kontroverza

,,Colas Breugnon,“ usmial sa a sadol si vedľa mňa na obrubník pred domom.
,,Už ani neviem, kedy si o mne naposledy niekto myslel, že som dobrý človek,“ odklepávala som si z cigarety do mláky, v ktorej sa zrkadlila koruna stromu.
,,Skoro som zabudol, že niektorým metaforám rozumieš len ty,“ pohladkal ma po chrbte.
,,Ako sa máš, Bruno?“ pobozkala som ho na líce.
,,Čo ja, ale ty sa pochváľ… odkedy randíš so ženáčmi?“ zasmial sa.
,,Stalkuješ ma?“ zamračila som sa na neho.
,,Isteže áno, veď ty si úplne neschopná nájsť si chlapa, ktorý by ti nezničil život,“ krútil hlavou a opieral sa o mokrý múr.

,,Kto chce s vlkmi žiť, 
ten nech s nimi vyje. 
Jebať morálne alergie,“
uškrnula som sa.

,,Už máš po pracovnej dobe, nesloganuj,“ vybral z vrecka joint a zapálil ho.
,,Prišiel si si so mnou dať brčko?“ zachvátil ma sentiment spred dvoch rokov.
,,Hej, prišiel som trochu pobúriť staromešťanov.“

,,Ľudia, čo sa pohoršujú,
by sa mali polepšiť,“
zhlboka som nasala do pľúc trocha imaginácie. 

,,Čo som ti pred chvíľou povedal?“ zamračil sa.
,,Nepičuj furt,“ prekrútila som očami.
,,Si smutná z toho programátora? Mám mu dačo vypnúť?“ šťuchol do mňa lakťom.
,,Ale prosím ťa…“ mávla som rukou.
,,Mohli ste byť pekný pár, on je úplne tvoj typ,“ pritakal.
,,Ale ja nie som jeho.“
,,Ani môj si nebola a vidíš,“ mykol ramenom a odhodil špak.

,,Sme ako dva špaky.
Ty… a já taky,“
zadívala som sa do diaľky. 

,,Vyhorela si?“ trpko sa usmial.
,,Asi hej. Nebaví ma robota. A súkromie nemám,“ privrela som oči unavene.
,,Hneváš sa, že som sa prestal ozývať?“ spýtal sa rozpačito.
,,Nie, chápem to.“
,,Kde sa v tebe berie toľko pochopenia?“

,,Co jsem moch‘ vidět,
už jsem viděl.
Úpřimně, není o co stát.
Jestli tě mrazí, obejmi mě,
nebo si zapni termostat,“
recitovala som jeden z Charvátových slamov. 

,,Nechcem, aby si sa urazila, ale pripadáš mi hrozne prázdna,“ ľútosť v jeho výraze hovorila sama za seba.
,,Robím v reklame, všetci sme tam takí,“ mykla som ramenom.
,,Je to kvôli tomu? Ničí ťa bravčové pliecko a zľava na toaleťák?“
,,Fatálne ma to prestalo baviť,“ bola som lenivá aj artikulovať.
,,Prečo?“

,,Chce to nové kampane,
Tendre, Biznis, Promo!”
Kam idete? Kam, pane?
Ja? Je osem. Idem domov,“
zapálila som si znova. 

,,Kam ty na tie veci chodíš?“ krútil hlavou.
,,To som, podľa mňa, vymyslela dakedy dávno nafajčená,“ zasmiala som sa.
,,Čo tvoja knižka? Teda… naša,“ odkašľal si.
,,Nepohla som s tým ani o kúsok. Prestal si ma ľúbiť a zrazu nebolo o čom…“
,,Nikdy som ťa neprestal ľúbiť. Len som už za tebou nechodil.“
,,Asi som podľahla mediálnemu tlaku a potrebujem, aby mi láska bola dokazovaná.“
,,A keď ti zasa niečo hacknem, začneš znova písať?“

,,Až utichnou kastaněty
úderů prstů do písmen,
sednu si za svou klávesnici.
Miluju. Píšu. Tedy jsem.“

,,Napíš niečo iba pre mňa,“ vstal a pobozkal ma na temeno.
,,Niečo, v čom budeš za dobrého či za zlého?“
,,Hádaj,“ žmurkol, vzal mi ohorok z cigarety a uhasil mi ho o odhalený kúsok stehna.