kontroverza

Každý chlap by mal vedieť, ako sa žene ospravedlniť, napriek tomu, že nič neurobil. Ja som sa to naučil pri mame a sestre. Hocičím naserieš ženu, bude ťa to niečo stáť. Čas, peniaze a nervy, minimálne.

Zvieral som v ruke obálku a kráčal domov. Celý čas som si pripravoval, čo jej poviem. Nevidel som ju tešiť sa ani nepamätám. Chýba mi to. Páči sa mi, ako sa vie tešiť z hlúpostí. Keď rozrezávala pomaranč skalpelom pod vianočným stromčekom, bolo to ako dívať sa na dieťa, ktoré sa teší veľmi nebezpečnej, ale pôsobivej hračke.

Rada reže.
,,Páči sa mi, keď viem, čo je dnu,“ povedala mi, keď som sa jej spýtal, prečo si kúpila barbinu a oskalpovala ju.
Ľudia, ktorí ju nepoznajú, by si mohli myslieť, že je to zľahka sociopatické, ale ona vyrastala vo vnútri svojej hlavy. Nie na ihriskách a v parkoch ako ja. Nechodila domov s rozbitými kolenami, chodila domov s Bukowským a Palahniukom. A keď ten literárny gangbang skončil, tak si sadla k počítaču a po vzore svojich úchylných idolov – začala písať vlastné absurdné memoáre.

Polievala karamelom orechové guličky na tanieri.
,,Budeš jesť?“
,,Ale najprv ty budeš pišťať,“ usmial som sa a ukázal jej obálku.
,,Čo to jé,“ poskočila.
Otvorila obálku s letenkami a vyzerala tak prekvapene, že sa mi na moment odhalil jej mentálny vesmír.
,,Nejdeme sa brať!“ vykríkol som.
Zarazila sa ešte viac.
,,To pišťanie som čakal teda intenzívnejšie,“ zasmial som sa a strčil prst do hrnca s karamelom.
,,Ideme do Vegas?“ stiahla čelo a vypla sporák.
,,Uhm,“ prikývol som.
,,Prečo?“
Priatelia, úprimne, už som dal za darčeky aj menej peňazí a dostal pozitívnejší feedback.
,,Budeš hrať,“ žmurkol som. Nevzdával som to s ňou.
,,Ja neviem gembliť,“ podala mi obálku.
,,O to práve ide. Videl som toľko začiatočníkov, ktorí odišli s obrovskými peniazmi, že by som bol naozaj zaskočený, ak by sa to práve tebe nepodarilo,“ zasmial som sa, keď som si spomenul na izraelských opilcov, ktorí chodili do kasína, v ktorom som kedysi robil. Šialení turisti, čo to nikdy nehrali a po pár hodinách mohli začať nový život vďaka jedinému žetónu.
,,Dobre,“ mykla ramenom.
,,Myslel som si, že ťa poteším,“ vzdychol som.
,,Ja sa teším. Ešte som nebola v Štátoch. To bude fajn dovča,“ usmiala sa.

Vzala si tanier a sadla do obývačky. V jednej ruke mala vidličku, v druhej mobil a ako si nabodávala guličky a hrýzla do nich, behala prstom po displeji telefónu.
,,Čo to hráš?“ naklonil som sa a pozrel jej cez plece. Neznáša to, ja ani neviem, prečo to stále robím.
,,Nehrám. Tindrujem,“ povedala bezprízorne a v rýchlom slede fotografií nejakých chlapov, ich hádzala všetkých do koša. Občas sa zastavila a preklikala viac fotiek toho istého chlapa, ale bolo asi ťažké ju zaujať, lebo srdiečka veľmi nerozdávala.
,,Ty by si s dakým takým aj šla von?“ zasmial som sa.
,,S akým takým? Akože z Tindru?“
,,Hej. Je to trochu zúfalé, nie?“ čudoval som sa.
,,Svet je plný zúfalých ľudí, ktorí nechcú byť sami. A v tejto appke vidím všetkých takých v okolí 3km. Petržalka je snáď mimo rádius,“ prekrútila očami.
,,Čo by si s nimi robila?“ smial som sa jej, lebo mi to prišlo absurdné.
,,Káva, obed, večera, sex,“ mykla ramenom.
,,V tomto poradí? To je štandard?“ zisťoval som o randení vďaka nej každý deň niečo nové.
,,Hej. Najprv sa ide na kávu, lebo to je krátke a nezáväzné. Zistíš, či toho človeka ešte chceš vidieť. Potom si dáte niekde menučko počas dňa, aby to bolo stále v pohode, akože – o nič nejde, len nechcem jesť sám. A nakoniec idete na večeru, ideálne niekam, kde je súkromie, aby ste sa mohli pridebilnene rozprávať o tom, kto sa komu páči viac. A ak je to okey, žena má väčšinou v kabelke zubnú kefku a náhradné nohavičky,“ stále lustrovala zoznamovaciu appku. Vyzerala, ako keby si z katalógu vyberala oblečenie.
,,Sexuje sa u chlapa?“ zodvihol som obočie.
,,Jasné. Dáma má mať možnosť odísť. Je blbé niekoho vyhadzovať z bytu. A občas sa ti stane, že to, čo tu ulovíš, je Coyote Ugly,“ zasmiala sa.
,,Chlap taký hnusný, že by si si ruku radšej odhryzla, ako ho zobudila?“
,,Presne tak,“ prikývla.
,,A kedy si žena prinesie muža domov?“ zaujímali ma jej gendrové stereotypy stále viac.
,,Keď chce mať svoje pohodlie. A svoj lubrikant,“ položila vidličku a utrela si ústa.
,,Plánuješ chlapov z Tindru nosiť domov?“ rozosmial som sa pri tej predstave.
,,Neviem. Možno,“ znova mykla ramenom.
,,Fakt?“ začal som si myslieť, že hovorí úplne vážne.
,,Snáď si vo svojej spálni môžem robiť čo chcem,“ uškrnula sa.
,,To určite, len neviem, či to nebude divné,“ vedel som, že bude.
,,Kúpime ti lepšie slúchadlá,“ žmurkla, vstala a odniesla tanier do drezu.

Občas som ju musel nechať tak. Bola tvrdohlavá. Poznáte tie dobré deti, ktoré nepapuľujú rodičom a keď im povedia „nechytaj to!“, tak poslúchnu? No tak ona bola presne také dieťa. Poslúchala na slovo a celý život hľadala niekoho, koho bude môcť poslúchať, lebo ona potrebuje autoritu. Páči sa jej vzhliadať k niekomu, kto silnejší a racionálnejší ako ona, ale zároveň má schopnosť mať ju rád nie napriek tomu, aká je, ale práve preto. Robil som, čo som mohol, aby som z nej dostal tú utopistickú ideu. Ale ona neprestávala snívať o svojom dúhovom jednorožcovi ani na sekundu.
,,Čo keby si to skúsila konečne sama?“ spýtal som sa jej raz, keď si vylievala srdce nahúlená na gauči a rozprávala mi o svojich duševných barličkách.
,,Ako sama?“
,,Nikoho nepotrebuješ, zvládneš to aj sama,“ chcel som ju namotivovať.
,,Ja to nechcem zvládať sama. Ale chápem,“ sťažka vzdychla a usmiala sa.
,,Nič nechápeš, prestaň si dofabulovávať veci, ktoré som nikdy nepovedal!“ zodvihol som ukazovák a myslel to vážne.
,,Ocením, ak zmeníš svoj tone of voice,“ dotkla sa môjho ukazováka svojim, ako E.T., keď volal domov.
,,Prepáč. Ale nedomýšľaj si.“
,,Nič som nepovedala,“ rozhodila rukami.
,,Vidím ti do hlavy, žijem s tebou. Ja… ja ťa mám rád, ale musíš sa naučiť žiť sama so sebou, ver mi,“ chytil som ju za rameno. Odtiahla sa a prekrížila si ruky na prsiach.
,,Ja si idem zapáliť. Sama so sebou,“ zašomrala.

Po dvoch týždňoch tejto komunikačnej mizérie sme nastúpili do lietadla a keď sa odlepilo od zeme, vydýchla si. Rada sa dívala na svet z oblakov. Bolo jej to prirodzené, nosila tam hlavu celý život.

Bola ticho a pozerala sa z okna. Mala v ušiach slúchadlá a klopkala si nechtami do rytmu.
,,Čo počúvaš?“ vytiahol som jej z ucha slúchadlo a strčil ho do svojho.
,,Guardiansov,“ povedala a neprestávala sa vrtieť do rytmu.
,,Ten soundtrack počúvaš už mesiace dokola. Nechceš si dať niečo iné?“ zasmial som sa.
,,Nechaj mi aspoň nejaký stereotyp,“ vzdychla.
,,Podľa mňa by sme sa mali porozprávať,“ už ma to prestalo baviť.
,,O čom? O tom, že nemáš dušu?“
,,To nie je pravda,“ krútil som hlavou.
,,Nikto nevie ľúbiť tak ako ja. Ak ťa nedostala táto láska, nedostane ťa už žiadna,“ pritiahla si kolená ku krku a stočila sa pri okne do embryonálnej polohy.
,,Myslíš, že existuje lepšie a horšie ľúbenie?“
,,Iste. Ja viem ľúbiť najlepšie, napríklad. A všetci ostatní sú trápni amatéri v tejto disciplíne,“ odfrkla.
,,Takže som beznádejný prípad?“
,,Alebo iba nie som dosť pekná,“ zaklipkala na mňa tými manga očami a ja som si zrazu uvedomil, že v jej svete je to vždy o extrémoch. Buď som ja bez duše alebo je ona škaredá. Niet tretej cesty.

,,Tešíš sa, ako si zahráš?“ zmenil som tému. Robím to vždy, keď už neviem, čo povedať.
,,Aj hej, idem tam bez očakávaní. Teším sa na dobrý streetfood.“
,,A na čo ešte?“ uvelebil som sa pohodlnejšie a preklínal aerolinky, že nemysleli na ľudí s dlhými nohami.
,,Na idiotských Američanov, z ktorých budem užasnutá… ale inak neviem, Leo. Je to mesto v púšti plné kuriev, kaplniek a kasín. Niečo tak debilné sa mohlo postaviť len v Štátoch,“ zasmiala sa.
,,Koľko chceš vyhrať?“
,,Stotisíc dolárov!“ vykríkla.
Zasmial som sa.
,,Prečo toľko?“
,,Aby si mohol postaviť redakciu,“ usmiala sa.
,,Tak to musíme vyhrať viac, aby ti niečo aj ostalo,“ usmial som sa tiež.
,,Netreba. Chcem stotisíc. A budem mať kancel bez presklených dverí a s trónom namiesto kresla,“ privrela oči.
,,To je všetko, čo chceš?“
Prikývla.

Ubytovali sme sa v hoteli, ktorý si pamätal už veľa príbehov. Aspoň tak pôsobil.
,,Ak tu dostanem žltačku, tak ťa zabijem,“ povedala a hodila kufor na posteľ.
,,Neboj sa, všetko vypálime. Čo budeš piť?“
,,Cosmopolitan,“ povedala a jej výraz dodal – ako keby si nevedel.
,,To sa nepije len v New Yorku?“
,,To sa pije všade, kde sa hráš na jeblinu zo Sexu v meste,“ uškrnula sa a otvorila kufor. Zmizla kdesi v kúpeľni a po polhodine vyšla von v podivných červených šatách, ktoré jej natlačili prsia pod bradu a šnúrovací korzet vyzeral, že jej o chvíľu roztrhne pľúca.
,,No dobre,“ skonštatoval som a rozosmial sa.
,,Hej?“ usmiala sa.
,,Vyzeráš ako z Vegas,“ prikývol som.
,,Neviem, či je to zrovna kompliment,“ zasmiala sa.
,,Mám pocit, že všetko, čo poviem, je zle,“ vzdychol som.
,,Nie, prepáč,“ pohladkala ma po ramene. ,,Poďme gembliť,“ žmurkla.

Vždy ma poteší, keď mám pravdu. A o šťastí začiatočníkov som ju mal. K hociktorému stolu si sadla, odchádzala z plnou náručou žetónov. Vôbec nevedela, čo robí, len pila, fajčila a kričala čísla, otáčala karty a udierala do automatov. Chodil som za ňou ako ochranka, keď už sa rozhodla užiť si Vegas hore bez. Divní slizáci, ktorí sa jej prihovárali, ma iritovali, ale ani raz sa na mňa prosebne nepozrela a nechcela pomoc.

,,Nechceš sa ísť napiť k baru a nasať trochu miestnej kultúry?“ spýtala sa ma pri rulete.
,,Mám odísť?“ zarazil som sa.
,,Chcem to skúsiť sama,“ usmiala sa.
,,Dobre,“ prikývol som a sadol si k baru. Díval som sa, ako sa baví a pil. Striedali sa pri mne hotelové kurvy a ja som iba krútil hlavou, že o tieto služby nemám záujem. Po ôsmom drinku a štyroch nezmyselných dialógoch ma ktosi poklepal po ramene.
,,Je tvoj,“ podávala mi do ruky stotisícový žetón.
,,Ty si to kilo fakt vyhrala,“ rozosmial som sa na celé kasíno. ,,Neuveriteľné,“ držal som ho v ruke a otáčal medzi prstami.
,,Čo sa s tým robí?“ spýtala sa a sadla si vedľa mňa.
,,Vezmeš to tam dozadu a oni ti dajú peniaze,“ ukázal som prstom.
,,Dobre,“ prikývla.
,,Chápeš, že máš vo vrecku stotisíc?“ šťuchal som do nej lakťom.
,,Teším sa. Budeš mať redakciu,“ usmiala sa.
,,Nejdeš ho ešte pootáčať? Možno odídeš s miliónom,“ usmial som sa.
,,Nie, ja som človek, čo má rád istoty. Je tvoj, uži si ho,“ pohladkala ma po predlaktí a kopla do seba asi miliónty drink.
,,Preto si sem šla? Vyhrať sto litrov na redakciu?“ zažmúril som na ňu.
,,Vravel si, že toľko potrebuješ,“ mykla ramenom.
,,Vždy robíš to, čo ti niekto povie?“ krúžil som prstom po hrane pohára.
,,Iba keď to povie niekto, koho…“ zhlboka sa nadýchla. ,,Iba keď to povieš ty,“ usmiala sa. Sťažka.
,,Poď,“ schmatol som ju za ruku a ťahal za sebou do výťahu.
,,Kam ideme?“

Nepovedal som nič, len som stlačil číslo nášho poschodia a ťahal ju do izby. Zavreli sa za nami dvere, jednou rukou som ju schmatol za vlasy, až zaklonila hlavu a druhou som si ju pritisol bližšie. Rozšnúroval som jej korzet, otočil si ju chrbtom a zahryzol sa jej do krku, kým škrabala omietku dlhými čiernymi nechtami a krútila zadkom.

V živote som nepočul ženu vzdychať takto. Bola ako zmyslov zbavená, mala také horúce dlane, že ma z nej pálil chrbát, keď ma objímala. Zvierala ma stehnami a prehýbala sa v páse, až som mal pocit, že na konci tejto noci nebudeme potrebovať Escapelle, ale exorcistu.

Po hodine najintenzívnejšej jebačky, akú som kedy zažil, som si ľahol vedľa nej a obaja sme sa udýchane pozerali do stropu.
Mala na tvári ten šťastný ženský výraz po sérii orgazmov, ktorý som babám vždy závidel.
,,Tak a vybavené. Už si to môžeš zmazať z ToDo listu. Nebude ti tam svietiť číselko nedokončenej úlohy,“ zasmial som sa.
Šťastný výraz zmizol a roztriasli sa jej viečka.
,,No a nie? Veď si dostala, čo si chcela. Zas sa môžeme baviť a robiť. Už vieš, aké by to bolo. Stačil trailer, nie?“ znova som sa zasmial.

Zvyšok nášho výletu strávila v tichu. Počas letu nerozprávala vôbec. Ani mi neodpovedala na otázky. Napísal som Menežerisovi, aby nás prišiel vyzdvihnúť, lebo som mal pocit, že som ju rozbil a on by mohol vedieť, ako ju znova zložiť. Nemôže mať len jedného najlepšieho kamoša práve pre tieto chvíle. Jeden z nás to vždy nejako dojebe, preto potrebuje armádu. Nemal som pravdu, nedá to sama. Teraz ma viac ako inokedy mrzí, že som sa mýlil.

Rozhliadala sa po letiskovej hale a Adam tam stál s jej menom na ceduľke.
,,Moja láska,“ rozbehla sa k nemu a vplávala mu do náručia. Dvojmetrový chlap sa ku nej skláňal a objímal ju.
,,Menežerisss,“ pozdravil som ho a podal mu ruku.
Potriasol mi pravicou a hodil na mňa jeden vražedný pohľad. Iba tak, pre istotu.
,,Ako bolo?“ spýtal sa jej a hladkal ju po vlasoch.
,,Super. Vyhrala som sto tácov,“ zavesila sa mu rukou na predlaktie a on si ju viedol k autu a občas ju pobozkal na temeno
,,Máš nejaké fotky a videá?“
,,Jasné, ukážem ti. Vezmeš ma za Meggy?“ spýtala sa ho.
,,Už ti robí koláč,“ privinul si ju bližšie a ona ho oboma rukami objala okolo pása.

O toto teda ide. Takto by to chcela? Aby si ju niekto adoptoval? Na to keby som prišiel skôr, možno by som jej dostatočne včas povedal, že na deti ešte nie som pripravený a nechal ju ísť. Priatelila sa s Menežerisom a jeho frajerkou krátko, ale nikdy som tomu celkom nerozumel.

,,Tvojej frajerke toto nevadí?“ spýtal som sa, keď sa počas jazdy z Viedne držali celý čas za ruky a on jej palcom hladkal hánky.
,,Nie,“ zasmial sa do späťáku.
,,Tak to ti potom verí,“ zasmial som sa tiež.
,,Mne nie, jej áno,“ kývol bradou a stisol jej ruku ešte viac.
Akože, úprimne, jebol by som mu.

Zastavil pred našim vchodom a ja som vystúpil. Ostala sedieť. Vybral som nám kufre z Menežerisovho auta a podal mu ruku.
,,Ak ju znova rozbiješ, už sa s ňou hrať nebudeš,“ precedil cez zuby.
Iba som sa uchechtol a dúfal, že to bol len divný vtip.
Sadol si do auta, naštartoval a obaja zmizli kdesi za zákrutou.

Vyšľapal som schody, postavil kufre na chodbu a zvalil sa na sedačku.
Naša mačka na mňa vyliezla a na bruchu sa mi skrútila do klbka.
Vybral som z vrecka ten stotisícový žetón a nepovedal jej, že som si ho nenechal preplatiť. Otáčal som si ho v ruke a premýšľal, aká dobrá kurva som, že som si za hodinovú jebačku vyslúžil taký honorár.

,,Čo sa stalo vo Vegas, ostane vo Vegas,“ vzdychol som a hodil žetón o stenu tak silno, až z neho ostali len nepoužiteľné čriepky.
Ako z nej.