kontroverza

Ani jedna z nás nepije. Takže keď som vošla do jej ateliéru s fľašou ríbezláku, odložila štetce. Všade okolo boli dokonalé odrazy jej prekrásnej duše a ja som sa cítila lepšie už len preto, že boli okolo mňa. Farebné, atmosferické, láskavé. Ako ona. Pobozkala ma na líce a pozrela sa cezo mňa. Lebo to ona dokáže.

,,Nech je to čokoľvek, veľmi ma to mrzí,“ objala ma so smiechom. Zasmiala som sa tiež.
,,Čo maľuješ dneska, ty médium?“ pozrela som sa na jej rozrobený obraz a jeho rozmer bol veľkolepý aspoň tak, ako jeho obsah.
,,Dvojmetrovú raju,“ ukázala nadšene na veľké plátno položené na sklenenom stole.
,,Jak to robíš, dopiče,“ spýtala som sa viac-menej rečnícky a obdivovala ťahy štetca zblízka.
,,Tak jak ty píšeš,“ mykla ramenom a usmiala sa. ,,Ideme piť?“ ukázala na fľašu na stole.
,,Prišlo mi to príhodné,“ vzdychla som a vytiahla z kabelky dva plastové poháre a vývrtku.
,,Čo za kapitolu si dopísala tentokrát?“ otvorila ju a naliala nám obom.
,,Ja…,“ vzdychla som a štrngla pohárom o ten jej.
,,Asi nejde o knihu, čo?“ sadla si na zem do tureckého sedu a dívala sa mi uprene do tváre. Keď to robila ona, nevadilo mi to. Ale nikto iný nesmie. Lebo keď sa mi niekto uprene díva do tváre, mám pocit, že vidí všetko. Nikto nie je spôsobilý vidieť všetko.
,,Pamätáš, keď som sa začala kamošiť s tvojim mužom? Nemala si ma rada,“ zaspomínala som si na časy, keď sme sa s Timom spoznávali a už bol roky ženatý.
,,Lebo som tomu nerozumela. Ani tebe nie. Bolo to pred sto rokmi, bola si na mňa proste… moc. Ale šak si bola mladá a jebnutá a na vrchole ADHD peaku, o ktorom si nevedela. Bola si too much na šeckých,“ zasmiala sa. A mala pravdu.
,,Kedy sa to zmenilo?“ pozrela som sa do pohára. Páčila sa mi farba toho vína. Aj to, že keď ľudia pijú víno, vyzerajú múdrejšie, aj keď sú to obyčajní ožrani. Ktovie, čím to bude.
,,Raz sme u vás boli na žúre a vy ste sa začali rozprávať. Sedeli sme v obývačke, hrala tam hudba, ľudia okolo behali, niekto tancoval… a ty a môj muž ste sedeli na gauči a rozprávali ste sa, ako keby mal byť zajtra koniec sveta a vy ste si potrebovali povedať všetko, čo ešte nikto nikdy nepovedal. Asi po hodine sa zastavil život a ľudia sedeli dva metre od vás a počúvali vás. Nikoho ste nevnímali, boli sme len vaše publikum. Jak keby ste mali talkshow!“ zasmiala sa. ,,Vtedy som pochopila, že je mi vlastne sympatické, s akým zápalom vieš hovoriť o veciach a zároveň som si uvedomila, že medzi vami dvoma neexistuje vôbec žiadna chémia,“ napila sa. ,,Mňam, dobré víno,“ olizla si pery a ja som si spomenula na tú party.
,,Rozprávali sme sa 17 hodín vkuse,“ pokrútila som hlavou.
,,Boli ste zbombení jak keby ste mali 20, to je poľahčujúca okolnosť… ale považujem to za nadľudský výkon. Ja by som sa s ním tak dlho vôbec nevydržala vyprávať. A tobôž o takých pičovinách! Ja som si roky vravela – o čom sa vy dvaja bavíte, keď ste spolu, prišlo mi to také mystické! A potom zistím, že ohovárate celebrity a vymýšľate startupy, ktorých hlavným business plánom je ponižovať nejakú skupinu ľudí, ktorú doteraz nikto neponížil dostatočne,“ zhrnula naše kamarátstvo ako nikto iný a ja som prskala ríbezlák nosom.
,,Som vo veku, keď sú všetci moji kamoši ženatí. A niektorí aj šťastne! A ich ženy… ma neznášajú,“ povedala som pravdivo a ona sa zasmiala.
,,Šak a čuduješ sa?“
,,Áno!“ bola som skoro urazená.
,,Keby existoval slovník s fotkami, pri side chick by bola tvoja. Ja nehovorím, že taká si, alebo že sa ti to niekedy stalo… ja len hovorím, že si dokonalý prototyp. A to, že si s ich mužmi nespala, neznamená, že oni by nechceli. Alebo že ty by si nechcela. Že sa to nestalo skrátka neznamená, že by sa nemohlo. Si príliš zábavná na to, aby ťa normálne ženy mali rady, sorry not sorry,“ dopila pohár a naliala si ďalší.
,,Ako obaliť komplimenty do urážok… to je prekrásny spôsob komunikácie, jak keby som seba počula,“ zašomrala som.
,,Pozri, Robin. Problémom tých žien, reálne, nie si ty. Ale to, že ich muži očakávajú, že ony budú ako ty,“ zodvihla obočie.
,,Čo? To by mi v živote nenapadlo,“ rozosmiala som sa. Prišlo mi to absurdné.
,,Timo mi to robil v jednom kuse, kým sme sa kvôli tomu nepohádali. On čakal, že na mňa vytiahne nejakú Banášovej kauzu a ja budem glosovať tri hodiny vkuse a nahrávať mu na smeč. Som sa na neho kukala, či mu nejebe. A on mal úplné nervy. Samozrejme, nepovedal mi, že mám byť jak ty, ale cítila som z jeho prejavu, že si to myslel. Respektíve, že to očakával, jak bol rozbehnutý z komunikácie s tebou. A keď sa mu toho nedostávalo, tak mal na mňa nervy,“ pokrčila plecia.
,,Bože, to je magor,“ pozrela som sa na ňu ospravedlňujúco. Lebo ju poznám a viem, že nepreháňa.
,,Aj to priznal, potom sme si to vysvetlili. Pozri, ja mám po 50ke, I dont give a fuck. Poznám svojho muža a viem, že je vyhrotený a má proste… special needs,“ urobila úvodzovky rukami. ,,V podstate môžem byť rada, že mi dá pokoj s vecami, ktoré ma nezaujímajú a má sa s ním o tom kto baviť. A ja môžem maľovať v kľude, lebo viem, že by si s ním nechrápala,“ ubalila cigaretu a podala mi ju.
,,Prečo myslíš?“ žmurkla som provokačne.
,,Lebo ma poznáš. To je chyba chlapov v tvojom živote. Nevedia, že aj keď si šovinista, máš veľmi deep svedomie. Keby ťa s tými ženami zoznámili, s nikým z nich by si sa nikdy nevyspala – ani vo svojej hlave. Si freak, ale nevieš, ako podraziť kamošku. Ak je to len kamošova manželka, je možnosť, že sa stane čokoľvek,“ nadýchla sa.
,,No dovoľ!“
,,Ale ak je to kamoška… cesta je zarúbaná naveky,“ urobila na mňa veľavýznamnú grimasu a ubalila cigaretu aj sebe.
,,Nikdy som nespala so ženatým chlapom. Nikdy. Verila by si?“
,,Verila. Ty si presne tá bitch, čo len príde, narobí rozruch a zdrhne skôr, ako sa stihne niečo stať. Podľa mňa ťa len baví provokovať a keďže ti to ide, ženy sa ani tak neboja teba, ale toho, čoho by boli schopní ich muži,“ zasmiala sa.
,,Aj na to treba vždy dvoch, nie?“ ľahla som si na gauč a klepala popol do skleneného popolníka na podlahe.
,,S kým si sa zas povadila, povedz,“ pohladkala ma po ruke.
,,Nepovadila. Ja sa nikdy nevadím,“ usmiala som sa, ale bolo mi smutno.
,,Niekomu zlá teta zakázala sa s tebou hrať?“ napodobňovala detský hlas.
Prikývla som s prevrátenou spodnou perou a tragickým výrazom zraneného decka.
,,Zas sa neovládaš a máš tisíc chlapov?“ zasmiala sa.
,,Nemám ani jedného. Prisahám. Mám prázdny telefón, počítač, dušu aj posteľ,“ rozhodila som rukami.
,,Oh, ty drama queen…“ zasmiala sa. ,,Kde sú všetci?“ zvraštila čelo.
,,Neviem a mám piči,“ dobré víno.
,,No. To vidím,“ smiala sa a hasila špak o hrubé pálené sklo.
,,Mala som kamoša, čo som s ním chodila behať. Povedal o tom doma. Už nemám kamoša,“ zaškrabávala som prstom do látky gauča ostriekaného farbami a jej kúsky padali na zem.
,,Žena zakázala?“ zasmiala sa.
,,Hej,“ povedala som smutne.
,,Ukáž ho,“ pozrela sa na mňa podozrievavo.
,,Prečo?“
,,Lebo. Ukáž,“ vystrela ruku a ja som jej podala telefón. Chvíľu sa v ňom hrabala a potom sa rozosmiala, ako keby počula najlepší vtip na svete. Držala sa za ústa a smiala sa a mne z toho bolo čudne.
,,Čo je, more?!“ povedala som nasrano. Lebo naozaj, naozaj neznášam, keď sa mi niekto smeje. 
,,Skús si hľadať kamošov, ktorí ťa fyzicky nepriťahujú. A ktorí nemajú ženy. A deti. A výraz v tvári, ktorý hovorí zachránim tvoj svet. Nezachránia. Ani jeden z nich. Len tak vyzerajú,“ jej zhovievavý pohľad padol na moju tvár. A keď je takáto blahosklonná, lezie mi na nervy.
,,Nič som s ním nemala. Doslova vôbec nič. Len som navždy rozprávala a on ma počúval. A potom rozprával on a ja som ho počúvala,“ mykla som ramenom.
,,Ak si sa mu páčila tak veľmi, ako on tebe, možno lepšie, že sa zdekoval,“ usmiala sa.
,,Nebolo to o tom… koľkokrát to musím…“
,,Hocikoľkokrát to povieš, pozri sa na toho chalana a povedz mi, že ti nikoho nepripomína,“ zas ten blahosklonný výraz. 
,,Svet je plný vysokých tmavovlasých chlapov, ukľudni sa,“ vytiahla som z vrecka balíček mentolových cigariet, ktoré sem prepašovali Vietnamci.
,,Aj tvoj telefón!“ znova sa rozosmiala.
,,S nikým z nich som nešukala,“ zašepkala som. Dôrazne!
,,Ty si ale uvedomuješ, že na tom nezáleží, však?“ pozrela sa na mňa príliš vážne na to, ako sa pred chvíľou smiala.
,,Tak tomuto už vôbec nerozumiem,“ tentokrát som sa rozosmiala ja.
,,Tí chalani nie sú tvoji kamaráti. Nemôžete byť kamaráti, keď aspoň jeden z vás by toho druhého dal, ak by bola iná doba, iná hladina alkoholu alebo iné prostredie. Ty si vždy myslíš, že to zvládneš umanažovať do tej pozície, kde ľudia vedia, že by sa navzájom ošukali a má im tá vedomosť stačiť a môžu byť ďalej kamoši. Tie tenzie, to pnutie, tie veľmi príjemné dopamínové stavy, ktoré to tebe robí, oni ale nevedia ovládať. Muži sú precitlivelí. Oni chytia taký platonický vibe a potom sa doma jak idioti usmievajú na telefón a niektorí sú natoľko prijebaní, že o tebe začnú rozprávať… A čo už sa o tebe dá povedať, aby z toho žena nemala nervy, povedz mi,“ postavila sa a zo skrinky, v ktorej mala štetce, vytiahla Lotusky.
,,Treba zmeniť vzorec správania,“ skonštatovala som.
,,Presne tak. Hľadaj si do života ľudí, ktorí sú ako Timo. Niekto, kto ťa stimuluje len a výhradne intelektuálne a nijako inak. Ak to bude vzájomné a nebude v tom viac, nikto sa doma nebude potuteľne usmievať na telefón, ani rozprávať svojej žene o fasa babe s veľkými prsiami a červenými vlasmi, ktorá ho vie vždy tak pobaviť, že na ňu musí myslieť celý deň,“ potľapkala ma po stehne.
,,Kamoši sa po tridsiatke hľadajú ťažko. To čo mám prísť ku škaredému chlapovi v bare a spýtať sa, či sa nechce kamošiť, lebo nemám s kým chodiť behať alebo sa po nociach rozprávať o divnej hudbe či ešte divnejších seriáloch?“
,,Ja neviem. Nemám tušenia, kde sa hľadajú kamaráti. Ja som žiadnych nových nenašla už roky. Ale je pravda, tiež sú to len muži. To iba teba som si vyženila, či jak sa to povie,“ zasmiala sa.
,,Tak vidíš, ty pokrytec!“
,,Ale žiaden z mojich kamošov nevyzerá jak Chester z Linkin Parku alebo jak Dr. House!“ skríkla.
,,Vážne? To sú tvoje kinky? Chester a House?“ zasmiala som sa teraz ja.
,,No a čo!“ povedala urazene.
,,Nič, aj mne sa páčia. Nešťastní muži v existenciálnej krízi a klinickej depresii, to je moje,“ žmurkla som na ňu.
,,Možno na tom niečo bude, takto som to nikdy neanalyzovala,“ keď sa smeje, svet je o dosť lepším miestom.
,,Ale fyzicky to asi nie sú moje typy,“ zamyslela som sa.
,,Nie, fyzicky sú tvoje typy superhrdinovia. A nielen fyzicky. Ja som si myslela, že ťa dojebal Disney, aby som potom s hrôzou zistila, že za to môžu DC a Marvel,“ pokrútila hlavou.
,,Keby som študovala právo a nie filmarinu, mohli sme sa vyhnúť mnohým problémom!“ len-len že som nespálila svoj vysokoškolský diplom.
,,Mať atraktívnych priateľov je veľmi zradné. Preto to nerobím. Všetci moji kamoši sú jak z obludária. Šak niekomu sa asi páčia, ale mne rozhodne nie. Zamysli sa nad tým, čo ťa odpudzuje na mojom mužovi,“ pokrčila kolená a oprela si o ne ruky.
,,Absencia maskulinity, prepáč,“ vyprskla som smiechom.
,,Možno skôr to, že nemá tendenciu ťa zachraňovať pred tebou samou. Lebo to ty vyhodnocuješ ako maskulínne. Timo nikdy nemal chuť mať ťa pod kontrolou. Alebo si ťa zavrieť do skrine, kým bude v robote, len aby sa ti za ten čas nič nestalo, lebo tvoja sebadeštrukcia nemá hranice,“ vzdychla.
,,Hovoríš mi tu o mne dosť hrozné veci, len aby si vedela! A myslím, že tam v tom rohu je pavúk!“ schúlila som sa do klbka a dívala sa na dlhé nohy, ktoré sa snažili dostať za skrinku.
,,Zavolaj Pilotovi, nech ho príde zabiť,“ rozosmiala sa a vstala.
,,Vidíš, ten by mohol byť môj kamoš, ten ma nepríde zachrániť, ani keby som bola v horiacom dome a on jediný mal kanister s vodou,“ postavila som sa a začala hľadať kus papiera.
,,Muži, čo sa boja pavúkov, sú…“ pozrela na mňa. Veľavravne.
,,Ja viem,“ vzdychla som, čupla si s kusom zloženej A4-ky a opatrne na ňu nabrala jeden z mojich najväčších strachov. Enie mi otvorila okno a ja som pomaly pustila desivý hmyz na slobodu.
,,Uznávam ťa za dve veci – prvá je, že dokážeš čeliť svojmu strachu lepšie, keď si nasraná. A druhá, že len preto, že sa niečoho bojíš, nemáš chuť to hneď zabiť,“ pobozkala ma na líce. Veganka.
,,Takžé… vyniesla som pavúka a vypila víno. Som dospelá,“ vystrela som hruď.
,,Presne tak. You can buy yourself floweeeeers,“ zasmiala sa feministicky.
,,Nechám ťa maľovať. Nice talk… ešte prídem, keď si zas, nedopatrením, nedám pozor na charizmu a niekto ma pošle do piče,“ objala som ju.
,,Okay, vidíme sa o týždeň,“ rozosmiala sa a zamávala mi.

Je scestné očakávať, že váš partner bude napĺňať všetky vaše potreby. Už dnes je to váš spolubývajúci, vodič, kuchár, módny poradca, upratovačka, spolurodič, finančný poradca, osobný nákupca, stylista aj sexuálna pomôcka. To je dosť veľký záhul na jedného človeka, nemyslíte?

Nehovorím o polygamii, vaše genitálie môžu pokojne do konca života patriť len jemu. Ale kusy vašej osobnosti potrebujú viac vplyvov, ako len jeden. Potrebujete niekoho na rozprávanie, niekoho na daydreaming, niekoho na riešenie problémov, niekoho na vytváranie nových problémov, niekoho na humor, niekoho na divné literárne alebo hudobné fetiše, niekoho na odporúčanie nových seriálov na Netflixe, niekoho na chodenie do mesta, ohováranie a nekonečné žranie. Občas potrebujete niekoho na behanie, niekoho, kto vás naučí sebaláske alebo niekoho, kto s vami pôjde do kostola. Len tak. V rôznych životných chvíľach potrebujete niečí prijebaný humor, aby ste prestali plakať. A v iných zasa človeka, ktorému môžete zavolať o tretej ráno, aby ste mu povedali, že sa asi chcete rozviesť a budete niekde potrebovať pár týždňov bývať.

Život je príliš dlhý na to, aby ste ho strávili len sami so sebou. A príliš krátky na to, aby ste dúfali, že jeden človek zastane 50 úloh. A príliš komplikovaný na to, aby ste si mysleli, že „nemáte 50 potrieb, ktoré treba uspokojovať“. Máte. Každý má. A to neznamená, že ten, s kým žijete, nie je dosť dobrý. Len to znamená, že vy sami seba poznáte dosť dobre na to, aby ste vedeli, že vám to skrátka stačiť nebude.