kontroverza

Mám rád ticho. Takže málokedy plánujem dovolenky v destináciách, ktoré sú preplnené turistami. Južná Európa mala celkom dobré hodnotenia od ľudí aj botov, tak som si povedal, že tohtoročný trip začnem na konci sveta. Lebo kde iní končia, ja začínam. 

Vystúpil som z lietadla a tá signifikantná vôňa ma dostala okamžite. Krevety. Všimli ste si, že oceán vždy vonia ako krevety? Alebo voňajú krevety ako oceán? Premýšľal som o tom, kým som sa dostal z letiska na hotel a užíval som si výhľad na palmy a usmiatych ľudí, ktorých tam bolo podstatne menej ako v Thajsku či Chorvátsku. 

Ubytoval som sa v hoteli vedľa pláže a vybral som sa na prvý dovolenkový drink. Sadol som si do baru na pobreží, objednal som si mojito a kochal sa okolím. Sú tu parádne útesy. Žiadne podobné som nikdy nikde nevidel. Čo to je? Pieskovec? Jak to môže mať toľko odtieňov? A prečo to má diery? Ako vysoko tá voda, preboha, bola? Tie limetky sú tuzemské? Chutia domáco. 

Môj mozog pracoval na plné obrátky, kým som skenoval enviroment, v ktorom budem najbližšie dva týždne pozorovať cudzích ľudí v cudzom prostredí, ktorí sem prišli iba míňať peniaze, baviť sa a odniesť si spomienky na skvelé leto uložené v útrobách telefónov, do ktorých sa aj tak už nikdy nepozrú. 

Pár stolov odo mňa sedelo dievča s počítačom a plným stolom prázdnych pohárov. Zamávala na čašníčku a priniesla jej ďalší. Bola to len voda s ľadom. Vypila už tri litre. Chvíľu som sa na ňu pozeral a okamžite mi došlo, že je to môj sparing zo spektra. Mala ružové vlasy smiešne zopnuté do dvoch drdolov a vyzerala ako Mickey mouse. Krátke nohy mala zložené pod sebou v tureckom sede a horlivo ťukala do klávesnice. Sŕkala vodu plastovou slamkou, ktorú si presúvala z pohára do pohára a často sa škriabala, ako väčšina senzoricky senzitívnych ľudí. 

Nikdy predtým som nevidel také očividné ADHD bez toho, aby človek šialene pobehoval a nedokázal sa focusovať na jednu vec.  Actually, bolo to krásne. Nikto z ľudí okolo nemal anilen tušenia. Ja áno, lebo viem, aké to je. Zobral som si pohár a presadol si od baru do boxu bližšie k nej. Chcel som sa jej pozrieť do tváre zblízka, keď premýšľa. Bol som si istý, že jej zreničky kmitajú ako pri spánkovej deprivácii. 

Videli ste už človeka ponoreného do flow? Keď pre neho neexistuje čas, priestor, ľudia, ani realita? Je to čarovné. Mali by to vysielať v primetime na všetkých televíziách. 

Trieskala do klávesnice ako šialená. Ako keby hrala Bacha na klavíri. Ten počítač musí mať už dlho. Nálepky sú tak spred piatich rokov. Viem presne, prečo si nekúpi nový. Lebo s týmto veľa zažila a miluje tú klávesnicu. A keď sa raz zamilujete do klávesnice, niet vám pomoci. 

Zdvihla oči a pozrela sa na mňa. Asi cítila, že na ňu civím. Usmial som sa. A ona tiež. Milo a vďačne, že sa na ňu dnes niekto iba tak usmial. Sklopila zrak a začala písať znova. Keď šla okolo čašníčka, požiadal som ju, aby jej na môj účet poslala kurací sendvič. Lebo evidentne potrebovala bielkovinu. Mozog vždy potrebuje bielkovinu.

Keď jej pristál na stole, nechápavo si vybrala sluchátka z uší a pozrela sa na čašníčku. Tá sa usmiala a ukázala prstom na mňa. Dievča s farebnými vlasmi sa na mňa znovu usmialo a s veľkou chuťou sa zahryzlo do kusu chleba. Položila ho späť a vrátila sa ku svojmu hyperfocusu. Nechcel som ju rušiť, tak som si povedal, že počkám. 

O hodinu a litre vody neskôr konečne zatvorila notebook a zhlboka si vzdychla. Vstal som a prišiel s tanierom s ďalšími dvoma sendvičmi k nej. 

,,Smiem?” usmial som sa.
,,Iste. Ďakujem za sendvič,” bola veľmi milá a vyzerala unavene.
,,Som Peter a mám pre teba ďalší,” podal som jej ruku a druhou ukázal na tanier pred nami.
,,Chodíš po dovolenkách baliť baby na biely chleba?” uškrnula sa a vzala si.
,,Nemyslel som si, že to tak bude, ale oddnes to vnímajme ako patern,” povedal som s plnými ústami a ona sa zasmiala.
,,Som Stela. A teší ma,” usmiala sa a z ružového ruksaku s vybíjanými cvočkami vybrala lepiace papieriky a na jeden z nich napísala svoje telefónne číslo. Nalepila si ho na počítač a rozprávala sa so mnou ďalej. 

,,Dovolenkárka?”

,,Domáca,” usmiala sa. 

Po chvíli som to už nemohol ignorovať.
,,Prečo si tam napísala svoje číslo?” ukázal som na papierik.
,,Keby som sa rozhodla, že ti ho chcem dať, aby som bola pripravená. Rada som pripravená,” prešla prstami po stickeri.
,,Kedy ťa diagnostikovali?” usmial som sa, lebo mi vždy urobí obrovskú radosť, keď stretnem ďalšieho neurodivergenta. 

,,Prosím?” zamračila sa a prižmúrila oči.
,,Si na spektre, však?” stále som a usmieval, ani neviem prečo.
,,Hej. Aj ty?” vytreštila oči a zasmiala sa. Presne tak, ako sa smejem ja, keď zistím, že ľudia v mojom okolí sú rovnako nenormálni ako ja. Necítim sa tak sám v tom pekle, ktoré mám v hlave.
,,Hej. ADHD. Ale zistil som to až veľmi neskoro,” vzdychol som nasrato a smutne, ako všetci, ktorí o tom väčšinu svojho života nevedeli.
,,Viem to len pár mesiacov,” pritakala. ,,Ako si vedel, že mám ADHD?” skúmavo mi hľadela do tváre a tiež hľadala symptómy.
,,Hovoria mi to tvoje vlasy, tvoje šaty, tvoje nálepky na notebooku a tých dvadsať litrov vody, ktoré si vypila, kým si sa tu hyperfocusovala na… na čo vlastne? Hrozne trieskaš do tej klávesnice. Je to hrozivé a milé zároveň. Hrozivé pre techniku, milé na pozorovanie,” jej počítač mal už veľa rokov a ak nespácha samovraždu, ešte veľa rokov mať bude. 

Neurodivergentní ľudia nenávidia zmenu techniky. Lebo to znamená, že si musíte zvykať na nové prostredie na jedinom mieste, na ktorom ste mali doteraz aspoň nejaký poriadok. Začínať ten proces znova a kopírovať všetko na disk je nekonečne otravné. 

,,Keby som nebola na spektre, príde mi to creepy. Ale chápem to, aj ja stalkujem ľudí, keď práve nerobím niečo iné. Napríklad teraz som trieskala do klávesnice, lebo som dokončila veľmi dramatickú pasáž knihy o crazy zodiac lady,,” hovorila medzi tým, ako jedla. Keď neurodivergentom klesne cukor, je to tragické. 

,,Aj ty si crazy zodiac lady?” spýtal som sa a čakal na svoj astrologický rozbor, ktorý ma znova diskvalifikuje v snahe zbaliť niekoho zaujímavého. 

,,Nie, ale je to extrémne zábavné. Aká je tvoja Big 3?” zasmiala sa. 

,,Nemám tušenia, čo to znamená,” zasmial som sa. 

,,Slnko, Mesiac, Ascendent… vyzeráš ako Baran,” prižmúrila oči. 

,,Stále neviem, čo to znamená,” mykol som ramenom a potom som jej nadiktoval dátum, čas a miesto svojho narodenia. Lebo to väčšinou robíte, keď vidíte človeka prvýkrát. Je to totiž nesmierne bezpečné. Ešteže si nepýtala číslo kreditky.

,,Fuj,” skoro ju naplo. Zasmial som sa. ,,Virgo Sun, Capricorn Moon, Aries rising,” zasmiala sa tiež. ,,Vedela som!” keby mala mikrofón, pustila by ho na zem. 

,,Čo ťa tak zhnusilo?” 

,,Slnko v Panne, to je fakt hnoj. Nikto nemá rád Panny,” skrivila tvár.
,,Ja viem. Väčšina žien ma na internetových zoznamkách blokla, keď som to priznal. Nesrandujem,” naozaj!

,,Nečudujem sa,” ksichtila sa na mňa, ale evidentne ju zaujali iné aspekty môjho astrologického rozboru. 

,,Čo znamená Aries rising?”

,,Rising alebo ascendent je časť birth chartu, ktorá hovorí, ako vyzeráš alebo ako pôsobíš na ľudí. A že je v Baranovi znamená… že si hot as fuck,” zamyslela sa a potom sa zasmiala. Mykla ramenom a venovala mi najviac roztomilý pohľad, aký som zažil. ADHD ženy majú svoje neopísateľné čaro. Neexistuje totiž žiaden iný dôvod, prečo by som sa tu s niekým bavil o veciach, ktorým neverím, nerozumiem a nezaujímajú ma. 

,,Ďakujem, nečakaný kompliment,” zasmial som sa. Povedalo mi to dievča práve, že sa mu páčim, či si to len domýšľam? ,,A čo ten Mesiac v Kozorožcovi teda? Nech to máme kompletné,” vzdychol som. Vlastne ma bavilo počúvať, ako o tom rozpráva. Nehodila mi niečo do pitia?

,,I love capricorns… my people,” chytila sa za srdce. ,,Nie je s tebou veľa roboty, Mesiac hovorí, aký si naozaj, odjakživa a Slnko, kam sa máš developovať. Kozorožec aj Panna sú obe zemské znamenia, v jednom kastlíku, nie je s tým veľa roboty. Kozorožci sú disciplinovaní, ale je s nimi zábava. S Pannami zábava nie je, len im jebe z excelu,” mykla ramenom a ja som sa smial už naozaj nahlas. 

,,Keby ľudia ako ty robili horoskopy, čítalo by to väčšie množstvo populácie, obávam sa,” mal som pocit, že mi to dievča zoslal astro Boh, aby som mal konečne dosť dopamínu na fungovanie. 

,,Ja tým rada desím ľudí len jeden na jedného. Sa dostaneme k tvojim astrologickým domom a uvidíš, aký budeš vystrašený,” zasmiala sa zlovestne. 

,,Už len na to som čakal,” objednal som nám ďalšie jedlo a vodu, lebo to vyzeralo, že tu budeme sedieť navždy. 

,,Wanna play?” zodvihla ku mne zrak a ten výhľad by bol dokonalejší, len keby mala v ústach môjho vtáka. 

,,Hell yeah,” prikývol som. 

,,Skúsim uhádnuť čo robíš na základe numerológie a psychológie. A ak to uhádnem, pôjdeš so mnou tam,” ukázala prstom na turistickú atrakciu, ktorá vás vystrelí do vzduchu a vy potom spadnete na obrovskú sieťku natiahnutú v asi 20 metrovej výške. 

,,Lets play,” prekrížil som si ruky na prsiach. 

,,Zrátaj všetky číslice v dátume svojho narodenia, aké dostaneš číslo?” 

,,28,” povedal som po chvíli. 

Asi to niečo znamená, lebo ako som to povedala, vyprskla vodu ústami aj nosom. 

,,To som nečakala,” zaklipkala mihalnicami. 

,,Takže si life path 1. Teraz by som mala vstať a odísť, ale ako hazardér to ešte skúsim. Poznáš svoje MBTI?” prižmúrila oči.
,,INFP, robili sme to pred mesiacom vo firme, lebo baby z HR na tom trvali,” uškrnul som sa.
,,Ako sa ti manažuje s tým ADHD?” zamyslela sa. 

,,Myslíš, že manažujem?” usmial som sa. 

,,Panna, jednotka a Mediátor? Definitívne zodpovedáš za partiu ľudí. Nie všetci ťa majú radi, ale všetci ťa poslúchajú,” usmiala sa tiež. 

,,Pokračuj,” odkašľal som si.
,,Idealistický mediátor a štrukturované zemské znamenia…” šomrala si viac-menej sama pre seba. Bavilo ma sledovať to. Zrazu jej zasvietili oči a bolo to vidieť. To je na neuroatypických ľuďoch krásne. Vidno, keď premýšľajú. 

,,Ty budeš teamleadovať programátorov,” povedala s najčudnejšou intonáciou, akú som kedy počul. Nebol som si istý, či je nadšená, zhnusená alebo päť minút pred samovraždou. 

,,Wau,” zodvihol som asi obe obočia. 

,,Fakt?” vytreštila oči. 

,,Toto bolo dosť dobré,” fakt bolo. 

,,V živote som nevidela naživo človeka s toľkými red flags,” dívala sa na mňa úplne fascinovane a ja som sa smial. 

,,Ešteže chceš vždy to, čo chcieť nemáš, mám šťastie,” povedal som, aby si nemyslela, že je tu jediná premúdrelá. 

,,Pravda,” prikývla. ,,Inak ty si Peter a ja som Stela. Peter znamená skala a Stela je hviezda. Spolu sme rock star!” udrela dlaňou do stola a mne z tejto mentálnej akrobacie vybuchla hlava. 

,,Ty si naisto z inej planéty. Zober ma tam so sebou,” chytil som ju za ruku a ona sa na to spojenie našich dlaní zadívala na akosi dlho. Neucukla, len sa pozerala. Potichu. 

,,Poď,” vstala po chvíli, zbalila si veci do ruksaku a vyšla von. Išla rovnú čiaru k atrakcii, ktorá naháňala hrôzu aj ľuďom, ktorí nemajú taký strach z výšok ako ja. Nebol som si istý, kedy je ten správny čas povedať jej to. Tak som bol radšej ticho a dúfal som, že kým vyjdeme po rebríku na drevený mostík, tak ma to prejde. 

Prišli sme k rebríku a nechala ma začať stúpať prvého. Keď som bol asi na treťom schode, začala sa hystericky smiať. 

,,Dobre, poď dole,” smiala sa naozaj nahlas. Nerozumel som tomu. 

,,O čo tu ide?” zvraštil som čelo. 

,,Bojíš sa výšok, prečo si tam chcel ísť? V čo si dúfal?” rozhodila rukami. 

,,Že ma to prejde asi,” bol som nadšený, že nikam ísť nemusím. ,,Odkiaľ vieš, že sa bojím výšok?”

,,Z tvojho rozboru predsa,” žmurkla a zavesila sa mi o rameno. ,,Poď, nebudeme ťa stresovať. Ale tak strašne sa so mnou chceš vyspať, že verím tomu, že by si tam vyliezol,” tľapkala ma po ruke a ja som na ňu zato hodil jeden vražedný pohľad a potom sa rozosmial, lebo to dievča, ktoré ma poznalo tri hodiny aj s cestou, mi rozumelo viac, ako som si rozumel ja sám. 

,,Kam ideme?”

,,Niekam, kde je ticho. Máš rád ticho,” usmiala sa. 

,,To je pravda,” objal som ju ramenom okolo krku, ako keby to bola moja frajerka zo strednej. Nebránila sa. Bavilo ju to úplne rovnako, ako mňa. Konečne je niečie rizikové správanie na rovnakej úrovni, ako to moje. 

Po pár uličkách v centre mesta sme sa dostali ku krásnemu bielemu domu s farebnými kvetmi na zábradliach a vyrezávanou lavičkou pri dverách. Chronickí daydreameri mávajú najkrajšie verandy! 

Vošiel som dnu a pri dverách sedeli dve smiešne mačky. Vyzerali úplne rovnako, ako moje. Znepokojene som sa pozrel na ružovovlasú vešticu. 

,,Mám rovnaké mačky,” ukázal som na ne a ona sa rozosmiala. 

,,Samozrejme, ako inak,” rozhodila rukami. 

,,O čo tu, preboha, ide,” rozosmial som sa a mal som dojem, že som trochu sfajčený. Ale to bolo iba z vône jej bytu. Cítil som tam vanilku a marihuanu. Moje obľúbené kombo. 

,,Ezoterici to volajú soul level connection,” nasypala mačkám granule. ,,Tam sa ti bude páčiť,” ukázala smerom k terase a ja som vyšiel von. Ľahol som si pod slnečník na veľkú exteriérovú posteľ a zatvoril oči. Po chvíli prišla za mnou s kopou ľadu v pohári a dvoma fľaškami.
,,Colu alebo sódu?”

,,Sódu.”

,,Správne! Žiaden zbytočný cukor na ADHD,” prikývla a ja som pochopil, že to bol ďalší test. 

Ľahla si vedľa mňa a uložila sa mi hlavou na hruď. Zaboril som jej brušká prstov do vlasov a ležali sme tam v úplnom tichu. Ako keby sme sa poznali odjakživa. 

,,Myslím, že som sa zamiloval…  isn’t it crazy?” zašepkal som asi po hodine ležania v úplnom tichu. Mal som pocit, že už zaspala.

,,Yeah… but I like crazy guys,” zašepkala, vzala mi tvár do dlane a pobozkala ma tak, ako to neurobil ešte nikto pred ňou. 

Neviem, kde v ten večer boli Slnko, Mesiac a všetko ostatné, čo sa deje v našej galaxii, ale dúfal som, že sa zastaví čas a všetky planéty zostanú presne tam, kde práve sú. Ale nepovedal som jej to, lebo o daydreamerské panny stoja naozaj len nebetyční úchyláci.