kontroverza

,,Potrebujem konzultáciu,“ povedala som Timovi po rozhovore s klientkou, ktorá prepadla bludom. Alebo možno nie. Možno sa len dostala do stavu mysle, o ktorom my ostatní môžeme iba snívať, prípadne sa na ňom smiať.
,,Vyzeráš tak,“ zasmial sa. ,,To bola tá crazy ezo lady?“ prekrútil očami.
,,Hej,“ nemám rada, keď o nej tak hovorí, lebo tá žena je fascinujúca. Hovorí o spiritualite tak otvorene, že dokáže zaujať aj človeka vedy. Nemyslím si, že je blázon. A to možno robí blázna zo mňa. Svoju prax som začala ako terapeut, nadšený jungián. Dávala som váhu psychologickým typom a výkladu snov a odmietala Freudovo posadnutie sexom. Dodnes to tak je, akurát po nespočetných sedeniach s ľuďmi a mojou fascináciou všetkého cyklického, som si začala uvedomovať, že ľudská psychika je viac ako len navzorcované archetypy. Že duša nesídli v našej hlave. A aj to, že spiritualita neznamená tarotové karty alebo čítanie horoskopov v Bravíčku.

Pokiaľ ide o duchovno, som pozitívny agnostik. Neviem, či tam hore niekto alebo niečo je, ale chcem veriť, že sa raz dozviem, že áno. Nikdy som nemala strach zo smrti. Ani ako dieťa. Zažila som desiatky pohrebov, videla množstvo nebožtíkov nastajlovaných v rakvách a nič to so mnou nerobilo. Predstava vlastnej smrteľnosti ma vôbec nedesí. Som totiž presvedčená, že smrť neznamená koniec navždy. Iba nateraz. Ja vlastne ani neverím na „navždy“, verím iba na „nateraz“. Preto by som nikomu pri oltári neprisahala vernosť a lásku „navždy“. Bolo by to neúprimné. „Navždy“ je totiž cyklus. Jediná konštanta je neustála zmena. Vesmír sa rozpína a my s ním. Meníme sa skúsenosťami, vzdelaním, myšlienkami, prostredím… nemôžeme očakávať, že budeme „navždy“ rovnakí. To by znamenalo stagnáciu a o tú žiaden súdny človek predsa nestojí.

Keď ku mne táto klientka prišla, začala naše sedenie slovami: ,,Budete si o mne myslieť, že som blázon, ale…“
Vždy, keď niekto začne takto, viem naisto, že nie je blázon. Že si je vedomý toho, že to, čo povie, bude znieť šialene – teda si uvedomuje rozdiel medzi tým, čo je bežné a „normálne“ a tým, čo z normálu vybočuje. Je to obyčajná, rozumná žena. Má prácu, rodinu, priateľov a jej život je vlastne v poriadku. Je zdravá, fyzicky aj mentálne. Pred pár mesiacmi sa jej však stalo niečo, čomu nedokázala porozumieť a tak si na pomoc povolala fundovaných odborníkov – terapeuta, lektora meditácie, jogínku, čističa čakier, reiki mastra a spirituálnu koučku. Prečítala všetko od Osha, Dolores Cannon, Ekharta Tolleho a Junga a za mnou prišla s veľkým štósom papierov s ich tvrdeniami. Musím uznať, že som fakt veľký fanúšik toho, keď si ľudia robia research na niečo, čo nemôžete s istotou ani v 21.storočí stále potvrdiť vedecky. Môžete mať domnienky, dúfania či vieru, ale veda je stále na niektoré pocity a situácie prikrátka, tak ich nazýva „náhodami“. S tým sa ale táto žena odmietla zmieriť a do svojho pokojného života nechala vojsť twinflame. Ak ste celé noci nepreležali v knihách alebo pri videách New Age spiritualistov, vysvetlím tento termín v troch vetách.

Existuje 12 druhov spriaznených duší – to je vaša soul family, ako tomu hovoria ezotriperi. A jednou z týchto duší je tzv. twinflame – je to duša, ktorá sa rozdelila do dvoch tiel, aby v rovnakom čase zažívala rozšírenú, teda dvojitú skúsenosť. Twinflame nie je soulmate. Twinflame ste vy sami v dvoch telách a dokonale si zrkadlíte všetko, čo na sebe máte radi aj to, čo na sebe z duše nenávidíte. Je to ako mať niekde na svete otravné dvojča, s ktorým ste prepojení na takom mentálnom leveli, že keď je nadržané, tak sa postaví aj vám. Divné, však? Cieľom twinflamu je uzdravovanie a expanzia. V čase, keď váš twin s vami nie je alebo s vami nehovorí, máte obrátiť všetku lásku a pozornosť, ktorú ste mu dávali, sami k sebe a máte osobnostne rásť. Celkom pekná predstava, keby to nebolo také desivé a trochu pritiahnuté za vlasy. Veď si to len predstavte – cítiť pocity, ktoré nie sú vaše. Budiť sa v noci na nočné mory, ktoré nie sú vaše. Mať obsesívne myšlienky alebo si nechať zničiť rodinu iba preto, lebo ste uverili, že niekde na svete existuje ktosi, kto je vašim druhým Ja. A v tejto mučivej tortúre myšlienok máte ešte fungovať ako normálny človek. Zamestnanec, partner, rodič.

,,Ja si nemyslím, že ide o psychózu,“ povedala som Timovi a držala v rukách kópiu papiera, ktorý so sebou žena priniesla.
,,Zaujímavé. Počúvam teda,“ sadol si oproti mne do kresla a prekrížil ruky na hrudi.
,,S týmto uzavretým postojom ti nič nepoviem!“
,,Prepáč,“ položil si ruky na operadlá.
,,Je presvedčená, že má twinflame. Riešim to s ňou už pár mesiacov. Nie sú v kontakte, majú separačnú fázu. Ona sa snaží dať si svoj shit dohromady, ale veľmi jej to nejde. Už to ovplyvňuje jej fungovanie doma aj v robote, potrebuje pomoc. Dala som jej domácu úlohu, aby si napísala na kúsok papiera, čo by mu chcela povedať, ale nemá na to gule,“ Timo ma pozorne počúval.
,,Okay, sem s tým,“ konečne ma bral vážne.
,,Ak to, že si mi ublížil, neublížilo tebe, nikdy si ma nemiloval. Nemiloval si ani predstavu o mne, lebo si žiadnu nemal. Miloval si iba pocit, ktorý si mal, keď som ja milovala teba,“ prečítala som.
,,Twinflame znie asi často ako narcistický kokot,“ vzdychol.
,,Je to hodne drsné to zo seba takto vysúkať, nie?“
,,Hej, dosť.“
,,Neľutujem, že som ťa milovala. Ukázal si mi, aká hlboká moja láska dokáže byť. A to nie je málo,“ pokračovala som. ,,To je veľmi pekné zmierlivé uvedomenie,“ čakala som, čo na to povie Timo.
,,No v preklade vlastne – milujem ťa, ale vzdala som to s tebou,“ mykol ramenom.
,,Skôr si myslím, že by to chcela vzdať, ale moc jej to nejde, čo dokazuje ďalšia citácia: Dúfala som, že budeš moja láska, nie moja lekcia.“
,,V to vždy všetci dúfame a neviem, či to niekedy niekomu z nás vyšlo.“
,,To je také cynické… aj keď je to pravda,“ zamyslela som sa.
,,Človek, ktorého naozaj hlboko miluješ, je vždy tvoja lekcia. To neznamená, že nie je tvojou láskou, len to znamená, že ťa tá láska mala čosi o tebe alebo o svete okolo teba naučiť,“ vyložil si nohy na stôl a privrel oči.
,,Keď si mi hovoril, aký si, mala som ťa počúvať a mala som ti to veriť. Chcela som, aby si bol lepší, než v skutočnosti si. Prepáč,“ prečítala som a Timo sa usmial.
,,Toto je častá vec u ľudí. Vyfabulujú si v hlave predstavu o niekom a potom očakávajú, že jej človek dostojí. Ale nie je našou povinnosťou byť postavou v niečom vymyslenom príbehu. Všetci máme svoj vlastný. Vždy, definitívne vždy treba nielen počúvať, čo ľudia hovoria, ale najmä sa pozerať, ako na základe svojich slov konajú. Ak niekto povie milujem ťa a potom kamsi zmizne, majú jeho slová vôbec váhu, ak ich nenasledujú aj skutky?“ stále mal zatvorené oči, bolo to ako keby so mnou hovoril v hypnóze.
,,Môžeme brať vôbec emócie takto pragmaticky?“ nemyslím si.
,,Je to naša práca, Robin. Pragmatizovať a racionalizovať pocity.“
,,Moja práca je pomôcť ľuďom cítiť sa lepšie, nech už sú techniky k tomu akékoľvek,“ v tomto sa naše názory často rozchádzali.
,,Čo tam ešte máš?“
,,Opustil si ma už toľkokrát, že si vďaka tebe myslím, že prísť o mňa vlastne zas toľko neznamená,“ drsné.
,,Toto je dosť brutálne. Nie je zmyslom twinflamu nájsť sebalásku a sebahodnotu?“ otvoril oči.
,,Je. Ale hľadá sa ťažko, keď niekto furt uteká a vracia sa.“
,,Ak je náš vzťah k sebe samým založený na tom, ako sa k nám správajú iní ľudia…“
,,Žijeme v spoločenstve, nemôže nebyť,“ skočila som mu do reči. ,,Keď si influencerka, čo propaguje produkty medzi ceckami a ľudia ti píšu, že si predajná kurva, má to priniesť nejakú sebareflexiu. Nemôžeme sa správať ako chceme a očakávať, že sa nám zvyšok sveta bude prispôsobovať a chváliť nás. Potrebujeme spätnú väzbu,“ a na tom trvám!
,,Well, na jednej strane – nech si robí každý čo chce – na strane druhej – ale zas nie úplne!“ zasmial sa.
,,No šak presne. A počúvaj toto: Ľudia, ktorí ti odpisujú hneď a zdvihnú telefón hocikedy, nie sú nezamestnaní, znudení a nemajú vždy čas. Možno si z teba len urobili prioritu. Možno len vedia, aké to je, keď im dlho nikto neodpísal. Možno len nechcú, aby si sa tak cítil tiež, lebo pre teba majú viac empatie, ako ty pre nich.“
,,Hm… tu by som si dovolil nesúhlasiť s tým, že ide o empatiu. V skutočnosti si myslím, že ide o úzkosť z nedostatku kontaktu. Ak si pre niekoho vždy availible, tak nečakaj, že si bude vážiť tvoj čas,“ vstal a nalial si vodu.
,,A je teda lepšie hrať na seba hry? Dospelí ľudia? Akože neodpíšem mu, nezavolám mu, dám tomu tri dni… veď to je celkom neautentické správanie,“ oprela som sa o gauč.
,,Neautentické to možno je, ale tak funguje ľudská spoločnosť. Všetko, čo môžeme mať hneď a zadarmo, je pre nás bezcenné. S tým my dvaja nič neurobíme, Robin. To treba len prijať a naučiť sa v tom kľučkovať,“ mykol ramenom.
,,Je to hrozne nedospelé.“
,,To nerozporujem, ale je to pravda.“
,,Mám tu ešte pár zaujímavých formulácií, napríklad: Chcela som ťa milovať tak, ako som si myslela, že chceš byť milovaný. Si ty klamár alebo ja delulu?“
,,Tu už sa niekam dostávame! To je veľmi zaujímavá veta. Podľa mňa ľudia nepochopili jazyky lásky úplne presne. Keď sa niekoho spýtaš, aký je jeho jazyk lásky, väčšinou dostaneš len jednu odpoveď, ale mali by byť dve. Jeden jazyk lásky je ten, akým najradšej prijímaš lásku a druhý zasa ten, akým ju najradšej odovzdávaš. A to je málokedy ten istý. Napríklad ty rada dávaš lásku fyzickým dotykom, ale najradšej ju prijímaš v slovách uistenia,“ posadil sa naspäť.
,,Hej, mne keby niekto prekecal dieru do hlavy o tom, aká som popiči, tak sa snáď aj urobím,“ prikývla som a Timo sa zasmial. ,,Toto je čosi, čo dôverne poznám: Milujem ťa, aj keď ťa nenávidím. A zato sa nenávidím.“
,,Jak ťa tak počúvam, je náročné byť ženou. Neviem, či aj muži mávajú takéto pocity. A šak niektorí asi hej, ale to chce taký level emocionality, že by si to bežná maskulinita nikdy nepriznala. Spomínam si na toho psychopata spred rokov, čo ti povedal čosi podobné… neviem, jak to bolo presne, čosi akože – nenávidím ťa zato, že ťa musím milovať – a ty si v tom videla strašnú romantiku.“
,,Ale šak to je romantické,“ zasmiala som sa.
,,Je to romantické len preto, lebo to prináša emocionálny rozkol, v skutočnosti je to ale nepríjemná situácia. Lebo nejaká časť teba toho človeka milovať nechce, ale tá druhá, ktorá je závislá, si nedokáže pomôcť. Nie je veľký rozdiel medzi týmto pocitom a chuťou na heroín,“ otvoril šuflík môjho stola a vybral z neho syrové tyčinky.
,,A tieto slová dokazuje aj: Predstava, že budem naveky bez teba, mi trhá srdce aj mozog.“
,,Roberta, ja viem, že by si chcela veriť v ezo bullshit, ale aj ty musíš uznať, že toto je vyslovene závislé správanie,“ pozrel na mňa prísne.
,,Problém je, že závislé správanie, narcistický abusing a psychóza sú symptómy bežných prejavov twinflamu,“ rozhodila som rukami.
,,Kopa ľudí kvôli tejto ezoterickej teórii spadne do toxických vzťahov vo viere, že ide o nejaké astrálne spojenie. Aj Johanka z Arku si myslela, že hovorí s Bohom,“ vzdychol.
,,Vieš, aké boli jej posledné slová?“
,,To veru neviem,“ zasmial sa.
,,Držte kríž vysoko, nech ho vidím cez plamene. Verila svojej psychóze do poslednej chvíle. Takže to možno nebola psychóza, možno proste hovorila s Bohom,“ usmiala som sa.
,,Možno. A možno bola religiózny magor. To už sa nedozvieme.“
,,Ešte mám poslednú vetu od tejto zmätenej baby – Bojím sa o tvoju karmu. Lebo tvoja je aj moja.“
,,Sme sa konečne dopracovali k racionálnej časti tejto twinflame teórie. Ak teda skutočne veríme, že ide o jednu dušu zrkadlovo umiestnenú do dvoch tiel, tak má aj jednu spoločnú karmu. A teda dôvodom toho, prečo na sebe ľudia majú pracovať a zveľaďovať svoju dušu, je práve karma, ktorá je spoločná. Čosi ako tehotné ženy. Nemajú už myslieť len na seba a svoje zdravie, sú zodpovedné aj za zdravie dieťaťa. Ale zas to má dve roviny. Na jednej strane je super, že pracuješ s faktom, že už nie si zodpovedná len za seba a teda sa o svoje blaho viac staráš. Na strane druhej ide o závislosť na inom človeku a jeho skutkoch, čo nie je veľmi zdravé,“ vstal a prešiel do čakárne. ,,Chceš kávu?“
,,Hej,“ prikývla som.

Vždy, keď s Timom rozoberám spirituálne aspekty psychoterapie, viem, že dostanem sprchu racionalizácií. A napriek tomu, že sa naše výskumné metódy či duchovné postoje nie vždy zhodujú, je to presne to, čo potrebujem. Niekedy je veľmi ľahké namotať sa na príbeh klienta, ktorý mu sám verí natoľko, že si vďaka nemu nechá pokojne zničiť život, kariéru aj rodinu. Občas sú ľudia v našej Terapeutovni veľmi presvedčiví. Nedajbože, ak prídu s niečím, čo sami poznáme z vlastne skúsenosti, vtedy je pre každého terapeuta náročné povedať čosi racionálne, čím by sa sám neriadil. A aj tak to robíme. Možno preto, že vám chceme pomôcť. A možno preto, aby sme pomohli sebe.

,,Povedala si jej, že trpíš rovnakou psychózou ako ona?“ podal mi šálku s capuccinom a usmial sa.
,,Nie, ale párkrát som už chcela. Len mi to príde neprofesionálne,“ posadila som sa do kresla na recepcii a otáčala sa v ňom ako dieťa.
,,Neviem, či by som to klientovi povedal, popravde. Je to ošemetné. Na jednej strane to pomáha prehĺbiť vzťah s ľuďmi, ktorí veria týmto veciam, na strane druhej nemáš čo vnášať svoje osobné výstrednosti do práce s ľudskou psychikou. Keď si to prenesiem na inú situáciu – keby ma podviedla žena a príde mi na terapiu nejaký podvedený chlap, tiež mu nevešiam na nos, že sme na tom rovnako, chápeš,“ začal upratovať papiere na recepčnom stole.
,,Ja viem, že pacienti by o nás vlastne nemali nič vedieť. Ale niektorých má človek proste rád a chcel by ich za kamošov,“ zasmiala som sa.
,,Keď pôjdeš najbližšie za svojou supervízorkou, toto jej povedz. Som zvedavý, či neprídeš o licenciu,“ krútil hlavou pobavene. ,,A čo by si na ten twinflame list napísala ty?“ zadíval sa na mňa, pre zmenu, vážne.
,,Ja už som taký list napísala. Leží v mojom denníku od leta minulého roku,“ priznala som.
,,A čo v ňom je?“
,,To si nechám pre seba,“ žmurkla som a vstala. Mala by som poliať kvety. Stále na to zabúdame obaja.
,,Ale noták!“ povedal prosebne a podal mi červenú kanvicu.
,,Na tejto planéte je jediný človek, ktorému by som to dala prečítať a ty to nie si, Timko,“ pobavene som zalievala fikus.
,,Kedy ste sa naposledy rozprávali?“
,,Sú to tri mesiace a dva dni,“ odkašľala som si.
,,Ešteže to nepočítaš,“ vzdychol. ,,Chýba ti?“
Prikývla som.
,,A budeš s tým niečo robiť?“
Pokrútila som hlavou.
,,Takže vlastne hráš hry, ktoré si ešte pred chvíľou odsudzovala ako nedospelé?“
,,Presne tak.“
,,Ty vyjebaný pokrytec! Máš moje uznanie,“ žmurkol.
,,To ani nie je pokrytectvo. Chcem s ním hovoriť. Chcem s ním hovoriť vždy, keď sa mi stane niečo úžasné, príšerné alebo smiešne. Vždy, keď sa mi sníva alebo keď vonku vidím čosi, čo má na sebe jeho meno. Ale príde mi, že ho otravujem. A vždy, keď už je otrávený príliš, tak zmizne. A tento chaser-runner model je veľmi vyčerpávajúci pre nás oboch,“ vzdychla som.
,,Utekať máš, len ak ťa niekto naháňa. Takže si ho prestala naháňať v domnení, že prestane utekať?“ utieral prach na skrinke.
,,Prestala som ho naháňať, lebo nechcel, aby som ho naháňala. Naháňať niekoho, kto o to nestojí, to je stalking. Šak zato sa chodí do väzenia!“ povedala som teatrálne a vyliala pri tom trochu vody na podlahu.
,,Ja už pôjdem, nebuď tu dlho. A pamätaj, že si človek vedy,“ pobozkal ma na líce. ,,Zajtra ráno prídu na párovku polyamorici, bude tu nepomerne viac zábavy,“ usmial sa a zamával mi.
,,Polyamorici nemajú párovku, ale skupinovku,“ zasmiala som sa a odkývala mu.

Poliala som kvety a pohladkala im listy, kým som odišla. Vonku popŕchalo a do uší mi hral playlist, ktorý som kedysi vytvorila v domnení, že ho nebudem počúvať sama. Ulice boli skoro prázdne, vonku už bola tma a ja som premýšľala, či sú moje halucinácie skutočnými frekvenčnými komunikáciami alebo mi len načisto preplo. Prišla som domov, uvarila si čaj a sadla k denníku. Začala som ho písať, keď som pochopila, že to, čo chcem povedať, nemám komu, lebo by ma ľudia mali za blázna.

Bod 111: 
Často sa mi snívaš. Niekedy sú to príjemné sny, v ktorých sa dlho milujeme. Niekedy sú to nočné mory, v ktorých ma potom opúšťaš. V poslednej dobe na teba veľa rozprávam. A dokonca si myslím, že ma počuješ. Neviem, ako dlho to ešte bude trvať, ale viem, že je fér ti povedať, že to nie je iba tvoja vina. To, že utekáš ty, je pre mňa výhodné. Keby si to nerobil, musela by som utekať ja. Poznám ťa tak dobre, pretože naozaj dobre poznám seba. Ešte nie sme pripravení. Ale raz budeme.
It is never too late.