Nikto to nedokáže tak ako ty.
Klamať, utekať a vracať sa späť.
Smiať sa mi, že robím drahoty
a mučiť slzami moju dokonalú pleť.
Nie som prvá, ani posledná,
ktorá podľahla tvojmu neskrotnému čaru,
boli nás tisíce dovedna
zmotané na tú rozprávku starú.
O smutnom chlapcovi, ktorý má strach,
bojí sa pavúkov a veľkej lásky,
všetky plány premení na prach
a v zrkadle počíta šediny a vrásky.
Dlho mi trvalo, kým mi to došlo,
ty nie si super – a už vôbec nie hrdina.
Miloval si niekedy niekoho?
Táto otázka ma už roky omína.
Počítam hviezdy a tancujem v tme,
sama, iba s nočným desom.
Je ľahké prijať, že už nie sme.
Ťažšie, že ty chceš všetko, čo nie som.
Svietiš si namodro a je to výsmech.
Narátam do tri a pôjdem preč.
K piatim fázam smútku prirátaj Príbeh
a bacha na ten Damoklov meč.
Visí ti nad hlavou už vážne dlho,
raz ti ňou prejde a bude to fér.
Pred karmou ešte nik nezdrhol,
má moje meno a drží kvér.
Celá debata | RSS tejto debaty