Kým budeš nahý pod horúcim prúdom vody,
skúsim ti niečo napísať.
Poézia nie je moje pole,
žnem celkom iné plody
ale ako všetko v živote –
aj toto musím skrátka dať.
Urobila som ti playlist
na noci, keď nie som s tebou.
Urobila by som aj viac,
kdesi medzi Nebom a Zemou
si sa do mňa zamiloval,
chtiac – nechtiac.
,,Vyzeráš ako Kurt Cobain!“
,,A ty ako láska môjho života!“
Mohol si byť len zabudnutý nickname
a namiesto toho
si moja emočná istota.
Neviem presne, čo sa nám to stalo
a nie som ani matroš na rýmy,
no ak ťa smiem poprosiť,
tak, keby sa dalo…
myslím, že by sa mi pri tebe veľmi dobre spalo.
Budem sa ti hrať s vlasmi
a spievať ti do ucha songy o nás dvoch,
prevedieš ma mojimi strachmi
a povieš, že si ma zvykol vídať v snoch.
Schúlim sa ti na hrudí
a poviem: ,,Prepáč, že mi to tak trvalo“,
povieš, že to nevadí
a že by sa to vôbec inak diať nemalo.
Chcela som ti napísať príbeh.
V tom som dobrá.
Bol by o tebe a o mne,
a o tom, ako si zabil toho obra,
ktorý ma desil zo sna.
Chcela som ti napísať príbeh.
O pivnici, v ktorej strávime
zvyšok života
a o milovaní na listoch papiera.
Chcela som ti napísať príbeh.
O tom, ak si cením,
že stúpa moja hodnota
vždy, keď vedľa teba sedím.
Chcela som a fakt aj napíšem.
Čosi lepšie, ako toto tu.
Ja len že…
Si moja Nová Zem
A ďakujem
že premieňaš energiu na hmotu.
Celá debata | RSS tejto debaty