kontroverza

,,Jedlo je môj jazyk lásky, nesúď ma,“ povedala som s polozúfalým výrazom tváre, keď sa Tom vrátil domov z fitka a predo mnou na kuchynskej linke boli rozvarené komponenty na mealprep pre dvanásť osôb.
,,To vyzerá, že už nikdy nebudem hladný,“ usmial sa. ,,Čo to všetko bude?“
,,Už sa robí omáčka s guličkami…“
,,Mám rád mleté a teplú rajčinu,“ usmial sa a moja pravá ruka okamžite vystrelila smerom k jeho lícnej jamke. Skôr, ako sa v nej bruško môjho prsta uvelebilo, strčil si ho do úst. ,,Tvaroh v jamke nechcem,“ zasmial sa. ,,Čo je to? Chutí to jak pribináčik.“
,,No šak lebo je. Lets say, domáci proteínový pribináčik. Tieto pohárové dezerty sa stali súčasťou mojej chladničky, nie je dôvod, aby neboli aj súčasťou tvojej,“ pokrčila som plecia a ukladala na naplnené poháre kúsky ovocia.
,,Čo je tu?“ odokryl vrchnák misky.
,,Tam sa parí kuskus… urobím ti taký s pečenými rajčinami a cesnakom, je to kus viac zábavy ako ryža,“ skrivila som tvár a on pokrúti hlavou. ,,No všimla som si, že nemáš prílohu k tým morčacím prsiam… a jak asiže chceš ísť zajtra do roboty len tak…bez prílohy?“ rozhodila som rukami a kus tvarohu skončil na jeho čele. ,,Ups,“ zasmiala som sa, postavila na špičky a olizla ho. ,,Krásne voniaš,“ nadýchla som sa zhlboka.
,,Som hrozne spotený, neblázni.“
,,Uhm uhm, hrozne,“ olizovala som mu kvapky potu z tváre a krku v úplnom feromónovom ošiali, kým som si neuvedomila, že to nie je vzťah, ktorý máme. ,,Eeeehm… prepáč,“ zašepkala som trochu rozpačito a chcela urobiť krok späť, ale brušká jeho prstov sa mi zaryli do bokov ako nôž do masla.
,,Nechal som ťa tu hodinu samú a namiesto toho, aby si ma vykradla, šmejdila mi v šuflíkoch alebo zaspala na gauči, si mi zajebala celú kuchyňu… ja myslím, že keď už sa tu cítiš ako doma, môžeš ma aj olízať. Beztak to bola len otázka času, kukáš na mňa jak pes na údené už vyše roka,“ mala som zatvorené oči a fetovala ho, ako keby som vôbec nepočúvala, čo hovorí.
,,Na moju obhajobu… to len preto, že si naozaj krásny,“ otvorila som oči, len aby som videla, ako sympaticky dokáže byť štyridsaťročný muž v rozpakoch.
,,Dokončíme túto diskusiu, keď vyjdem zo sprchy, dobre?“
,,Uhm,“ urobila som posledný hlboký nádych z jeho prepoteného trička a keď so smiechom odišiel do kúpeľne, varila som ďalej.

Nemyslela som si, že sa niekedy dostaneme ďalej, ako k objatiu. Boli sme takí kamaráti, čo sa o seba starali, aby sme sa nezbláznili vo svete plnom žien, ktoré spávali s každým a mužov, ktorí nespávali s nikým. Priatelia a terapeuti nad nami krútili hlavou, vraj je len otázka času, kým to celé pochopíme… ale ja myslím, že my sme to chápali od začiatku. Len ja som bola natoľko vydesená a on natoľko rozumný, že sme na nič netlačili. Všetky naše veľkohubé vyjadrenia, obscénne fotky a momenty ľahkej erotiky sme si nechávali do onlinu. Dokázali sme sextovať celý deň a keď sme sa potom stretli pri káve, nikto sa nikoho nedotýkal. Bola to akási zvláštna hra, ktorú som nehrala nikdy s nikým iným. Občas som mu strážila deti, keď musel niekam odísť, občas som bola jeho terapeut, občas bol on mojim a občas, keď mi bolo úzko, som si položila na stehná jeho žilnaté ruky a prechádzala po nich bruškami prstov, kým som sa neunavila a nezaspala.

Upratovala som posledné zvyšky mojej kreatívy v jeho kuchyni, keď vyšiel z kúpeľne s uterákom okolo bedier a druhým si utieral vlasy.
,,Na tento výhľad mám príliš slabé srdce,“ oprela som sa o pracovnú dosku.
,,Stálo by za pokus to otestovať,“ urobil pár krokov mojim smerom a zrazu bol medzi nami už len jeho uterák a hormonálny opar. Vystrela som ukazovák a prešla mu ním od hrudnej kosti cez brucho.
,,Fuck,“ vzdychla som.
,,As you wish,“ pokrčil ramenom, vzal moju tvár do dlane a pobozkal ma.
,,Konečne!“ zvýskla som ešte so zatvorenými očami a Tom sa zase tlmene zasmial.
,,Poď…“
,,Kam?“
,,Zruinovať naše priateľstvo tak, ako sa patrí,“ ťahal ma za ruku do spálne.

Dvere na spálni zatvoril nohou a na moment zastal a len sa na mňa pozeral. Inak, než som bola zvyknutá. Chvíľu som si nebola istá, či si to nerozmyslel, ale Tom akoby zachytil moje myšlienky a len pomaly pokrútil hlavou. Prišiel ku mne, jedna jeho ruka vkĺzla do mojich vlasov a druhá začala nadvihovať spodný lem trička, kým ja som nedokázala mať dosť jeho pier. Zľahka mnou šklblo, keď sa brušká jeho prstov dotkli mojej pokožky.
,,Ale prestaň,“ zašepkal.
,,S čím?“
,,S tými neurotikmi. Uvoľni sa. Pozri, takto,“ otočil ma, oprel si ma chrbtom o hruď, odhrnul mi vlasy z krku a pobozkal ma na to miesto za uchom, o ktorom vedia iba ľudia, ktorí ma poznajú naozaj dobre. Ramená mi klesli a mala som čo robiť, aby som zostala stáť na nohách. ,,Exactly,“ pošepkal mi do ucha. Vyzliekol mi tričko a keď sa jeho pery dotkli môjho ramena, začalo mi byť všetko jedno.
,,Wanna be my puppet?“ rozopínal mi podprsenku.
,,Yes, please,“ zaklonila som hlavu a z toho pocitu, že sa konečne mám o koho oprieť, som stratila zábrany, svedomie aj súdnosť.

Neviem, ako dlho to trvalo. Všetky moje senzory boli vyťažené na maximum. Zakaždým, ako mi zastonal do ucha, nahmatala som niektorý zo svalov na jeho chrbta a zaborila doň nechty, div som nevykríkla MOJE! Vždy, keď som otvorila oči a pozrela dole na tú krásnu tvár medzi mojimi stehnami, hovorila som si, na čo sme preboha toľko čakali. A keď som spotená a strapatá ležala vedľa neho a obaja sme len zhlboka dýchali, vzal do ruky môj ľavý prsník a díval sa na hodinky.
,,What are you doing?“ zamračila som sa.
,,Pššt… kontrolujem to srdce… ešte pár kôl zvládneš,“ žmurkol.
,,Nehaj ma už, my turn!“ prevalila som sa hlavou na jeho brucho a zahryzla sa do jednej z kociek, na ktorých stáli základy nášho priateľstva. Rada by som povedala, že išlo o súznenie duší, ale nebola by to pravda. On mal sixpack a ja slinu v kútiku úst. Tak sme sa začali kamarátiť. Lebo mať človeka, ktorý je vašou súkromnou roztlieskavačkou, nie je nikdy na škodu.
,,Au!“ zasyčal.
,,Pššt… kontrolujem kocky… ešte pár kusancov zvládneš,“ zdvihla som zrak a Tom sa rozosmial. A čím viac sa smial, tým tvrdšie mal brucho. ,,Toto môžem celý deň a každý deň,“ prechádzala som mu po torze špičkou nosa, bruškami prstov, nechtami aj pohľadom. Chcela som ho ohlodať ako kuracie krídelko. ,,Toto mi ničí mentál, odkedy ťa poznám,“ vzdychla som hladkajúc mu žilnaté predlaktia.
,,A ja stále neviem, čo je na tom také zaujímavé,“ otáčal rukami.
,,Ukážem ti,“ šepla som mu do ucha, vystrela jeho ľavú ruku pred sebou a obkročmo si na ňu sadla. Môj klitoris prechádzal po vrúbkovaní jeho rúk, kým som sa neroztriasla a neuhryzla ho do spodnej pery, ako keby to bolo to posledné, čo v živote urobím.
,,Nikdy som nebol radšej, že mám ruky jak narkoman,“ vzdychol a moje malé predstavenie sa zjavne páčilo aj jeho penisu. Moja hlava sa stratila pod prikrývkou a jeho ,,Konečne“ sa rozliehalo spálňou.

Vonku už pomaly svitalo, keď sme začali vedľa seba bezprízorne zaspávať.
,,Mali sme to urobiť oveľa skôr,“ povedala som z delíria.
,,Nie,“ zamrmlal v polospánku. ,,Bolo to presne včas,“ pobozkal ma na temeno, pritisol sa bližšie k môjmu chrbtu a ja som mu počítala žily na ruke, kým som nezaspala.

Zobudila som sa oveľa neskôr, ako on. Rozliepala som oči a Tom sa pomaly zakrádal tmavou spálňou už oblečený.
,,Konečne,“ zasmial sa. ,,Dobré ráno,“ jamky v jeho lícach boli na historickom maxime a ja som bola na vlastnom hysterickom maxime.
,,Napísal si mi to každý deň, odkedy ma poznáš. Ale povedal si to prvýkrát,“ usmiala som sa.
,,Čo?“
,,No dobré ráno,“ posadila som sa.
,,Veci, ktoré si všímaš ty, si nevšíma nikto na svete,“ sadol si na kraj postele ku mne. ,,Ako si sa vyspala?“
,,Aj to sa ma pýtaš každý deň,“ v celej miestnosti nás stále bolo cítiť. Fetišistovi v mojom vnútri sa to páčilo.
,,Som strašne monotematický chlap,“ rozhodil rukami.
,,Si strašne konzistentný a starostlivý chlap,“ naklonila som sa a pobozkala ho na líce. ,,Spalo sa mi tak dobre ako už dávno nie. Ďakujem za kvalitné uspatie,“ postavila som sa a otvorila okno. Ľadový vzduch mi oziabal nohy a postupne preberal k životu aj zvyšok môjho tela.
,,Pôjdem o chvíľu po deti, ak dnes nič nemáš, môžeš sa s nami vyzabávať,“ povedal ako Krstný otec. Ponuka, ktorá sa nedá odmietnuť.
,,Panebože, spávaš s babysitterkou svojich detí! Tá tvoja kríza stredného veku nemá konca,“ doberala som si ho.
,,To nie je pravda! Spávam s kamoškou, ktorú som deťom nechcel predstavovať ako frajerku a nie sú sprosté a kamošku by mi v živote neuverili… tak sa tvárime, že som ťa našiel ako niekoho na stráženie… a vôbec, nebudem sa tu obhajovať pred niekým, z koho stále vyteká moje semeno!“ ukázal na moje stehno a obaja sme sa dosť dobre bavili.
,,Vypadni už a dones mi deti, idem tu vyvetrať tú Sodomu,“ pleskla som ho po zadku.
,,Dones mi deti,“ zopakoval a neveriacky, s úškrnom na tej krásnej tvári, pokrútil hlavou.
,,Neexistujú dôkazy, že nie sú moje,“ zakričala som za ním a posledné, čo som počula pred zabuchnutím dverí, bol jeho smiech. Veľakrát som mu za ten čas, čo ho poznám, povedala, že najkrajší je, keď je šťastný. A presne takého ho budem udržiavať, kým to za mňa neurobí niekto iný. Podľa piateho zákona termodynamiky – čím viac jamky, tým viac jamky.

Vybrala som z chladničky pohárové cheesecaky, aby neboli úplne ľadové, keď deti prídu a tašku s darčekmi som postavila za linku.
,,Démoni!“ zamávala som im, keď vošli do dverí.
,,Monička! Tati a ty si vedel, že Monička je tu?“ otočila sa na neho Mia tázavo.
,,No to som teda vedel,“ zasmial sa.
,,Som počula, že u vás chodil Ježiško… no u mňa Ježiško nechodil, u mňa chodil Santa Claus…,“ pozrela som na Toma zmätene. ,,Hovoríme deťom, že sa starý muž vlúpe do domu cez komín, kým spia?“ zašepkala som. ,,No, šak už je beztak neskoro,“ mávla som rukou. ,,Ale teda, ak to nie je proti vášmu presvedčeniu, nechal vám u mňa darčeky,“ položila som veľkú tašku plnú menších tašiek na linku.
,,My veríme v hocičo, čo nosí darčeky!“ skríkla Mia.
,,Ako skutoční katolíci, MILUJEM,“ pohladkala som ju po vlasoch. ,,Artúr, toto je pre teba. Ale podel sa s tatom,“ podala som mu balíček s toľkými hrami na playstation, koľko sa ich len do päťročného decka vojde. ,,Deti by sa mali veľa hrať na playku, je to jediné, na čom udržia pozornosť, nebudem sa ospravedlňovať za to, že nechcem, aby mal ADHD!“ rozhodila som rukami a Tom sa veľmi smial.
,,Dievčatá, dámy, ženy! Tamto sú veci pre malých chlapcov. Tu sa teraz ide diať niečo dôležitejšie. Rituál. Umenie. Zážitok!“ postavila som pred Emu a Miu veľké ťažké darčekové tašky plné Troublemaker paletiek, líceniek, rúžov a špirál v každej farbe dúhy. Vysokofrekvenčný piskot ozývajúci sa z hrdiel nadšených školáčok z prvého stupňa mi skoro prepálil bubienky. ,,Emócie! Sú úplne rovnako super ako pravidlá. Takže teraz skôr, ako sa začneme machliť, povieme si pár pravidiel, dobre? Po prvé, tu sú zrkadlá. Nemaľujeme sa v odraze mikrovlnky. Majme noblesu! Po druhé, zmachlené jak RuPaul v čase najväčšej slávy chodíme len doma. Nie von, nie do školy, nie na gymnastiku. A po tretie, budeme sa maľovať vždy tu, lebo farbičky budú všade a odtiaľto sa to dá umyť, z gauča sa to umyť nedá. Dohodneme sa tak?“ dievčatá mi nadšene prikývli na všetko, len aby sa už konečne dostali k farbám, ktoré z nich urobia veľkáčky. Alebo prepubescentných transvestitov, záleží od množstva nanesených očných tieňov.

Páčil sa mi Emin systematický postup. Pootvárala všetky paletky, aby vedela, ktorá farba sa jej bude páčiť najviac a potom štetcom prechádzala od najsvetlejšej po najtmavšiu a jednotlivé si ich nanášala na ruku, kým si ich dala na oči, aby ich dokázala správne zladiť. Mia otvorila prvú paletu, skríkla „trblietkyyyy“ a už mala celú hlavu fialovú.
,,Trblietky sú v tomto dome zakázané,“ otočil sa Tom od vraždenia svojho syna na obrazovke.
,,Ona to tak nemyslela,“ hodila som rukou. ,,To len žiari nadšením. Čert mi ťa bol dlžen, Mia,“ zašepkala som viac-menej sama pre seba.
,,Ja si neviem urobiť takú vrtuľu ako máš ty,“ zaksichtila sa na mňa Ema.
,,O 20 rokov si budeš vedieť, dovtedy ti môžem pomôcť, ukáž,“ nakreslila som jej na horné viečko ružovú očnú linku.
,,Čo sa to tu deje?“ spýtal sa Tomáš uškŕňajúc sa na svoje zmachlené deti.
,,Tu, ako vidíš, sa deje umenie.“
,,Vieš, že máš každé oko inej farby, však?“
,,Kdo se ptal na tvuuuuj naaaazor?“ teatralizovala som našu obľúbenú scénu z Pelíškov a obaja sme sa smiali.
,,To je tííím, s kýýým se taháš!“ kontroval.
,,Čert mi ťa bol dlžen, tati,“ vzdychla Mia a mňa zosunulo ku kuchynskej linke.
,,Nechcem nič hovoriť, ale keď ich chodí strážiť tá dôchodkyňa z konca ulice, nie sú potom také drzé,“ dal si ruky v bok a vyzeral ako supehrdina, keď sa na mňa pozeral zhora, ako sa nemôžem nadýchnuť.
,,Oh, bože, ľúbim vás ako vlastných,“ utierala som si ružovo-modré slzy z oboch očí. ,,I would like to kiss you if I could, but it’s not appropriate,“ usmiala som sa na neho.
,,Čo za jazyk vytiahneš, keď začnú chodiť na angličtinu, som zvedavý. Hádam nie maďarčinu,“ zasmial sa.

Vonku už bola šíra tma, deti po jednom zaliezli do sprchy a do postele. Kým Tom uspával, ja som upratovala zvyšky zábavy z kuchynskej linky, dlážky a okolitých stien. Odtlačok prsta od rúžu som zatrela bielou kriedou a dúfala, že si to všimne až o pár rokov.
,,Konečne,“ vzdychol unavene, keď už deti pospali.
,,Ja už pôjdem, bež sa tiež vyspať. Bol to super deň, som rada, že som mohla byť s vami,“ objala som ho a naposledy sa nadýchla jeho voňavého krku.
,,Bola to super noc, som rád, že som mohol byť v tebe,“ zašepkal mi do ucha a môj smiech naisto zobudil nielen naše jeho deti.