Nikdy mi nebýva zima na ruky
Mám rada paru, dážď aj sneh
Po party nemávam žiadne dozvuky
A viem, že nie som človek, ale kolobeh
Keď som ťa stretla, mrazilo ma všade
Nebol si práve sympaťák, vieš…
Otočil si ma čelom k drsnej pravde
A povedal: Neboj, dnes ešte neumrieš
Sľúbila som sama sebe, že už ti nepoviem nič
Že budem ticho v rohu šúchať nohami
Na cestu ti zabalím tvoj obľúbený sendvič
A vymažem o našich úchylnostiach všetky záznamy
Ale hovoriť s tebou je moja obľúbená terapia
Nemusím sa báť povedať ti hocičo
Pozemské zákony na nás dvoch neplatia
No aj tak neviem, čo teraz s tým pocitom
Ozývaš sa zásadne opitý a o polnoci
S periodicitou tak raz za sto rokov
Len som sa chcel spýtať, či ťa mám stále v moci
Alebo si konečne zľavila z nárokov
Nie som prvá, no chcem byť posledná
Ktorá sa ti nenápadne dostala pod kožu
Veď keď už som nadobro skrotená
Iní rozprávkari mi aj tak nepomôžu
Myslím na tvoj mozog od večera do rána
Si to najmúdrejšie, čo som kedy stretla
Zas to tu len problémom zaváňa
Keď ja som Srdcová dáma a ty Korunný princ pekla
Celá debata | RSS tejto debaty