kontroverza

Vyložila som si nohy v prúžkovaných podkolienkach na airbag spolujazdca a položila si na stehná hlavu. Pozerala som sa na neho v jeho prirodzenom prostredí a premýšľala som, či tá fajka za volantom, o ktorej internety toľko hovoria, je v praxi prevediteľná.

,,Nestihla si ráno jogu?“ zasmial sa, keď sa pozrel, ako som sa poskladala.
,,Som dievča z Ikey!“ zodvihla som pravý ukazovák. ,,A ty si chlapec z Hornbachu!“
,,Prečo?“ pozrel sa na mňa.
,,Lebo máš obrovské kladivo!“ zašepkala som a on sa rozosmial a očervenel.
Niečo si nahmatal v priehradke vo dverách.
,,Otvor ústa!“ povedal s vážnou tvárou. Mám tendenciu ho poslúchať, nech mi hovorí čokoľvek. Otvorila som ústa a on mi do nich strčil hračku, ktorú kúpil pre mačku.
,,Pecho?“ spýtala som sa s plnými ústami akého si vankúšika naplneného trávou.
,,Lebo hovoríš veci, ktoré ma dostávajú do rozpakov a nemáš pásy. A ja sa musím dvakrát toľko snažiť, aby som nás oboch nezabil. Takže pšt!“ zodvihol teraz ukazovák on a obaja sme sa zasmiali.
,,Dobre, Thor,“ zodvihla som ruky na znak mieru.
,,Ty si ťululum!“ krútil hlavou a bol taký krásny, ako sa mu do tváre obúvalo studené slnko odrážajúce sa od hŕby snehu všade okolo nás, že som mala chuť zahryznúť sa mu do sánky ako pitbull. Navždy!

Vyberal z kufra našu batožinu a zbledol.
,,Zabudli sme doma tvoj kufor?“ pozrel sa na mňa vydesene.
,,Nie, ja som žiaden nemala. Ja plánujem stráviť celý tento víkend v nohavičkách a tričku. Všetko sa mi vošlo sem,“ ukázala som na kabelku.
,,Neuveriteľná žena,“ chytil ma dlaňou za líce a pobozkal.
,,Dobrý deň prajem!“ vyšla z chaty akási staršia pani. Bola vysmiata a uzimená. Biela chlpatá vesta jej krásne lemovala vráskavú tvár a svetlé oči svietili v ďiaľke.
,,Dobrý,“ zakričali sme jej obaja.
,,Hrozné cesty, však?“ spýtala sa a viedla nás dovnútra nádhernej drevenice uprostred ničoho.
,,Áno, od Bratislavy až sem sme šli snáď 70,“ snažil sa dať si dolu sneh z vlasov.
,,Tak vitajte, som rada, že už ste tu. Ja som Marína. Bývam tuná, dva kilometre smerom k lesíku, malý ružový domček, keby sa niečo stalo. Všetko máte pripravené, drevo je pri krbe, ak by ste potrebovali ďalšie uteráky, sú v skrinke na chodbe. Vy ste manželia?“ spýtala sa lesná víla vo výslužbe s úsmevom.
,,Nie,“ pokrútila som hlavou.
,,Snúbenci?“ žmurkla na mňa tetuška.
,,Nebudeme vás nudiť neexistujúcim statusom nášho vzťahu,“ vzdychol a usmial sa na ňu. Trochu nevrlo.
,,Je do mňa, nebojte sa,“ zašepkala som a žmurkla na ňu a pani Marína sa rozosmiala. Zvonivo, ako to vedia len staré lesné víly.
,,Nech sa vám tu páči, hrdličky,“ oboch nás pohladkala po chrbtoch a odišla.

Postavil do rohu kufor a rozhliadal sa. Chodil po drevenici a chytal všetko, čo mu prišlo pod ruku. Sadla som si na gauč a pozorovala ho. Obzeral si to s takým záujmom, ako keď dieťa vojde do hračkárstva. Chvíľu sa díval z okna na zasnežené hory a privieral oči, keď zhlboka dýchal. Milá pani nám zakúrila v krbe, kým sme prišli. Postavil sa k nemu a ohrieval si pri ohni ruky.
,,Je tu krásne,“ usmial sa.
,,Sám si krásny,“ prekrútila som očami a on sa zasmial. Prišiel ku mne a sadol si. Rozpažil a ja som sa mu schúlila v podpazušnej jamke.
,,Už navždy budeme sedávať na gauči takto?“ škrabkal ma po vlasoch.
,,Akože, či sa na teba zvalím pri každej možnej príležitosti? Samozrejme!“ pritisla som sa ešte bližšie.
,,V minulom živote si musela byť mačka. Aj v tomto si. A aj v tom ďalšom budeš!“
,,Otvor ústa,“ povedala som s perami pri jeho tvári. Pootvoril ich a ja som mu špičkou jazyka prešla najprv po hornej pere a potom po spodnej. ,,Prosím si guličku,“ zašepkala som.

Keď s niečím človek žije roky, neprepokladá, že by to ešte niekoho mohlo nadchnúť. Ale ja som na neho vyťahovala všetky mladícke nerozvážnosti, ktorých sa dopustil a páčili sa mi. Od pokérovaného podbruška, až po piercing v jazyku. Keď mi ním prechádzal po podnebí, chcela som sa mu nechtami vškrabať do štruktúry DNA a rozžuť ju. Asi také dobré to bolo!
,,Neprišli sme sem šukať! Teda… nie len,“ zasmial sa.
,,A čo sme sem prišli robiť?“ spýtala som sa potmehúdsky nechápavo.
,,Ty si hrozná opica,“ krútil hlavou, vstal a začal vybaľovať tašky s jedlom.
,,Čo budeme večerať?“ stepovala som pri ňom pricucnutá k jeho chrbtu prsiami.
,,Neviem, ak mám byť tvoj vačkovec, tak možno len párky,“ zavrtel zadkom, aby sa ma striasol.
,,Ja si môžem aj čítať a nerušiť ťa!“ povedala som naoko urazene.
,,Ty vždy vieš, ako ma potešiť,“ pobozkal ma na čelo.
,,Ts!“ oddupala som si to k velikánskemu koženému kreslu, na opierke ktorého boli asi štyri farebné vlnené deky.

Z krbu na mňa sálalo teplo a z kabelky som vytiahla poslednú Hartlovu knihu. Vyzliekla som si džíny, obliekla veľké tričko a prúžkované červeno-biele podkolienky som si nechala na nohách. Zadok vo francúzskych nohavičkách sa pohodlne uvelebil v kresle a ja som si začínala uvedomovať, ako pomaly dýcham. Ako sa mi upokojuje celé telo a ako sa uvoľňujem. Na stránky knihy mi začal padať tieň. Otočila som sa a on sa na mňa usmieval a vyzliekal si tričko. Hodil mi ho, ja som do neho vnorila tvár a zhlboka sa nadýchla.
,,Feťáčka,“ zasmial sa a nechal ma chvíľu sa dívať na ten dokonalý basic look – iba počmáraný chlap v čiernych džínach. Bez trička. Naboso. S véčkom na podbrušku. A vychcaným výrazom tváre miestneho veksláka.
,,Zas až taký nie si!“ prekrútila som očami, aby si nemyslel! A tisla stehná bližšie k sebe, lebo sa začali samovoľne rozchádzať.

Otočil sa so smiechom ku kuchynskej linke a začal krájať zeleninu. Zaspala som už pri čítaní prvej kapitoly. Teplo z krbu mi hrialo nohy a zvuk noža dopadajúceho na drevenú dosku mi pripomínal soboty u našich, keď som ako dieťa najradšej zaspávala v kuchynskej linke medzi múkou, keď mama robila slepačí vývar.

Zobudila som sa na divný pocit, že sa na mňa niekto pozerá.
,,Pekné gaťky,“ stál nado mnou a konečne som mala pocit, že vo výraze jeho tváre vidím tú lásku, o ktorú som stála.
,,Pekné všetko,“ povedala som, keď som si ho premerala zdola nahor.
,,Otvor ústa,“ povedal a v ruke držal varešku s kúskom mäsa a mrkvy.
,,Áno, pane,“ privrela som oči a otvorila ústa.
,,Kdesi som čítal, že ženy sú vraj romantické bytosti. Potom som stretol teba a moje predstavy o ženskej duši boli napadnuté! Zo zálohy! Napoleonovým vojskom!“ uťahoval si zo mňa, keď som si olizovala pery od omáčky.
,,Je to brutálne,“ prežúvala som kus hovädzieho a dusenej zeleniny. ,,Dala by som tam viac vína a trochu chilli,“ vstala som a docupitala do kuchyne. Postavil sa za mňa a nenápadne ma hladkal po čipke na nohavičkách. Čupla som si a hľadala polievkové misky. Mala som tvár vo výške jeho pása a zadívala sa hore. Slastne som sa zalizla a otvorila ústa.
,,Ústa máš otvárať, len keď ti poviem!“ skríkol a rozosmial sa.
,,Nikto sa nevie smiať tak ako ty,“ objala som ho okolo pása a bozkávala na hrudi.
,,Nikto nevie tak pripáliť hovädzinu, ako chlap, ktorý je rozptyľovaný dotykmi!“ zodvihol výhražne varešku.
,,Pomôžem ti s niečím?“ spýtala som sa a kúsala ho do ramena.
,,Jasné. Ľahni si znova do toho kresla a neprikrývaj sa toľko,“ žmurkol a pobozkal ma.
,,Akože – mlč a vyzeraj – si chcel povedať, hej?“ prekrútila som očami a našpúlila pery.
,,Ty si veľmi inteligentné dievčatko,“ potľapkal ma po hlave ako psa.

Pleskla som ho po zadku, až ma zabolela dlaň a ľahla som si na gauč. Pozerala som sa von oknom na meter snehu, ktorý pokrýval všetko navôkol. Bolo tam ticho, mäkko, pampúšikovo. Vstala som a vyšla na terasu. V diaľke trčali do výšky hory a zvnútra voňala vínová omáčka. Sadla som si na záhradnú hojdačku a prikryla sa dekou z ovčej vlny. Hľadela som pred seba a premýšľala nad tým, koľko obzorov mi ten polonahý muž vo vnútri už rozšíril. Naučil ma, aký zmysel má ticho a ako veľmi ho potrebujem. Vďaka nemu sa dnes viem hrať, hoci som to tridsať rokov svojho života považovala za stratu času. Vyliečil môj mozog z insomnie. Ak ma naučí ľúbiť prírodu, už si ma bude musieť vziať. Trpím totiž utkvelou predstavou, že všetko, čo ma naučil, by som zabudla okamžite, keby sa stratil z môjho života. A mne už sa páči, že to všetko viem.

Vošla som naspäť do chaty a sadla si na kožušinu pred krbom. Veľké drevené trámy mali na háčikoch pozavesované lampáše. Skrčila som kolená a dívala sa po priestore, v ktorom som ja bola na návšteve, ale on doma. Bola to celkom iná verzia neho samého, keď boli všade okolo kopce, stromy a ticho. Žiaden signál, žiadne maily, žiadni ľudia. Len dobré jedlo, oheň a nálož mojej lásky, vďaka ktorej sa topilo všetko, čoho som sa dotkla, na čo som stúpila a s čím som sa pomilovala.

Prišiel ku mne a ľahol si na kožušinu vedľa mňa. Zvalila som sa hlavou na jeho brucho a moje nohy mu strčila pod krk. Vyzerali sme ako jing a jang. Alebo ako ľudia, čo čítali kamasutru, ale šesťdesiatdevinu nejak nepochopili. Hladkal ma na stehnách a ja som ho bozkávala na bruchu. Obaja sme spokojne kňučali a bola to hra o čas. Kto to nevydrží ako prvý. To bola jediná hra, v ktorej ma vždy zaručene porazil. To a šachy. Lebo zas taká dáma nie som! Piči.

Vytiahla som mu nohy spod hlavy a obkročmo si na neho sadla.
,,To tričko je fakt krásne,“ díval sa na vzor na mojom novom pyžame z amerického filmu, ako to nazval.
,,Vieš, čo je fakt krásne?“ uprene som sa mu dívala do očí.
,,Povedz,“ chytil ma za boky.
Naklonila som sa, strčila si prst do nohavičiek a vytiahla ho mokrý.
,,Otvor ústa,“ vzdychla som a on ma poslúchol. Prešla som mu ukazovákom po perách a v tej chvíli sa z koristi stal lovec. Smiala som sa ako šialená, keď ma chytil za zadok a šmaril vedľa seba.
,,Ty otvor ústa!“ povedal direktívne a rozopínal si gombík na džínach.
,,Nakŕmiš ma?“ zaklipkala som mihalnicami a robila presne to, čo mi ide najlepšie. Zbožňovala ho.

Opatrne, pomaly a s citom som z neho vysávala každú kvapku racionality. Keď s ním skončím, neostane mu už jediná použiteľná mozgová bunka. Všetky budú koketovať so špičkou môjho jazyka a keď sa zadívam hore na tú extatickú tvár, budem vedieť, že sa nemám cítiť previnilo. Lebo mu je dobre. A čím som bližšie, tým mu je lepšie. Čím rýchlejšie kmitá môj jazyk a čím silnejšie ho moje pery zvierajú, tým menšia je jeho schopnosť robiť pragmatické rozhodnutia. Premýšľať. Analyzovať. Syntetizovať. Čím hlbšie sa do mňa dostáva, tým deštruktívnejšia pre neho som. Ja to viem. On to vie. Tá pani, čo nám prenajímala chatu, to vie. Ale zabráňte žene v láske, keď má v krku vášho vtáka a v očiach absolútnu oddanosť…

,,Otvor ústa,“ povedal nahý, spotený a udýchaný ležiac vedľa mňa pred krbom. Vložil mi cigaretu medzi pery a zapálil.
,,Bolo to…“ vzdychla som šťastne.
,,No. To teda bolo,“ rozosmial sa a fajčil.
,,Sex je vraj dobrý vtedy, keď si po ňom zapália aj susedia. Héj! Bolo nás počúúúť?“ skríkla som smerom k oknu.
,,Zatvor ústa, preboha!“ držal mi dlaňou pery a smial sa.
,,Zrazu!“ namietala som a obaľovala sa v jeho vôni, ktorá na tej fejkovej koži z medveďa bude už navždy. ,,Ale mám nápad. Vyberieme si nejakú hru. Kto vyhrá, ten má právo povedať kedykoľvek „Otvor ústa“ a vložiť do nich tomu druhému to, čo uzná z vhodné,“ žmurkla som na neho.
,,Mám rád hry, v ktorých sa nedá prehrať,“ zasmial sa, pritisol sa ku mne a prechádzal mi po hornej pere striebornou guličkou, ktorá ničila upíra v mojom tak intenzívne, že by som si nevšimla ani kôl v srdci.