko bolo, podľa neho, jedno z tých horších rozhodnutí, ktoré v živote urobil. Ale vždy mu pripomeniem, že nebyť toho, tak by nestretol mňa a on musí zdvorilo uznať, že ak teda toto bol dôvod, prečo tu na desať rokov zakvasil, tak je to adekvátny čas.
,,Kam?“ sadla som si do tureckého sedu a vzala z nočného stolíka cigarety.
,,Do Štátov,“ ľahol si nabok a podoprel si hlavu dlaňou. Vo svetle soľnej nočnej lampy vyzeral ako Kate Winslett v Titanicu. Bolo to trochu sexy a trochu komické.
,,Kam do Štátov? Kedy? Čo tam budeme robiť? Na ako dlho?“ otvorila som balkón a sadla si na okennú parapetu iba v nohavičkách. Zapálila som si cigaretu a dym vyfukovala von.
,,V lete. Na pár rokov. Alebo navždy. Keď nám tam bude dobre, môžeme tam ostať,“ mykol ramenom.
,,A deti?“ spýtala som sa narovinu. Poznali sme sa dlho, nestrácali sme čas hraním rolí.
,,Deti sa všade robia a rodia rovnako,“ zasmial sa.
,,Ja viem, ja len… čo keď si naši kamoši budú myslieť, že nám plienky kupuje Soros!“ zamyslela som sa.
,,Chceš deti?“ zodvihol obočie, posadil sa a obliekal si tričko.
,,Tak nie zajtra, ale… o chvíľu,“ otočila som sa k nemu a hodila ohorok do popolníka.
,,Tikajú?“ zasmial sa a chytil ma za obe kolená.
,,Nie, ale šak máš 40, dokedy chceš čakať,“ prehodila som z čisto pragmatických dôvodov.
,,Nechceš mať dieťa s geronťákom, chápem. A mám 39!“ zodvihol ukazovák.
,,No to je v reprodukčnej téme vlastne to isté, ako keby si mal sto. Čiže…“ skrivila som tvár a on ma uštipol do stehien. Rozosmiala som sa a zvalila ho naspäť na posteľ.
,,Je to len v štádiu návrhu. Môžeme tam robiť to, čo robíme tu, akurát pre 300 miliónov ľudí. Každý deň môžeš jesť v inej reštike iné jedlo, len prejsť Central park ti bude trvať mesiac,“ rozosmial sa. ,,Je to oslobodzujúce. Nikto ťa nepozná, môžeš si ten sociálny kruh vytvoriť nanovo,“ tvár mu žiarila a nebolo to soľnou lampou.
,,A čo ak sa mi páči sociálna skupina, ktorú mám? Čo ak chcem zveľaďovať to, na čom som pracovala doteraz? Ja neviem, či chcem v novej krajine začínať nový život. Čo som v programe na ochranu svedkov, more?“ zaksichtila som sa a obaja sme sa zasmiali.
,,Na ako dlho by si to aspoň zvažovala?“ chcel sa dohodnúť. Vincent sa vždy chce dohodnúť.
,,Dva roky. Maximálne. Z tohto miesta, v týchto podmienkach, s týmito potrebami. Ale netvrdím, že niekam pôjdem! Len premýšľam,“ pohladkala som ho po hrudi.
,,Dobre,“ pobozkal ma na čelo.
,,Ideme k našim zajtra,“ ľahla som si a strčila pod neho chodidlá.
,,Nakoniec idem tiež?“ zasmial sa.
,,Hodila som si mincou a prehrala som,“ zakryla som sa perinou.
,,Predstaviť ma rodičom je pre teba prehra?!“ skríkol a pleskol ma po zadku.
Rada zaspávam so smiechom. Naučil ma to. Toto a kopu iných vecí, pre ktoré som si sľúbila, že budem vždy supportovať všetky jeho sny. Lebo on ich mal veľa. Ja som mala iba jeden. Snívala som o ňom. A splnil sa mi.

Moji rodičia sú milí a veselí ľudia. Nerobia unáhlené závery a veria svojim deťom. Napriek tomu som za celú svoju randiacu kariéru vzala domov len dvoch frajerov. Iviak sa nikomu nepáčil. Vlastne sa veľmi nepáčil ani mne. Neviem, čo ma k tomu viedlo. Mala som 23, prišlo mi fér im niekoho ukázať. Potom som chvíľu chodila so ženou. Tú mi neprišlo až tak fér ukazovať. A keď som si konečne našla frajera, ktorý mi od rána do večera rozprával len o deťoch, svadbe a dovolenkách pri mori, myslela som si, že už nebudem musieť hľadať. Kým sa raz ráno nezobudil a neoznámil mi, že ma neľúbi a nevie s tým nič spraviť. Všetko, čo prišlo potom, zhltla história. Môjho prehliadača. Rodičia mali pocit, že som roky sama a tak to bolo v poriadku.

O Vincentovi som im povedala, keď sme spolu začali pracovať. Mama sa ma stále pýtala, čo spolu máme a ja som stále hovorila, že nič. Potom som priznala friend zónu a nakoniec som jej musela povedať, že sme spolu už spali a status nášho vzťahu je aktuálne v druhom čítaní – a keď valné zhromaždenie zhodnotí, že titulovať sa ako „frajer“ a „frajerka“ je v poriadku, budeme to tlmočiť všetkým. V online aj offline.
,,No šak ani fotky nemáte spolu na Instagrame, jak mám vedieť, čo medzi vami je,“ šepkala mi mama a jedným okom sa na neho od kuchynskej linky pozerala. Rozprával sa s otcom o Kuzminovej. Odborníci na zahraničnú politiku a zimné športy. Lebo Darwin. Chápete.
,,Čo som Alagič?“ prekrútila som očami.
,,Ako keby vedela, o čom rozprávaš,“ zasmial sa môj brat a hodil si do úst praženú mandľu.
,,Poďte so mnou dnu,“ kývla som na nich.

V obývačke na stole voňalo linecké pečivo. Sadla som si na gauč, mama sa posadila z jednej a Karol z druhej strany.
,,No hovor,“ vzdychol.
,,Si tehotná?“ spýtala sa mama.
,,Bože, nie je všetko o vagíne, mami!“ udrela som sa do čela.
,,No počúvam ťa,“ mávla rukou.
,,Vincent chce, aby sme šli do Štátov,“ pozrela som sa na nich takmer previnilo.
,,No, aby som ho nenechal vyhostiť z tohto štátu,“ oprel sa môj brat o veľký farebný vankúš.
,,Ale čo… nemáte deti, záväzky… cestujte, kým môžete,“ usadila sa mama v tureckom sede a ja som pochopila, po kom to mám.
,,Chceš rodiť vonku?“ pozrel sa na mňa Karol ako na idiota.
,,Veď toto,“ skrivila som tvár.
,,Jednak sa nedoplatíš a druhak! Keď bude tvoje dieťa americký občan, dostať ho z krajiny nebude rozhodne také easy,“ mal úplne odmietavý postoj.
,,Šak choďte skúsiť a keď zistíš, že si tehotná, prídi domov,“ usmiala sa mama.
,,Vincent by tam rád ostal,“ pohladkala som ju po stehne.
,,Kde? S mojim vnúčaťom? No, kde je ten chlapec… Vincent! Vincent!“ kričala smerom do kuchyne.
,,Mama, nerob scény!“ smiala som sa.
,,Počúvam vás, mladá pani,“ sadol si so smiechom oproti mojej mame na konferenčný stolík.
,,Ty mi chceš zobrať vnúča do Ameriky? Čo si načisto rozum potratil?“ postrapatila mu vlasy a zasmiala sa.
,,Vnúča ešte nie, len dcéru. Na chvíľu. Prídete za nami,“ vzal jej ruky do dlaní.
,,Ja? Nešoféruj, keď chľastáš,“ udrela ho do ramena a on sa zasmial.
,,V New Yorku ste ešte neboli,“ žmurkol.
,,Ja po tom ani netúžim!“ pozrela sa na mňa. ,,Ale Emma… vždy si hovorila, že keď tam raz pôjdeš, už sa nevrátiš,“ mala slzy na krajíčku.
,,Privediem ju naspäť,“ pozrel sa mojej mame hlboko do očí.
,,Ale choď do riti, aký si pekný,“ rozosmiala sa a utierala si pár vykotúľaných sĺz.
,,Ste starí, spravte mi synovca!“ skríkol Karol do sentimentálnej atmosféry.
,,Si sprostý, nič nedostaneš!“ zakričala som naspäť.
,,Poďme, lebo nás zosobášia,“ vstal Vincent zo stola.
,,Dám vedieť, ako sme sa rozhodli,“ usmiala som sa na mamu.
,,Beda ti, ak to znamená, že mi zavoláš z letiska!“ pohrozila mi.

Sedieť s Vincentom v aute je niečo, čo by mali zážitkové portály predávať ako druh rekreácie. Môžem tam robiť všetko, na čo nájdem miesto. Dovolí mi fajčiť a piť kávu. Aj jesť malé orechy, ktoré padajú na koberček.
,,Ako hodnotíš zoznámenie s mojimi rodičmi?“ snažila som sa udržať tabak a trávu na kúsku papiera, aby som mohla umotať tak veľkého špeka, akého si táto situácia vyžadovala.
,,V pohode. Ale nič iné som ani nečakal,“ usmial sa.
,,Ja myslím len na to, že nechcem mať kečupove deti,“ vyložila som si nohy.
,,Kečupove deti?“ zasmial sa.
,,Tie súčasné americké deti. Vždy zajebané od kečupu na tričku. Kokos, ale všetky, pozri si niekedy nejakú show. Sú hlúpe, namyslené, užuvané, rozmaznané… To je krajina, kde nemôžeš vlastnému decku dať po riti, lebo ideš na doživotie do mexickej basy do spoločnej cely s korpulentným Marlonom, ktorému stále niečo padá a núti ťa to zdvíhať,“ zašepkala som.
Vincent sa nahlas smial a plieskal ma po ľavom stehne.

Zaparkovali sme pred domom a ja som sa na autopilota vybrala smerom k Papučkárni.
,,Kam ideš?“ zasmial sa, keď otváral kufor.
,,Na kávu?“ rozhodila som nechápavo rukami.
,,Neviem, či je v pohode, že chodíš najprv do krčmy, až potom domov,“ povedal mi so smiechom, keď sme vchádzali dnu.
,,Čaute,“ pozdravili sme priateľov sediacich pri bare.
,,Capuccino, veľké, dík,“ mávla som na Zuzu.
Vincent si objednal limonádu a sadol si oproti mne.
,,Toto mám opustiť?“ ukázala som na ľudí, s ktorými som v tomto bare strávila väčšinu mojich dospelých večerov.
,,Nechceš odísť kvôli zavšivenej krmče?“ rozosmial sa.
,,Zuza, vykáž ho!“ skríkla som na barmanku.
,,Čo povedal?“ spýtala sa flegmaticky.
,,Že toto je zavšivená krčma!“
,,No dovoľ! Toto je zavšivená kaviareň!“ pohrozila mu a položila nám na stôl drinky.
Dvere do Papučkárne otvoril Rasťo s dvoma deťmi. Dievčatko sa ku mne rozbehlo a skočilo mi do náručia.
,,Ty si tu!“ skríkla.
,,Ja tu úplne som!“ prikývla som.
,,Aha, čo mám!“ vybrala z vrecka ružové pukačky so sovičkami.
,,To má od teba?“ zasmial sa Vincent.
,,Hej, k narodkám dostala. Že, Niky?“ posadila som ju pred seba a rozpustila jej vlasy. Urobila som jej nadčasový účes z prednej stránky Vogue decentne doplnený pukačkami.
,,Ty si Niky? Ja som Vincent,“ podal jej ruku.
,,Vy sa frajeríte?“ pošepkala mi.
,,Uhm,“ prikývla som.
,,Aj si mu dala pusu?“ chichúňala sa mi do ucha.
,,Uhmmm,“ šteklila som ju a ona sa smiala ako rozprávková postavička.
,,Ono na tie deti zas možno tak skoro nebude,“ zamrmlal.
,,Hm?“
,,Nič,“ usmial sa a zrazu mal plnú hlavu myšlienok. Bolo to vidieť. Vždy, keď premýšľal, mal v pohľade celý vesmír. Ten sa mi na ňom páčil najviac. Aj keď pri jednom teste som na otázku „Ktorú časť tela vášho partnera by ste si chceli zachovať naveky“ odpovedala „Penis, veľa pečiem a valčeky na cesto sa do zásoby vždy zídu“.

Milovala som naše stereotypy. Napríklad ten, že ja idem vždy do sprchy prvá. Alebo ten, že spávame zásadne bez tričiek. Pritisla som sa k nemu zozadu nahá a on spokojne vzdychol.
,,Chcela som sa rozhodnúť… a po zvážení všetkých možností som si nakoniec povedala, že si hodím mincou,“ pobozkala som ho na rameno.
,,Nemôžeš robiť dôležité…“ namietal.
,,Neskončila som.“
,,Prepáč,“ ľahol si na chrbát a privinul si ma.
,,Myslela som si len, že by to bolo funny. Ako sociálny experiment. Vyspali by sme sa spolu tak, ako to Ježiš zamýšľal… teda bez ochrany a s adekvátnymi obstrekmi… a keď to vyjde na prvý pokus, je to osud, ostávame. Keď nie, je to osud, ideme,“ rozhodila som rukami a on sa veľmi smial.
,,Zaujímavý hazard,“ objal ma.
,,Ale potom som si povedala, že by som mala dostáť svojim sľubom. A ja som ti raz povedala, že urobím všetko preto, aby si bol šťastný. Ak je to kečupový život, tak dotoho,“ pobozkala som ho.

Ľahol si na mňa, hrýzol ma do krku a cítila som ho tak hlboko, že si susedia museli chvíľu myslieť, že ma vraždí. Zabárala som mu nechty do ramien a prekríženými členkami okolo pása si ho priťahovala bližšie. Zrýchľoval tempo, díval sa mi do očí a usmieval sa tak slastne, že som sa nezmohla na nič iné, len na stony a svalové kŕče. Vzdychol, zovrel mi boky v dlaniach a zložil si hlavu na mojich prsiach. Cítila som ho v sebe pulzovať a nechcela som, aby to skončilo.
,,Veď ale… prečo?“ pohladkala som ho po vlasoch.
,,Aby si si nemyslela, že budeš mať vždy posledné slovo,“ vykĺzol zo mňa, ľahol si a zasmial sa.
,,Čo si to urobil?“ smiala som sa a utierala si zvyšky jeho semena zo stehien.
,,Hodil som si mincou,“ naklonil sa ku mne, pobozkal ma a položil oba naše sny na rovnakú štartovaciu dráhu.