kontroverza

Prežili sme spolu 82 víkendov. Je to naozaj veľa víkendov. Nechával si ma spať na gauči vždy, keď som bola príliš unavená, príliš nahúlená alebo príliš prevalcovaná emóciami a nedokázala od teba odísť. Sedával si vedľa mňa s vyloženými nohami, na ktorých spala mačka a hral si sa. Potom si ma prikryl a robil si si najúchylnejšie zo všetkých fotiek – fotky spiacich ľudí! Ale všetky výskumy dokazujú, že v spánku si fotíme iba ľudí, ktorých milujeme, tak mi to až tak nevadilo.

Premýšľala som, čo sme po všetky tie víkendy robili. Nemali sme veľa druhov aktivít, ale obaja vieme, že ak je na jedálnom lístku priveľa možností, zákazník je zmätený a kuchár nestíha. Veľa sme spolu jedli. Strašne, strašne veľa sme spolu jedli. Chcela som spočítať v rámci našej internej štatistiky, koľko sme toho mohli asi spolu zjesť, ale nemám relevantné dáta. Lebo boli dni, keď sme prežili s lasagnami od raňajok po večeru… ale boli aj také, keď si dvojkilový apple pie zjedol na posedenie a v rámci trávenia, keď si grgal vianočnú atmosféru, si sa spýtal: ,,Zmrzlina už nie je?“

Okrem žrania sme spolu pozerali nechutne veľa filmov. Už keď som šla na filmovú fakultu, pýtala som sa sama seba, prečo to robím, keď filmy neznášam a mám chuť si vytrhať vlasy, keď chce niekto dve hodiny môjho času venovanť jednému príbehu, ktorý skončí a nič sa s ním ďalej neudeje. Keby som tak písala poviedky ja, čítali by ich len tety z JULSu a Evita, aby mi mohla vykrádať pointy. Ale tvojej neúnavnej potrebe vliať do mňa trochu kinematografickej kultúry som nakoniec ustúpila. A zamilovala som sa. Do Marvelu. Som si absolútne istá, že ak človek privedie iného človeka k láske k Marvelu, má za to v nebi špeciálne body do plusu. A možnosť sexovať s Deadpoolom ako bonus!
,,Nechápem, že sa ti nepáči Ironman.“
,,Ty o ženách vôbec nič nevieš…“

Keď o tom tak premýšľam, nechal si ma pri sebe prežiť v zrýchlenej, ale konečne správnej verzii, moje detstvo. Nebýva celkom zvyčajné, že by muži ženám kupovali hračky. Ak nevibrujú. A ja mám vďaka tebe zbierku hier, skladačiek a divných pomôcok, ktoré ma pobavia vždy, keď ich vezmem do ruky.
,,Ty si mi kúpil skalpel?“
,,Aby si mohla operovať pomaranč!“

Pri našich výletoch si vždy uvedomím, že sme výrazne indoorové typy. Boli sme na Pohode a spali v hoteli. Chodievali sme k jazeru a nevyšli z auta. A boli aj víkendy, že sme ostali vonku iba preto, lebo sme si zabudli kľúče.
,,Nemáme kľúče ani telefóny…“
,,Konečne čas strávený spolu, hovoríš?“

Včera sme sedeli na balkóne a fajčili a ja som ti povedala, že som ešte nikdy nepísala jednu postavu tak dlho. Môj najdlhší vzťah s literárnym charakterom je môj vzťah s Leom. Prešťal Dereka, Pilota, Liama aj Bruna. A pritom – všetkých som ich milovala. Ale iba Leo mal gule nato, aby so mnou žil.
,,Čím viac dát, tým vernejší opis,“ mykol si raz ramenom, keď som ti to povedala.
Nasťahoval si sa mi do hlavy, do duše, do bytu aj do života. Len aby som mohla písať. Nechal si ma ľúbiť ťa v medziriadkoch tak dlho, až si ma začal ľúbiť tiež.
,,Kedy si sa do mňa buchol?“
,,Neviem, skoro. Po tej prvej storke.“

Niekedy sa vo mne bili dve ženy. Tá, ktorá sa zamilovala do najlepšieho chlapa na svete a tá, ktorá našla literárnu postavu a vykradla jej život. Mnoho významných umelcov zošalelo, keď začali s ich múzami tráviť priveľa času. Niektorí si kvôli tomu odrezávali časti tela. Ale ja nemám rada slovo umelec a ľuďmi, ktorí sa tak titulujú, pohŕdam aspoň tak veľmi, ako tými, čo si píšu titul do podpisu mailu. Takže verím, že mi šialenstvo nehrozí.

Mával si taký nechápavý výraz vždy, keď som nevedela, čo so sebou a hovorila ti, ako strašne som do teba. Díval si sa na mňa a v očiach ti šli titulky: ,,Nič som pre to nespravil, ukľudni sa“. Myslím, že je čas povedať ti pravdu.

Mal si skvelú štartovaciu pozíciu. Bolo to obdobie, keď celkom stačilo, aby mi niekto nechcel ciele ublížiť. Ten pocit bezpečia vyliečil moju insomniu a naučil ma znova snívať. Stále si myslíš, že si nič neurobil?

,,Zapni si Guardiansov a choď spať!“
,,Dobre.“
A už som s tým neprestala. Prešli dva roky a vždy, keď o pol jedenástej vyžieraš chladničku a od dverí spálne sa s pudingom v ruke pýtaš, či chcem tiež, len mávnem rukou a pretočím sa na druhý bok.
,,Šak ty furt len spíš! Nemáš maláriu?“

Vďaka tomu, aký si, ťa chcem v živote navždy. Ako muža. Ako literárnu postavu ťa musím nechať ležať v šuflíčku. Preto pre mňa, ako autora, nastávajú kruté časy. Musím si tú ďalšiu postavu vymyslieť. Vždy si sa mi smial, že píšem len o ľuďoch, ktorých ľúbim. A robila by som to aj ďalej, ale… Nemôžem chodiť po svete a zamilovávať sa na počkanie, len aby som mala o čom písať.

Dosiahla som v živote dokonalú harmóniu – bola som zrelé dieťa a nezrelý autor. Naučil si ma hrať sa a vytvárať dokonalé dramatické oblúky.

Trvalo 82 víkendov a 38 príbehov, kým som pochopila, že si môj muž, nie postava z beletrie.
Už sa o teba nechcem s nikým deliť.
,,Je to správne rozhodnutie. Prestaň sa deliť o svoj život a začni sa deliť o svoj talent,“ pobozkal si ma na líce.
,,Prestaň sa so mnou deliť o svoj talent a začni sa so mnou deliť o svoj život,“ pobozkala som ťa tiež a vytrhla ti z ruky rozkreslené tasky na najbližšie mesiace.