kontroverza

Naozaj by ma zaujímalo, kto vymyslel, že Vianoce sú časom pokoja a radosti. Evidentne niekto, kto nemal rodinu. V mojom svete boli Vianoce vždy synonymom pre stres a paniku. Pritom, vždy som ich mal rád. Páčili sa mi gýčové americké filmy, kde sa rodiny vydekorovali z podoby a všetko svietilo a voňalo jablkami a škoricou. Také Vianoce si človek zaslúži! Nie slovenské rady na odporné kapre (jak sa, preboha, stalo rybe, že je tučná?) a krik, že prach za skriňou nie je poutieraný správne. Lebo sú aj takí ľudia, čo žijú vo svete, kde keď k niekomu prídete na návštevu, odťahujete skrine, aby ste zistili, či majú správne poupratované.

Netvrdím, že prach za skriňou bol jediný dôvod môjho rozvodu, ale… Sú to moje prvé Vianoce bez zbytočného pindania na môj playlist alebo množstvo korenia v mojom šaláte. Keď som sa odsťahoval, ľudia predpokladali, že budem prvé Vianoce sám. Tak som dostal množstvo pozvaní, ktoré som musel odmietnuť, lebo ja som sám nebol. Ja som vlastne sám nebol vôbec nikdy. Najprv som sa oženil a potom do môjho života prišla Robin. A kým žena s Cifom a handrou odchádzala, moja kríza stredného veku dekorovala môj nový byt girlandami a spievala si All I want for Christmas. Tak sa to robí, do psej matere!

Prišiel som domov z práce a ten kúsok, čo som prešiel od auta ku dverám, mi mráz stihol vyštípať líca a do chodby som vošiel ako Nastenka. Robin stála veľmi nestabilne na malom maliarskom rebríku a vešala obrovský veniec na klenbu nad oknom. Nechcel som ju vydesiť, mala naozaj nahlas hudbu, tak som si len sadol k barovému pultu a díval sa na ňu, pripravený vyskočiť a zachytiť ju v lete, keby sa na čomsi zhaluzila a padala.
Po chvíli zliezla a uvidela ma.
,,Odkedy si doma?“ zasmiala sa.
,,Od Alana Walkera. Ale jak začala Taylor Swift, fakt som sa bál, že sa zjebeš,“ rozpažil som a pobozkal ju. ,,Nechcel som ťa vystrašiť.“
,,Som veľmi ľahko vydesiteľná,“ prikývla.
,,Vyzerá to tu parádne,“ rozhliadal som sa po všetkých dekoráciách, ktoré nemám tušenia, kde sa vzali. Svietiace soby, snežítka, v ktorých sneží samo, lampy so Santom, aj vianočný vláčik od Coca-Coly. Bolo tam všetko. Teplé vianočné svetielka lemovali okenné rámy a vo vnútri voňal domáci vianočný punč. Robin prešla okolo mňa ku sporáku, vzala šálku z poličky a odklopila veko hrnca.
,,Tento punč ťa zohreje, že budeš mať vnútorné Abú Dabí hneď,“ ešte sa z neho parilo. Napil som sa a privrel oči. A keby bolo možné mať domov v pohári, nechutil by inak. Prešiel som k nej a pobozkal ju. Bozkávam ju naozaj rád. Má tie najkrajšie, najšťavnatejšie pery na svete a keď sa na mňa zdola pozerá ako keby nemohla uveriť, že som skutočný, mám konečne pocit, že som presne tam, kde mám byť.

Z reprákov začal hrať soundtrack z Bridgertonovcov, ja som ju vzal za ruku a uklonil sa.
,,Milady, smiem prosiť?“
,,Oh, áno, toto sa chcem hrať!“ povedala nadšene a v zápätí sa upokojila a dostala sa do postavy. ,,Milorde,“ uklonila sa tiež a priestor medzi obývačkou a kuchyňou sa razom zmenil na náš tanečný parket. Vždy, keď sa čosi také deje, dúfam, že sa na nás niekto zvonka díva a hovorí si, že by to chcel tiež. Že by si rád našiel niekoho, kto chápe kultúrne referencie a bude s vami tancovať na Maroon 5 prerobený do symfonickej verzie šialencami z Netflixu.

Dotancovali sme a ja som ju pobozkal na hánky. Keď bola dojatá a šťastná, zvykla sa tak milo zapýriť. Mal som ten moment rád, bol to taký príjemný emočný overwhelming, ktorý sa jej občas dial, keď jej bolo príliš dobre.

Na konferenčnom stolíku pred telkou bolo asi dvadsať nádob. Sklenených, veľmi pekných. Rozmýšľal som, čo s nimi bude robiť, keď som si uvedomil, že celý gauč je plný tašiek a tie tašky zasa plné sladkostí.
,,Budeme mať candy bar!“ zvýskla nadšene.
,,Budeme mať dvesto kíl v januári,“ zasmial som sa.
,,Našla som takú babu na tiktoku…“
,,Prečo takto začína každé tvoje šialenstvo?“ krútil som hlavou.
,,Ale pozri, čo ona robí! Ju živí dekorovanie candy barov na firemné oslavy,“ dívala sa na mňa s otvorenými ústami.
,,Takže to bude tvoja nová kariéra? Budeš Candy Mandy?“
,,Neviem ešte, ale vyskúšam si to tento rok u nás doma,“ ani som si to neuvedomil, kým to nevyslovila. Sme u nás doma. Žil som so spomienkou na ňu viac ako dekádu a síce som si vždy prial, aby raz nejaké u nás doma bolo, nikdy som si nemyslel, že sa to naozaj stane.
,,Mám ti s niečím pomôcť?“ pozrel som sa na množstvo práce, ktoré si toto malé dievča s veľkými ambíciami vymyslelo.
,,Máš dve možnosti – môžeš si ľahnúť tamto na gauč, počúvať môj playlist, piť punč, kukať sa na mňa, aká som dokonalá a relaxovať alebo naplniť tie poháre a vázy sladkosťami podľa ľubovôle,“ postavila sa na špičky a pobozkala ma na líce.
,,Tak ja by som najprv naplnil pár tých pohárov sladkosťami, lebo vždy som chcel byť Candyman,“ vyťahoval som vrecká s cukríkmi, čokoládovými guličkami a gumovými sladkosťami od výmyslu sveta, farieb a príchutí z tašiek.
,,Keby si mal candy shop, ako by sa volal?“
,,Sugar Daddy,“ povedal som s plnými ústami gumových žížal a Robin sa smiala na plné hrdlo.
,,To si zapíšem, to je skvelá brand idea,“ vybrala telefón a otvorila appku s poznámkami.
,,Niekedy by som si chcel prečítať tvoje poznámky v mobile,“ uškrnul som sa.
,,To je príliš osobné,“ pokrútila hlavou. ,,Môžeš si prečítať moje konverzácie, keby si chcel,“ zasmiala sa.
,,Toľko času nikto nemá,“ prekrútil som očami. ,,Kým neposielaš nahotiny, je mi to jedno,“ mávol som rukou a myslel som to tak.
,,Neposielam, už len dostávam,“ žmurkla.
,,Mám všetko väčšie ako Jakub, nebojím sa,“ strčil som jej medzi predné zuby karamelku a polku z nej som si odkusol. Skoro sa udusila, ako sa smiala.
,,K tomuto sa nebudem vyjadrovať bez právneho zástupcu,“ strčila do mňa a precízne si vyberala, ktorú farbu curkoviniek umiestni do ktorého pohára, vázy či mištičky. Po pár mesiacoch života s Robin som si uvedomil, ako veľmi ma baví pozerať sa na ňu, keď je v hyperfocuse. Keď vytvára niečo, na čom jej naozaj záleží. Má miniatúrny mikrovesmír, do ktorého nikto nesmie, ale pár vyvolených ju mohlo vidieť, ako sa v ňom pohybuje. Je to ako vidieť elfa v Santovej dielničke. Magické a krásne. A potom ju čosi vyruší, jej ADHD prevezme kontrolu a zrazu varí, vysáva a sťahuje sa zároveň, lebo farba obliečok je mimo jej spirituálne cítenie. Takže krátke okamihy, keď sa vie sústrediť na niečo, sú pre mňa ako náhodné krátke divadelné predstavenia.

Všetky sladkosti vo vázach sme odniesli na stôl. Zo skrine vybrala malé stojany a rozmiestnila ich strategicky po stole tak, aby sa všetky sladkosti mohli vynímať na svojich drobných piedestálikoch.
,,To sú sladkosti tak za liter,“ díval som sa neveriacky na to, čo spôsobila.
,,Ale vyzerá to super,“ zašepkala nadšene a ja som musel súhlasiť. ,,Som tá najlepšia frajerka na svete, najlepšia macocha na svete, najlepšia susedka na svete a ešte som najlepšia Ja na svete pre seba samú, lebo aj ja ľúbim sladkosti a vždy som chcela bývať niekde, kde je candy bar.“
,,A kde bežne býva candy bar?“
,,Napríklad v obchode so sladkosťami!“
,,Otvoríš si obchod so sladkosťami?“ sadol som si na operadlo kresla.
,,Hneď oproti tvojmu, bude sa volať Sugar Babe a som zvedavá, kto zarobí viac,“ dala si ruky vbok a spokojne sa pozerala na svoj výtvor.
,,Si veľmi šťastná?“ sám som sa usmieval od ucha k uchu.
,,Som, lebo mám dve najdôležitejšie veci na svete – teba a sladkosti,“ prišla ku mne a sadla si mi do lona.
,,A ľúbiš viac mňa alebo lízatká?“
,,Teba, lebo ty máš lízatko, ale lízatko nemá jamky v lícach,“ žmurkla a táto sexistická insitnosť mi zobrala vietor z plachiet. ,,Niečo pre teba mám,“ postavila sa a z vázičky vybrala čokoládovú guličku, ktorú si strčila do úst. Z kabelky na vešiaku potom vylovila obálku a podala mi ju.

Sadla si do kresla oproti mne a tvárila sa vážne, ale nadšene. Na obálke bolo napísané TICHO. A v nej pohľadnica s fotkou nejakej chaty v lese, ktorá má vedľa jazero, vonku kaďu a dnu vínnu pivnicu. Bol som prekvapený, že chce ísť na výlet tri dni pred Vianocami.
,,Bol to ťažký rok. Veľa ťažkých rokov. A ja viem, že som ti často kradla to málo ticha, ktoré si v hlave mal. Nie je mi to ľúto, lebo aj vďaka tomu sme dnes tam, kde sme, ale mal by si ho po kúsok dostávať späť. A tak zahajujem našu prvú vianočnú tradíciu – dva dni ticha v divočine. Choď loviť mamuty, válaj sa v kadi, vezmi so sebou deti alebo kamošov, je mi to jedno. Nemusíš nič, môžeš všetko,“ mykla ramenom a pobozkala ma na líce. Chvíľu som sa na to len pozeral a snažil sa vstrebať, že som asi prvýkrát dostal darček, v ktorom som cítil veľké sebazaprenie a ešte väčšiu lásku. Lebo ona by bola radšej, keby som bol tu a dekoroval lízatkami našu krbovú rímsu. A mne by to, úprimne, vôbec nevadilo. Ale vie, že občas potrebujem byť sám. A aby som nemusel utekať, tak ma radšej posiela. To je vlastne veľmi premyslený spôsob, ako mať kontrolu nad tým, aby vás neťažili čiesi vlčie úteky.
,,Je to od zajtra?“ pozrel som sa znova na prospekt z obálky.
,,Uhm,“ prikývla.
,,Chceš sa ma zbaviť?“ prišiel som k nej a vzal jej tvár do dlaní.
,,Presne tak,“ prikývla.
,,A čo budeš robiť ty?“ zamyslel som sa.
,,Dokončím dekorácie, napečiem a počkám na teba s večerou. Ryby ty, ja zvyšok,“ prehrabávala sa mojimi vlasmi.
,,Nezaslúžim si ťa,“ pobozkal som ju.
,,To vedia všetci,“ zakričala a dala hlasnejšie hudbu, keď sa z repráku ozvalo Wildest dreams. Keď sa tvárila, že performuje na koncerte pred miliónom ľudí a spievala do varechy alebo deodorantu, bola tak upokojujúco sama sebou, že mi to robilo pokoj v hlave. Bola predvídateľná a stabilná. Stabilne šialená, veselá a láskavá. Nechápem, že niekto taký skončil so mnou. Vďakabohu za jej povrchnosť a moju hollywoodsku sánku.

Ráno som s pobalenými pár vecami a troma taškami jedla, ako keby som šiel na mesiac do divočiny len s odvahou a vreckovým nožíkom, ma odprevadila k autu.
,,Spomínal som, ako veľmi som ti vďačný?“ otočil som sa k nej.
,,Povedal si mi to v noci kdesi medzi nekonečným orálom a vyžratím dvoch vázičiek kokosových guličiek,“ uškrnula sa. ,,Uži si svoje ticho, Captain,“ pobozkala ma a stratila sa mi v náručí.

Naštartoval som, zamával jej a prvýkrát som nemal pocit, že keď vyjdem z dverí, lebo „potrebujem ticho“, tak z toho zošalie. Našla cestu, ako mi dať všetko, čo som potreboval. Ľudia vraveli, že môžete mať vždy len jedno… stabilnú ženu alebo niekoho, s kým bude zábava. Mladú alebo múdru. Tichú alebo hlučnú. Robin je všetko a naraz. Bola tu vždy, keď som ju potreboval a hovorila so mnou, aj keď ma – úplným právom – nenávidela. Nikto ma nedokáže rozosmiať tak, až mi z nosa prská káva na porade. Iba ona. Je oveľa mladšia a oveľa múdrejšia ako ja. A keď ju skutočne poznáte, zistíte, že niet tichšieho človeka. Chodí ako mačka. A potom sú chvíle, keď robí taký hluk, že sa na nás na druhý deň susedia nemôžu ani pozrieť bez toho, aby sa neuškŕňali.

Vystúpil som z auta pred chatou a mal som pocit, že som konečne pochopil tú otrepanú frázu o sviatkoch pokoja. Nebol tu nikto. Jazero sa lesklo odrazmi slnečných lúčov a uprostred plávalo pár kačiek. Vonku boli asi štyri stupne a nikde žiadne autá, len hladné vtáky spievajúce na konároch ihličnanov. Zapálil som si cigaretu a prešiel sa k jazeru. Som rád, že vybrala toto miesto. Prechádzať sa okolo jazera, keď je vonku zima, je jedna z mojich obľúbených daydreamerských aktivít. Občas, keď nemám čas na seba, privriem oči sediac v kancelárii, a predstavujem si, že sa prechádzam okolo jazera, pri ktorom nikto nie je. Že na mňa svieti slnko a z úst mi ide para, presne, ako teraz. Studený vzduch mi zľahka mrazí pľúca, aby som vedel, že som ešte nažive. A pod nohami mi praská čerstvý sneh. A potom zväčša otvorím oči a vidím pred sebou vyjebanú excelovskú tabuľku, ktorú treba dokončiť.

Dofajčil som a vybral sa k autu, vytiahol som všetky tašky, ktoré mi Robin nabalila a po jednom z nich vykladal veci, aby som zistil, čo všetko mám zjesť a vypiť za 48 hodín podľa ženy, ktorá nemá mieru.

V jednej taške bola ďalšia a na nej bolo napísané PREKVAPENIE. Pomaly som ju rozbaľoval a vo vnútri našiel vytlačený rukopis jej novej knihy. Dokončila ju a nič nepovedala! Otvoril som ju a na prvej strane bol rukou napísaný list:

Najdrahší Hank,
už si sa prešiel s cigou okolo jazera? Krása, však?
Veľmi ma teší, že si prvý, kto sa smie začítať do príbehu, ktorým som žila tak veľmi dlho. Premýšľala som, pri akej príležitosti ti toto dielo odovzdať a myslím si, že toto je tá správna chvíľa. Pretože radšej ako ticho a prechádzku pri jazere, máš len dobrý príbeh, ktorý smieš čítať ako prvý… v tichu pri jazere.
Na spodku tejto tašky nájdeš elektrickú deku a na verande ťa čaká ratanové kreslo. V glóbuse uprostred obývačky je kolekcia rumov z celého sveta a v dóze s kvietkami sú čokoládové cookies. Pretože veľkolepé príbehy si zaslúžia veľkolepé prostredie.
Milujem ťa.
R.

Urobil som presne to, čo mi kázala. Absolútne som dôveroval tomu, že vie, prečo to hovorí. Vybral som deku, sadol si do ratanového kresla na terasu, na stolík vedľa seba som položil pohár kubánskeho rumu a dózu s koláčikmi a ponoril som sa do vnútra jej hlavy. Cítil som sa ako Forrest Gump čakajúc na svoju Jenny. Ako Fitzgerald, ktorý s údivom otvorených úst sleduje Zeldu, ako nedôstojne flirtuje s dôstojníkmi. Cítil som sa ako preceňovaný Hemingway a podceňovaný Palahniuk, ktorý v ruke držal príbeh a mrzelo ho, že ho nenapísal sám.

Dočítal som to niekedy okolo tretej ráno. Pil som, smial som sa, občas mi kvapla slza na stránky a občas som musel vstať, dať si cigaretu a predýchať, že žena, ktorú milujem, práve fajčí niekoho iného a ja ju mám na jednej strane chuť prefackať a na druhej mi z toho stojí, ako keď som mal 15 a vonku zľahka zafúkal vánok. Zbalil som veci, nahádzal ich do auta a dúfal, že ma nikto nezastaví o tejto hodine, lebo triezvy som rozhodne nebol.

Niekedy nadránom som zaparkoval a potichu vošiel dnu. Vyzliekol som sa a vymrznutý vošiel k nej do postele. Milujem jej rozospaté rána. Keď sa túli k môjmu vankúšu, nemá make up a trčí jej zadok spod veľkého trička, zamilovávam sa do nej opakovane.
,,Ty si tak strašne talentovaná,“ zašepkal som jej a hladil pod perinou jej hladké stehná.
,,Čo robíš doma, láska,“ spýtala sa polospiaco.
,,Chýbala si mi,“ pobozkal som ju na líce.
,,Pozri sa do pravého vrecka na nohaviciach,“ uškrnula sa. Vybral som z nich malý zložený papierik. Stálo na ňom – Vedela som, že to bezo mňa nevydržíš.
,,Shut uuup! Witch craft!“ povedal som pobavene a šokovane a Robin sa uchechtávala do vankúša.

Vianoce môžu byť sviatkami pokoja. Ak ich prežívate s niekým, kto má vaše šťastie vždy na vrchole vianočného stromčeka. Všetci si zaslúžime cítiť sa v tomto období ako hviezdy. Strávte sviatky s tými, ktorí vedia, kedy vás nechať zažiariť.