kontroverza

Tak, ako majú ženy veľmi jasnú predstavu už od detstva o tom, ako by mala vyzerať ich svadba, ako by sa mali volať ich deti a akým spôsobom by ich muž mal požiadať o ruku, majú aj predstavu o tom, aké by malo byť ich ideálne prvé rande.

Nemyslím to celkom prvé rande v živote, to je plné stresu, zakrývania jebákov a spotených pazúch teenegeriek, ktoré sa snažia vyzerať o desať rokov staršie, než v skutočnosti sú. Myslím však TO prvé rande, ktoré máte absolvovať s mužom. Takým naozajstným, dospelým, perspektívnym mužom. S mužom, ktorý by mohol byť tým, kto vás ideálne požiada o ruku, ideálne si vás vezme a urobí vám vaše ideálne deti.

Ľudia, ženské časopisy, vaša mama a kamarátky zdevastované životom, budú tvrdiť, že nič také neexistuje. Budú tvrdiť, že nič nie je ideálne a že chlap, akého chcete, sa ešte nenarodil.

Nie je to pravda, ja som takých stretla dvoch.

,,Prvé a jediné rande s Oliverom bolo skvelé,“ zaspomínala som si.
Katarína si odklepala z cigarety a zhlboka vzdychla: ,,Tak ale nedopadlo to…“
,,Ale čoby nie. Veď sme kamoši dodnes,“ mykla som ramenom. To robia ľudia, keď hovoria niečo, čomu sami neveria.
,,No kamoši, ale ty si nechcela, aby ste boli len kamoši, ty si mala plán na dvadsať rokov dopredu aj s umiestnením vašich detí do školy!“ rozhorčila sa.
,,Hej, ale nevedeli sme sa dohodnúť, či Merkury alebo Motnessori, na tom to stroskotalo,“ uťahovala som si zo svojej nevalnej životnej situácie.
,,Mali ste sa dať dokopy. Urobil pičovinu,“ krútila hlavou a hladkala psa, ktorý jej vyskočil do lona.
,,Buď je asexuálny alebo som škaredá. Neviem, čo by bolo horšie,“ zasmiala som sa.
,,Možno by si sa ho na to mala spýtať,“ uškrnula sa.
,,Nevieme sa o tom rozprávať. Párkrát som to skúšala, ale vždy, keď k tomu prišlo, začal sa rozpačito smiať. Buď nevie, čo chce, alebo mi nechce ublížiť… keby z nás malo niečo byť, už by dávno bolo,“ mávla som rukou.
,,Ty si to vzdala!“ vyzerala, ako keby sa urazila.
,,Isteže som to vzdala, kto má čakať na chlapa sto rokov…“ odfrkla som.
,,Amy čakala na Sheldona šesť rokov, kým ju pobozkal!“
,,Toto ale nie je vzťah, ktorý by som rada nasledovala,“ zasmiala som sa.

Premýšľala som, či jej mám vôbec povedať o Robovi. Zvykla si na predstavu mňa a Olivera. Nielen ona, všetci si na to zvykli. V istom životnom období som si na to zvykla aj ja, lebo to bolo pohodlné. Rozumieme si ako priatelia, ako kolegovia, ako ľudia… ale ja som fanúšik gendrových stereotypov a odmietam poslúchnuť mojich kamarátov, ktorí tvrdia, že sa na neho mám vrhnúť a znásilniť ho, keď sa sám k ničomu nemá. Pravdepodobne som nikdy nebola naozaj zúfalá, keď tak nad tým premýšľam.

Roba som spoznala tak, ako sa na 21. storočie patrí. Na Instagrame. Napísal mi koment pod moje buchty. Nie je to eufemizmus, naozaj šlo o foodporn obrázok. Tak sme si začali písať a posielať fotografie pohlavných orgánov, lebo pracujúci ľudia v digitálnej dobe nemajú čas na nákup mačiek vo vreci.

Po tom, čo sme zhodnotili, že naše telá by sme (si) navzájom radi užívali, začala som premýšľať, či by nebolo fajn spoznať aj jeho dušu. Za predpokladu, že nejakú má.
,,Len som zistila, že možno už ja žiadnu nemám,“ povedala som Kataríne potichu.
,,Si len vyhorená a unavená. Bude to dobré,“ usmiala sa.
,,Nič o ňom neviem. Viem len, že je to trojgeneračný Bratislavčan a má sixpack,“ zapálila som si cigaretu a pukla guličku vo filtri.
,,Veď ty nie si na sixpacky,“ zamračila sa.
,,Katuška moja, ja už neviem, na čo vlastne som. Ja tak nejak na nič nie som.“
,,To si chytila od Olivera!“ skríkla.
Nahlas som sa zasmiala a zahasila mentolovú rakovinu v popolníku.

Buchli dvere a na terasu vošiel vysmiaty Oliver.
,,Čaute ženy, čo kujete?“ prisadol si.
,,No už len toto mi tu chýbalo,“ prekrútila Katarína očami. ,,Čo si dáš?“
,,Pivo. O čom ste sa bavili?“ naklonil sa ku mne.
,,O tom, prečo vy dvaja ešte nie ste spolu! Všetkých by nás to dosť zaujímalo!“ povedala mu a vošla dovnútra.
,,Nič mi nehovor,“ vystrela som ruku pred jeho tvár. ,,Úplne to ignoruj,“ krútila som hlavou.
,,Počul som, že budeš mať rande,“ usmial sa.
,,Hej, asi hej.“
,,A aký je?“

Vo chvíli, keď mi tú otázku položil, som pochopila, že o tom chlapcovi predsalen niečo viem.
Viem, že je vysoký a šľacovitý. Viem, že pôsobí ako ochranca a bodygard krehkej ženskej mentality. Viem, že sa mu páči, keď sú ľudia prirodzení, aj keby to malo znamenať, že tancujú na prechode pre chodcov na Majka Spirita. Viem, že sa chce so mnou milovať a viem, že v tom bude dobrý. Viem, že ma dokáže pobaviť a že je fascinovaný tým, čo robím. Viem, že mojim telom prechádza elektrina vždy, keď mi napíše niečo nevhodné. A viem, že si pred ním nebudem musieť schovávať krabičku s ubalenými jointami, lebo on má takú istú.

,,Je fajn,“ odpovedala som s úškrnom.
,,To je všetko?“ zodvihol obočie a balil si cigaretu.
,,Je veľmi fajn?“ vystrúhala som grimasu.
,,A kam pôjdete?“ olizol papierik a strčil si do úst filter.
,,Na nábrežko. Dáme si brčko a kolu a budeme ležať a kukať na vodu.“
,,Tam, kde chodíme my?“ pôsobil skoro urazene.
,,Hej, mám to tam rada.“
,,Tak ale…“
,,Čo?“
,,Nič šak… bavte sa,“ znova jeho nervózny, rozpačitý smiech.

Katarína vošla naspäť na terasu a postavila pred neho pivo.
,,No na čom ste sa dohodli?“ sadla si.
,,Že ona ide na rande s nejakým týpkom na NAŠE miesto a mne to vôbec nevadí,“ vyfukoval dym.
,,Volá sa Robo a nič ako NAŠE miesto neexistuje,“ pokrútila som hlavou. ,,Ale je milé, ako sa tváriš, že ti to vadí, vzbudzuje to vo mne pocit, že ti na mne naozaj záleží,“ zasmiala soms a.
,,Ale veď mne na tebe záleží!“
,,Ak to miluješ, daj tomu prsteň,“ zašomrala Katarína a ukázala na svoju ľavú ruku.
Všetci sme sa nahlas zasmiali

Cestou domov sme s Oliverom v aute mlčali. Nie tak trápne, ako ľudia, čo sa vidia prvýkrát a jeden sa druhému nepáči. Len tak zamyslene. Obaja sme si začali uvedomovať, že ten, kto urobí prvý krok, bude tým, kto to navždy pokazí. Kedysi som si vravela, že keby si niekoho našiel, bolo by pre mňa jednoduchšie dostať z hlavy predstavu našej spoločnej budúcnosti. Na druhej strane by to ukončilo ten druh priateľstva, ktorý máme, lebo si neviem predstaviť ženu, ktorá by tolerovala spoločné víkendy a pozeranie MMA o štvrtej ráno s jej frajerom.

Ak to však urobím ja, bude mať navždy ultimátnu výhovorku. Ja budem tá, ktorá náš neurčitý, friend zónovo-milenecký tanec ukončila. Ale niekto to urobiť musí.

,,Pôjdeš na to rande?“ spýtal sa do ticha.
,,Pôjdem,“ prikývla som.
,,To je dobre, mala by si ísť,“ usmial sa.
,,Viem.“
,,Pôjdeme k tebe a pozrieme si dačo?“
,,Uhm. S láskou, Rosie.“
,,Dobre.“

Prikývol a vypeckoval Alanis Morisette, ktorá hrala z rádia. Aby prehlušila naše myšlienky a nádej, že vzťahy môžu dopadnúť tak, ako v romantických komédiách o najlepších priateľoch, ktorí potrebovali dvadsať rokov, jedno tehotenstvo a tri rozvody na to, aby pochopili, že patria k sebe.

Dám vám vedieť, ako dopadlo to rande.