kontroverza

Počúvaj…

Ja viem, že tvoj život nebol prechádzka ružovou záhradou… dokonca ani prechádzka ružovou záhradou pre teba nebola prechádzka ružovou záhradou, lebo si bol alergik. Ale že spôsobíš svetu tento druh šoku som nečakala. Teda… to je skoro lož. Hovoril si o tom často. A ja som si myslela, že ľudia, čo o tom hovoria, to nikdy neurobia. Furt si musel ísť proti prúdu, doboha.

V deň Trumpovho víťazstva som sa dozvedela, že si spáchal nežitie. A nie, nehnevám sa, ani si nemyslím, že ti snáď muselo jebať. Ľudia by mali mať právo odísť vtedy, kedy chcú. Ale donútilo ma to zapremýšľať nad tým, čo všetko si pre mňa za tých 15 rokov znamenal.

Bol si prvý, kto sa ma kedy zastal. Pamätám si to veľmi presne. Bol si taký nasraný, že bol ku mne niekto nespravodlivý, až som si ťa zamilovala. Nebola to láska na prvý pohľad… spomínaš si, ako sme sa stretli prvýkrát? Boli dve hodiny ráno a na intráku sa z vedľajšej izby ozýval hlasný smiech. Prišla som tam a moji spolužiaci sedeli v polkruhu a smiali sa na týpkovi, ktorý im opitý a nafajčený imitoval Števa Hríba. Spýtala som sa „Čo je to zas za kokota?“, lebo ich nočné úlovky v meste zvykli byť aj prostitútky, vreckári a narkomani.

Na druhý deň ráno som ťa našla fajčiť na chodbe, zavolala som ťa na guláš a uložila ťa do postele. Bol si ako šteniatko, o ktoré sa vždy musel ktosi starať, inak chradlo. Povedal si mi, že som ako tvoja mama a zasmial sa. Kockato. Tak sa už nikdy nikto smiať nebude.

Bol si prvý, komu som išla piecť plnené lángoše. Tebe a tým šialencom, s ktorými si býval, v meste, v ktorom nesvieti slnko. Potom ma ktosi z vás korunoval kráľovnou a niekde medzi raňajkami a žlčníkovým záchvatom si ma uložil do postele vedľa seba a chytil ma za ruku. A ja som instantne zaspala. Prvýkrát v živote vedľa niekoho iného.

Keď sme sa stretli, boli sme len deti. A boli sme dospelí, keď sme spolu v kancli ležali na gauči a rozprávali sa o tom, aké super by bolo byť znova dieťaťom. Ja som ťa kŕmila a prikrývala dekami a mačkami a ty si so mnou hovoril o veciach, o ktorých sa dokážu rozprávať len dvaja scenáristi. Inak, neviem, či som to niekedy priznala… ale bol si o toľko lepší ako ja! Bavilo ma s tebou súperiť. Lebo to nebolo ľahké.

Bol si prvý z mojich blízkych priateľov, ktorý zomrel vlastnou rukou. A tak, ako dúfam, že všetko ostatné znova s niekým zažijem, verím, že si bol aj posledný. A tiež verím, že v nebi ženy robia mužom čiapky, ako tá čudná pani vtedy v noci v Bystrici tomu vikingovi. Keď sme sa spolu boli prvýkrát opiť, šak vieš.

Hovorila som ti Pľecko. Lebo keď som bola smutná, sadol si si ku mne a povedal „Poď na pľecko, dievčina“ a ja som sa mohla vyplakať a vyfrustrovať. Budú mi chýbať všetky časti teba.

Ďakujem, že si bol súčasťou môjho príbehu.

Vidíme sa.

M.