kontroverza

Sťahovala som sa už trinásťkrát. Neznášam to. A v tom je základný problém po celý môj život. Dookola robím veci, ktoré neznášam, v domnení, že jedného dňa skrátka dopadnú inak. Možno už volali z Mensy, že ma chcú vylúčiť. Ešteže nedvíham neznáme čísla.

Kráčala som dolu schodmi môjho nového bytu a do uší mi hral slovenský hiphop. Pretože Ego má nový album a ja mám príliš vysoké ego na to, aby som sa v robote nemala s kolegami o čom baviť. Otvorila som vchodové dvere a na schodoch sedel muž. Nevenovala som tomu pozornosť, aj ja občas sedávam na schodoch. Väčšinou vtedy, keď najebaná nadránom hodnotím svoj život. A hľadám kľúče.

Prechádzala som okolo neho a chytil ma za ruku. Reflexívne som sa odtiahla a skríkla.
,,Prestaň, to som ja,“ vzdychol.
Vybrala som si z uší slúchadlá a zadívala sa na neho.
,,My sa poznáme?“ zvraštila som čelo.
Usmial sa a zdvíhal obočia nahor, ako nonverbálny signál, že sa na mňa snaží mentálne napojiť.
,,Bruno?“ zašepkala som.
Prikývol.
Chcela som čosi povedať, ale iba som ničnehovoriac zahapkala.
,,Nejdeme hore?“ usmial sa.
,,Musím ísť do práce,“ povedala som duchaprítomne.
,,Vážne? Ja som prišiel za tebou a ty musíš ísť do práce?“
,,Napíšem, že budem meškať,“ kývla som rukou a znovu otvorila vchodové dvere. Zo slúchadiel sa ozývalo, že žijem v meste snov. Milujem situačné absurdity.

Vošli sme do bytu a sadli si do obývačky.
,,Pekný byt. Veľký,“ zhodnotil.
,,Prišiel si sa so mnou baviť o realitách?“ vyzliekala som si kabát.
,,Prišiel som ťa pozrieť,“ mykol ramenami s rukami vo vreckách a stále sa usmieval.
,,To je od teba pekné,“ zašomrala som si popod nos.
,,Nie si rada, že ma vidíš?“
,,Neviem, ako sa mám cítiť, nepočula som o tebe dva roky,“ vzdychla som si a sadla do kresla.
,,Ešte sme sa ani nezvítali,“ znova sa uškrnul.
,,Ako?“ cítila som sa ako srna pred hmlovkami.
,,Nečakal som, že budeš väčší introvert ako ja,“ rozpažil.
Objala som ho a bolo to zvláštne. Odtiahla som sa asi skôr, ako som sa mala.
,,Máš tu balkón? vzdychol.
,,Hej.“
,,Tak poď,“ vytiahol z vrecka ušúľaný joint. ,,Musíš sa dostať do pohody.“

Vyšli sme na balkón a sadli si do kresiel. Díval sa na mňa akosi zvláštne. A ja som sa cítila ešte zvláštnejšie. Ale iba chvíľu. Keď mi dym začal prúdiť do pľúc a slnko ma pálilo v očiach za veľkými slnečnými okuliarmi, napätie povoľovalo.

,,Prečo si prišiel?“ spýtala som sa a vyložila si nohy.
,,Chcel som vedieť, ako sa máš,“ mykol ramenom.
,,Zmätene. A ty?“ podával mi horiacu cigaretu.
,,Som slobodný,“ povedal takmer víťazoslávne.
,,To mi je ľúto,“ zadívala som sa do zeme.
,,Mal som pocit, že práve to si chcela,“ zamračil sa.
,,Nikdy som nechcela, aby si bol nešťastný.“
,,Nie som. Len som potreboval čas. Tak som tu,“ rozhodil rukami.
,,Nerozumiem.“
,,Raz si sa ma spýtala, či si ma budeš môcť nechať, keď raz ostanem sám. Už som sám. Môžeš si ma nechať,“ povedal rozhodne.
,,Takto to ale byť nemalo,“ zamrmlala som.
,,Tak teraz asi nerozumiem ja.“
,,Jedna vec sú fakty, druhá vec okolnosti. Faktom je, že si slobodný a chceš byť so mnou. Ale okolnosti sú dosť nahovno. Keby si chcel byť so mnou tak veľmi, že by si sa rozišiel s tou ženou, bolo by to iné. Ale tebe nik iný neostal, tak si prišiel sem. Som ako cena útechy,“ takmer som ho opľula.
,,Tak to predsa nie je,“ namietal.
,,Ale je! Vždy to tak bolo! Bola som ti dobrá, keď nebol nik iný okolo. Bol si z nej celý hotový a ona o tebe hovno vedela a aj tak ťa prestala milovať. Ja som o tebe vedela všetko a ľúbila som ťa napriek tomu,“ zahasila som kandliacu ganju v kvetináči.
,,Prečo mi tu vyčítaš veci, ktoré sa stali pred sto rokmi? A prečo o láske ku mne hovoríš v minulom čase?“ díval sa na mňa vystrašene.
,,Bolo to dávno. Ako si sám povedal,“ zapálila som si cigaretu.
,,Už ma neľúbiš?“ spýtal sa potichu, ako keby sa bál, že tú otázku budem počuť.
,,Pred pár mesiacmi sa mi snívalo, že som stála nad pekelnou priepasťou, z ktorej išli dva skokanské mostíky. Na konci jedného si stál ty, na konci druhého Leo. Mala som sa rozhodnúť, na ktorý sa postavím, aby ten, čo na ňom stojí, nespadol,“ vyfukovala som dym a dívala sa do slnka, nie na neho.
,,A čo si urobila?“ preglgol.
,,Rozhodla som sa rozumom a postavila sa na ten Leov. Potom mi puklo srdce, spadla som z toho mostíka a zhoreli sme v pekle všetci.“
,,To nie je bohviečo,“ skonštatoval.
,,Nie je,“ pritakala som.
,,Takže si si vybrala jeho,“ skonštatoval znova.
,,Čísla nikdy neklamú. Srdce klame často,“ trpko som sa usmiala.
,,Ako tomu mám rozumieť?“
,,Si z matfyzu, mal by si to chápať. Uvažovala som štatisticky. On ma nikdy nesklamal. Nikdy mi neublížil. Nikdy na mňa nebol zlý. Nikdy sa na mňa nevykašľal, keď som ho potrebovala…“
,,Ale ani ťa nikdy nemiloval.“
,,To je pravda,“ zahasila som cigaretu.
,,Ja áno,“ preložil si ruky na prsiach.
,,Viem. Bolo to pekné,“ usmiala som sa a cítila, ako mi praskajú cievky v nose. Deje sa mi to vždy, keď sa mi chce plakať.
,,Ste teraz spolu?“ spýtal sa trochu naštvane.
,,Nie,“ pokrútila som hlavou.
,,Prečo?“
,,Pretože ma nikdy nemiloval,“ usmiala som sa.
,,A ty jeho?“ keď mi tie otázky kládol, díval sa kamsi nadol.
,,Zamilujem sa do neho vždy, keď ho stretnem. Zakaždým znova a znova,“ priznala som.
,,Prečo?“ v hlase mal hnev a urazené ego.
,,Je to moja druhá polovička. Moje rácio. Môj najlepší priateľ. Vie, čo chcem, skôr, ako to viem ja.“
,,Ale neľúbi ťa!“ takmer skríkol.
,,Ale nevadí mu, že ja jeho hej,“ preglgla som.
,,Čo budeš robiť, keď si niekoho nájde?“
,,Odmilujem sa.“
,,To ide len tak?“ uchechtol sa.
,,Na zlomené srdce sa neumiera.“
,,Viem. Keby hej, si milióntou inkarnáciou seba samej,“ chytil ma za ruku.
,,Chodila by som ťa strašiť,“ stisla som mu ju.
,,Vari som ti ho zlomil najviac?“ ohradil sa.
,,Na prach.“
,,Ale notak… preháňaš,“ mávol rukou.
,,Myslíš?“ zahľadela som sa mu do očí.
,,Ja viem, že som spravil v živote veľa kokotín, ale som tu a chcem byť s tebou!“
,,Vieš, čo ma serie najviac? Nikdy som nebola tvoja prvá voľba. Nikdy a v ničom. Vždy som bola len záložný plán. Keby sme stáli pred vesmírom a ten by sa spýtal, či prisaháš v dobrom aj zlom, bola by som tvoja družička, nie žena!“
,,Vesmírna družička,“ usmial sa. ,,Mám rád tvoje analógie. A páči sa mi, že v tvojich predstavách nás neoddáva Boh, ale vesmír,“ pobozkal ma na hánky.
,,Roky som si predstavovala, aké by to bolo, keby som ťa stretla. A teraz si tu… a je to riadne nakokot,“ vyberala som si z krabičky ďalšiu cigaretu.
,,Prečo?“ pritisol sa bližšie.
,,Pretože som v rovnakej situácii, ako som bola vtedy, akurát už nemám bordel v hlave z teba, ale z niekoho iného,“ rezignovane som si oprela hlavu o jeho rameno.
,,Prišiel som neskoro,“ vzdychol.
,,Veľmi.“
,,Je chytrejší ako ja?“ vzal mi z ruky cigaretu a potiahol si.
,,To nie je nikto. Ale v šachu by ťa porazil,“ uškrnula som sa.
,,Zahasím ti ju o čelo?“ vyhrážal sa.
Obaja sme sa rozosmiali.
,,Hacknem mu server,“ vyfúkol dym.
,,Nehackneš,“ zasmiala som sa.
,,Ale hacknem. Zničím mu virtuálnu identitu a nahádžem mu na disk desať giga detského porna!“
,,Bruno…“
,,Veď ani nevie, že ho máš rada. Je to idiot.“
,,Nie je. Vie, že ho mám rada. Len to necíti rovnako,“ stiahla som hlavu medzi plecia a strčila si kolená pod bradu.
,,Ako vravím. Idiot.“
,,Toto je veľmi bizarná situácia. Sedím s tebou na balkóne a bavíme sa o Leovi,“ rozosmiala som sa na celý vnútroblok.
,,Spomínaš si, koľko nocí sme si spolu prepísali dofajčení?“ roztiahol kútiky a privrel oči.
,,Uhm. Bola som tvoj terapeut,“ pohladkala som ho palcom po dlani.
,,Nebyť teba, sedel by som v base.“
,,Nebyť mňa, bol by si mŕtvy,“ povedala som vážne.
,,Hej. To vlastne asi tiež. Chýbaš mi, do frasa.“
,,Občas aj ty mne,“ pošepkala som.
,,Fakt?“
,,Fakt.“
,,Kedy napríklad?“
,,Vždy, keď zúfalo zatúžim po tom, aby ma niekto zúfalo miloval.“
,,Stáva sa ti to často?“
,,Každý deň.“
,,Chýbam ti každý deň?“ usmial sa.
,,Niekedy aj dvakrát,“ vstala som, privrela oči, stisla jeho ruku v dlani a urobila krok do prázdna zo skokanského mostíka.