kontroverza

Mám také miesto, kam chodím, keď chcem, aby bullshity v mojej hlave prestali metastázovať. V malom meste s veľkou energiou, v byte, ktorý je tak akurát pre 2 ľudí a 1 mačku, je balkón. Vidno z neho pár ulíc, jednu zvonicu a strom, ktorý sa, z času na čas, nechá pohladkať. Sedávam na detskej plastovej stoličke v rohu a odklepávam popol do pivovej fľaše. Je tam ticho a vonia tam Leova aviváž. Aj tá mačka vonia ako on. Preto vždy zabudnem, že pĺzne a mám plný nos jej chlpov, keď jej vyjadrujem lásku nádychom.

Leovi som o Tomášovi povedala hneď, ako sme spolu šli von prvýkrát. Smial sa. Rozpačito, ako vie len on. Myslím, že to nebral celkom vážne. Nepovedal mi to, ale v jeho hlase som počula pochybnosti a mávnutie imaginárnou rukou. Ako keby hovoril: ,,No dobre, choď si na rande, aj tak z toho nič nebude“.
Sme spolu štyri mesiace a osem dní. Leo to stále neberie vážne a tvári sa, že nemá názor. Občas sa zo slušnosti spýta, ako sa „máme“, ale so záujmom o môj súkromný život to nikdy nepreháňal.

Stál na balkóne nado mnou a tienil hlavou slnku, aby mi nesvietilo do očí.
,,Nevadilo tomu tvojmu, že sem ideš na dva dni?“ uškrnul sa a odklepával popol na balkón pod nami.
,,Nie, keby mu mali vadiť všetci moju mužskí kamoši, tak by so mnou nemohol byť. Okrem toho, nemáš bradu, necíti sa ohrozený,“ zasmiala som sa.
,,Sa pýtal, či mám bradu?“ zasmial sa tiež.
,,Hej, chcel vedieť, ako veľmi nervózny má byť. Ale myslím, že skôr zo srandy. Keby som ho chcela podvádzať, tak mu poviem, že idem na víkend k našim a nehovorím mu pravdu. Je normálny, nerobil okolo toho caviky,“ zahasila som cigaretu v pivovej fľaši a zapálila si ďalšiu. Vždy, keď som nahúlená, fajčím ako starý pankáč.
,,No, aj ja by som ti chcel niečo povedať,“ znova ten rozpačitý smiech.
,,Počúvam,“ uvoľnila som mu detskú stoličku vedľa seba a on sa začal rýpať v kryte telefónu a díval sa do zeme.
,,Aj ja som bol na rande,“ rozosmial sa. ,,Pred dvoma mesiacmi,“ hovoril to ako vtip. Vždy, keď sa necítil komfortne, tak sa smial. Občas som nevedela, či je nervózny, alebo som ja taká zábavná.
,,A chváliš sa až teraz?“ udrela som ho do ramena.
,,Nechcel som to hovoriť, kým… no, kým nebolo čo,“ mykol plecom.
,,Ahá… takže už je čo?“ zodvihla som pravé obočie.
,,Asi spolu chodíme,“ urobil čudnú grimasu.
,,Tak mi o nej porozprávaj,“ trochu si mi na hruď sadol slon, ale iba taký malý a milý.
,,Volá sa Radka. Má 31. Robí v O2,“ rozosmial sa na celý blok.
,,Toľko si tam chodil tie SIM karty kupovať…“ zasmiala som sa tiež.
,,Hej, no,“ nemohol prestať.
,,No veď fasa, ja som rada, že si rád. Asi by som tu nemala ostávať na noc ale,“ usmiala som sa. Trochu smutne, lebo som pochopila, ako sa cítila jeho mačka, keď som tam prišla ja. Po dvoch rokoch som mala pocit, že mám nárok na teritoriálnosť.
,,Nie, to je v pohode, vie o tebe všetko,“ mávol rukou.
,,Jak všetko?“ ustrnula som.
,,Normálne… všetko,“ usmial sa.
,,Aj to, že tu budem spať?“
,,Hej, asi príde večer. Zoznámim vás.“
,,Povedal si jej, že som na teba bola namotaná a chce ma stretnúť, aby si bola istá, že je to save?“
,,Tak to nie je…“
,,Ale povedal si jej to.“
,,Hej.“
,,Ty si magor,“ položila som si hlavu do dlaní.
,,Ale prečo? Veď v pohode to je. Šak vie, že sme spolu nič nemali,“ znova ten neznesiteľný rozpačitý smiech.

V hlave sa mi začalo odohrávať niekoľko príbehových línií k tejto situácii. Napokon som uznala sama pred sebou, že mu to skrátka musím vysvetliť polopate, lebo je empatický ako betónový múr. Vstal a prechádzal sa po balkóne.
,,Leuško, sadni si, prosím,“ zhlboka som dýchala. ,,Teraz ti vysvetlím, čo všetko si tým dojebal a ty ma budeš počúvať. Dobre?“
,,Ale nič som tým…“
,,Dobre?“
,,Dobre.“
,,V prvom rade, nemáš čo nejakému cudziemu dievčaťku hovoriť o mojom súkromí. To sú veci, ktoré sú medzi nami… ani my sami sme sa o tom veľmi nebavili, preto ma zaráža, že si to riešil s niekým iným. Celá tá téma bola pre nás oboch dosť ošemetná. Tie city sa zmenili a transformovali na čosi iné, ale trvalo mi to rok a pol. Všetci mi hovorili, aby som sa na to vysrala a odstrihla ťa, kým ma to neprejde, ale nešlo to. Máme spolu biznis, máme spolu tieto absurdné víkendové seansy… a máme spolu mačku! Rok a pol som čakala, či dostaneš rozum a pochopíš, že by ti s nikým nebolo lepšie ako so mnou,“ teraz som sa rozpačito zasmiala ja. ,,Ale nevydalo. Bože, bola som rok a pol bez sexu, bolo to fakt nahovno,“ povedala som viac-menej sama pre seba.
,,Prečo si to myslíš? Že by mi bolo najlepšie s tebou? Nehovorím, že nemáš pravdu, len chcem vedieť, prečo si to myslíš,“ odklepával popol na zem a robil do neho topánkou ornamenty.
,,Pretože keď pominieme dofetovanosť dopamínom a demo verziu vzťahov, ktorými si ľudia v začiatkoch prechádzajú, tak mi ostane silné priateľstvo, totožný svetonázor, spoločné záľuby, pohľad na výchovu a vzdelávanie detí a dosť sme sa zhodli na domácom zvieratku. Nie som si celkom istá, či ku šťastnému partnerstvu potrebuje niekto viac… alebo či vôbec niekto má viac,“ pokrčila som plecia a on prikývol. ,,Čiže to, čo sa tu medzi nami nevypovedane dialo, som nedokázala stráviť ja, neodkázal si to ty a teraz to má tráviť akési cudzie dievča, ktoré nemá dostatok dát. Jediné, čo si tým spôsobil je, že ja sem prestanem chodiť, pretože traja sú už dav a napriek tomu, že sme mohli byť celkom dobré kamošky, ona si bude držať odstup, lebo budem už nafurt za tú babu, čo bola buchnutá do jej frajera a spávala u neho dva roky na gauči,“ mala som chuť do niečoho kopnúť.
,,Podľa mňa to vidíš príliš dramaticky. Ona je v pohode, jej to nevadí.“
,,Ty vieš o ženách fakt fatálne málo,“ mávla som rukou a nebrala ho vážne.
,,Ja som inak nechcel, aby si s nikým nerandila… veď si mohla…“
,,Vidíš? Fakt vieš o ženách úplné hovno, Leo,“ vošla som do bytu a v našej jeho obývačke sedelo akési cudzie dievča. Po dvoch mesiacoch jej dal kľúče… zaujímavé.

Útla ryšavka s výraznými zubami mi podávala ruku.
,,Rada ťa spoznávam, veľa som o tebe počula,“ povedala milo.
,,Chcela by som povedať to isté, ale dozvedela som sa o tebe len pred desiatimi minútami,“ usmiala som sa tiež a dúfala, že hovorí plynulým sarkazmom a ja nebudem musieť vysvetľovať, ako som to myslela.
,,Pozrieme si niečo?“ vstúpil nám Leo do dialógu.
Cudzie dievča si sadlo vedľa neho na gauč. Na moje miesto. A vzalo si moje vankúše. Sadla som si na zem vedľa gauča a najkrajšia mačka na svete sa mi schúlila do klbka v lone. Nikdy také veci nerobí, keď je Leo v miestnosti. Iba keď sme samé. Že aj to zviera má viac empatie ako on, ma vlastne ani neprekvapilo.
,,Veď poď hore, posuniem sa,“ povedalo cudzie dievča.
,,Ja rada sedím na zemi,“ usmiala som sa a pozrela na Lea, či to pochopí. Pochopil, ale nevedel, čo s tým.
Vzala som si telefón a napísala Tomášovi, aby prišiel po mňa.

Dívali sme sa na film, počas ktorého to cudzie dievča neustále rozprávalo.
,,Vy si toto asi idete, že? Ja veľmi nepozerám komixové veci,“ povedala úprimne a ja som dúfala, že nebolo počuť, ako krútim očami.
,,Zvykneš si,“ mávla som rukou.
Chvíľu ostalo ticho a potom sa mi rozvibroval telefón.
,,Prišiel po mňa Tomáš. Pôjdem. Vďaka za fajn večer,“ usmievala som sa tak nasilu, že mi trochu stuhli kútiky.
,,Ty odchádzaš? Šak nech ide hore feši,“ zasmial sa Leo.
,,Štyria ľudia v tejto obývačke ešte nikdy neboli. Neriskujme, že svet zahalí veľké biele svetlo a všetko sa ponorí do tmy, prosím,“ podala som cudziemu dievčaťu ruku a Lea som pobozkala na líce.
,,Užite si večer, čaute,“ zatvorila som s úsmevom za sebou dvere a predýchavala vo výťahu túto absurdnú situáciu.

FAKT SI NEMUSELA ODIST, píplo mi v smske.
Zaklapla som telefón a strčila si ho do kabelky.
,,Vďaka, že si prišiel. Prepáč mi ten zhon,“ sadla som si do auta a pripútala sa.
,,Stalo sa niečo?“
,,Nie, nič, len mu prišla návšteva a bolo mi blbé tam ostávať, chápeš,“ usmiala som sa a položila mu ruku na stehno. Privrela som oči a slon na mojej hrudi začal rásť a priberať.

Sedela som v aute a dívala sa na to, ako sa pomaly vzďaľujem mojej mentálnej oáze. A cítila som, ako tie bullshity začali znova zhubne metastázovať…