Úplne normálne rande

Zbehla som dolu v sukni tisícich farieb a s rozpustenými vlasmi. Lebo aj moje sukne, aj moje vlasy, mal rád. Stál s rukami vo vreckách pred vchodovými dverami a krčil si ramená od zimy.
,,Ahoj,” usmiala som sa a zhlboka nadýchla.
,,Čau,” urobil to isté.
,,Ideme?” ukázala som smerom k ceste.
,,Parkujem vedľa.”
,,Nepotrebujeme auto, prejdime sa,” mykla som ramenom a Bruno na mňa vypleštil oči.
,,V novembri?”
,,Veď to kino je za rohom.”
,,Ale je november.”
,,Ja viem, aký je mesiac, láska. Poď sa prejsť,” usmiala som sa a vystrela k nemu ruku. Bola som zvedavá, či ma za ňu vezme alebo si nechá obe vo vreckách a uhrá to na ,,Je mi zima”.

Chvíľu sa na moju dlaň s nedôverou díval, potom si vybral pravú ruku z vrecka, chytil ma za ruku a prekrútil očami.
,,Nemáš to rád?” spýtala som sa. Celý čas sme sa dívali iba pred seba, nie na seba.
,,Čo?”
,,Vodenie za ručičky na verejnosti.”
,,Hlavne by sme vôbec nemali byť na verejnosti,” povedal skepticky a stále sa obzerajúc okolo seba.
Pevne som mu zovrela ruku v dlani a zastala. Trhlo mu ramenom. Dívala som sa mu do očí a nehovorila chvíľu vôbec nič. Postavila som sa na špičky a pobozkala ho na čelo.
,,Zaujímame len jeden druhého, pokoj,” kráčala som ďalej a Bruno so mnou.
,,Zobrala si si telefón?”
,,Nie.”
,,Prečo?”
,,Pre istotu.”
,,Aby som sa ti v ňom nehrabal?”
,,A čo si myslíš, že nájdeš? Vlogy pre teba, fotky pre teba, videá pre teba alebo smsky s mojou mamou?”
,,Sú o mne?”
,,Nie.”
,,Tak potom nič.”
,,Nikdy nemám telefón, keď viem, že budeme spolu.”
,,Aj ty si paranoidná?”
,,Nie, ale nenašla som spôsob, ako ti dokázať, že keď sme sami, sme naozaj sami, tak nevidím dôvod provokovať ťa,” usmiala som sa.
Pre zmenu sa zastavil on, chvíľu sa na mňa mlčky díval a potom ma pobozkal na čelo.
,,Zrkadlíš ma?”
,,Skúšam.”

Dokráčali sme do kina a rad pri lístkoch bol kratší ako pri pukancoch.
,,Efektívne – ja jedlo, ty lístky,” povedala som.
Prikývol.
Vzala som najväčšie vedro s pukancami, dve coly, čokoládové pralinky, nachos so syrovou omáčkou a pelendreky.
Keď som s tým kráčala ku kinosále, počula som tlmený mužský smiech.
,,Pomohol by som ti, ale si supersmiešna,” uškŕňal sa.
,,Si superhulvát, vezmi dačo, kým mi to spadne a moje OCD pôjde zháňať mop!”
Zobral si pukance a colu, vraj kvôli ničomu inému neprišiel. Keby som nemala také plné ruky, dostal by frčku do nosa ako ešte nikto.

Sedeli sme úplne vzadu. Neznášam totiž, keď sa mi niekto díva cez rameno.
,,Prečo na kraji?”
,,Lebo mám klaustro, potrebujem mať možnosť utiecť z uzavretého priestoru, v ktorom dýcha toľko iných ľudí.”
,,Ty si oveľa divnejšia, ako ja, vieš to, však?” odpil si z coly.
,,Fakt si to myslíš?”
,,No, pozri sa, si alergická na slnko, skoro vôbec nespíš a s titulom z filmovej školy sedávaš vzadu vľavo, čo je azda to najhoršie miesto, ak sa na film pozeráme ako na audio-vizuálne dielo. Obe časti toho slova sú v tomto uhle zle,” zažmúril.
,,Preto si do mňa? Lebo som divnejšia ako ty?” zamračila som sa.
,,Nikdy som nič také nepovedal.”
,,Takže nie si do mňa?”
,,Ani to som nepovedal.”
,,A čo teda hovoríš?”
,,Že ticho a pozeraj reklamy,” díval sa uprene na plátno a vyjedal pukance zo svojho lona.
,,Daj mi pukanec,” strčila som ruku do vedra skoro po lakeť a hľadala ten jeden posledný, zavŕtaný kdesi v jeho rázporku, ktorý som tušila pod dnom papierového vedierka.
,,Ty nemáš kúska hanby,” zasmial sa nahlas.
,,Preto ma ľúbiš?”
,,Mal by som ísť domov!”
,,So mnou? Aby som ti mohla navariť? Preto ma ľúbiš? Preto?”
,,Ako ja by som ťa ľúbil, keby si vydržala byť hodinu ticho,” vzdychol.
,,Takže preto ma ľúbiš? Lebo rozprávam veľa a pekne?”
Otočil sa ku mne a len sa mi pobavene díval do tváre.
,,Dobre, vyhral si, už budem ticho.”
,,Toto ťa umlčí vždy. Prečo to nemáš rada?”
,,Akože čo?”
,,Keď sa na teba pozerám.”
,,Nemám rada, keď sa pozerá hocikto.”
,,Prečo?”
,,Lebo ja som voyer, nie exhibicionista,” v sále sa zhaslo a my sme sa pohodlne usadili.

,,Bože, zbožňujem Levitta,” povedala som potichu.
,,Bože, netuším, kto je Levitt,” zašepkal.
,,Pozeráš sa na neho už 20 minút! Hral aj v Inception.”
,,Nevidel som.”
,,Nolanovci.”
,,Hm?”
,,Preboha, tento vzťah nemá perspektívu,” usŕkla som si zo slamky a on mal zasa ten výraz dostal som ťa.
,,Ty vieš, kto sú Nolanovci?”
,,Ja viem kopu vecí, len mám rád, keď mi ich vysvetľuješ, si pri tom taká roztomilá,” uštipol ma do líca.
,,Pamätaj si tento moment, lebo toto si urobil naposledy,” zodvihla som obe obočia a napriek tomu, že na plátne vrcholila expozícia, vybuchol smiechom na celú sálu. ,,Hlavne nenápadne,” prekrútila som očami a dívala sa pobavene na film ďalej.
,,Dal by som si tie nachosky, čo si tam syslíš!”
,,Kúpila som ti pelendreky, lebo tie nemám rada.”
,,O nachosku sa nepodelíš?”
,,Budeme mať dnes sex?”
,,Súvisí to s tým?”
,,Po syre chutí semeno hnusne,”pokrčila som nosom.
Polovica sály sa otočila, keď znova začuli jeho smiech.
,,Jedz a buď ticho,” povedala som pošepky a strčila mu nachos do ruky.
Chvíľku sa díval na tú syrovú omáčku a potom sa pozrel na mňa.
,,Máš oholené nohy?”
,,Jop.”
,,Zjedz si nachosky,” vtesnal mi ich do ruky a to už počula celá sála môj smiech.

Uvádzač to neustál.
,,Vykázali ma z kina!” povedala som šokovane.
Bruno sa neprestával smiať.
,,Normálne ma vyhodili z kina. Mňa nikdy nevyhodili z kina. Mňa nikdy odnikiaľ nevyhodili!” šokovane som stála pred dverami sály. ,,Veď ja som z Akadémie umení,” prevrátila som spodnu peru.
,,Mrzí ma tvoja trauma,” svietili mu oči. Namôjdušu, svietili mu oči, aký bol šťastný, že mohol spôsobiť problém!
,,Sa nedozviem, ako sa dostal na ten server teraz,” ukázala som prstom ku dverám.
,,Poď, ukážem ti, ako sa to robí,” vzal ma za ruku a ťahal z kina.
,,Kam ideme?”
,,Ku mne.”
,,Prečo?”
,,Lebo ja som si nedal syr a ty máš oholené nohy.”
,,No v tom prípade…“

3420 dní

23.11.2024

Veril by si, že už je to toľko? Život má 25 000 dní a ja som ti darovala šťastnú sedminu z nich. Bez rozmyslu. Sebareflexie. Bez okolkov. Čakanie na teba je zenový koan. Niečo, čo sa nikdy nestane, ale masochisticky rada to mám, a vždy sama sebe sľúbim, že už s tým prestanem, ale potom ma to v mozgu začne omínať. Poviem si, že to predsa tentokrát bude [...]

Zázračnica

17.11.2024

Naozaj by ma zaujímalo, kto vymyslel, že Vianoce sú časom pokoja a radosti. Evidentne niekto, kto nemal rodinu. V mojom svete boli Vianoce vždy synonymom pre stres a paniku. Pritom, vždy som ich mal rád. Páčili sa mi gýčové americké filmy, kde sa rodiny vydekorovali z podoby a všetko svietilo a voňalo jablkami a škoricou. Také Vianoce si človek zaslúži! Nie slovenské rady na [...]

Milosrdná klamárka

13.11.2024

,,Čítal som tvoj posledný blog. Nechceš mi niečo povedať?“ uškrnul sa. ,,Aby si neveril všetkému, čo čítaš na blogu, na ktorom publikujem beletriu?“ žmurkla som. ,,Is he back?“ spýtal sa vážne. ,,Nope,“ rozhodila som rukami. ,,Ale povedala by si mi, keby áno, však?“ vyzeral skoro zneistene. ,,Hovoríme si predsa všetko,“ usmiala som sa. [...]

loď na Dunaji, potápanie lode,

Na Dunaji sa potápa loď, hasiči a policajti spustili záchrannú akciu

23.11.2024 11:05

Krajským policajtom vyrazil na pomoc aj Hasičský a záchranný zbor.

Pakistan bomba

Pakistan čelí vlne krvavých náboženských konfliktov, pri najnovšom výbuchu zomrelo viac ako 30 ľudí

23.11.2024 10:28, aktualizované: 10:52

Od leta si sektárske konflikty v nepokojnom okrese Kurram v provincii Chajbar Pachtunchvá vyžiadali okolo 150 mŕtvych.

Andrej Danko, Rudolf Huliak

Vylúčenie Danka z koalície? Huliak navrhuje radikálne zmeny vo vláde, chce úplný rozpad SNS

23.11.2024 10:22

Je neprípustné, aby Andrej Danko namiesto riešenia problému ohrozoval vládnu koalíciu svojím vyjadrovaním, tvrdí Huliak.

SR Košice Tomko Cirkev rozlúčka pohreb KEX

Odluka na stole? Stále viac Slovákov odmieta prispievať na cirkvi cez dane

23.11.2024 09:21

Na Slovensku rastie počet podporovateľov odluky cirkví od štátu.

kontroverza

Všetko sa to stalo. Niečo naozaj, niečo iba v mojej hlave. Tieto príbehy vznikli potme. A tak by ste ich mali aj čítať.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 333
Celková čítanosť: 994208x
Priemerná čítanosť článkov: 2986x

Autor blogu

Odkazy