kontroverza

,,Dvojitú vodku a nejaký tmavý džús,“ usmiala som sa na barmanku.
,,Ta vidím, že toto bude dobrá story,“ zasmiala sa Nikola a hodila telefón, výnimočne, na stôl.
,,Dnes by som si radšej len tak pomlčala, ak dovolíš,“ vzdychla som.
,,Hej, to ľudia, čo chcú mlčať, si dávajú deco vodky len tak z plezíru, viem,“ krútila očami.
,,Vôbec neviem, čo so sebou,“ odpila som si z odpornej Nicolausky.
,,Ta… poporiadku skús,“ smiala sa mi, lebo ona už bola spokojná. Po úmorných mesiacoch si konečne našla frajera. A je pekný. Aj vtipný. A vraj aj dobrý v posteli. Keby to nebola moja najlepšia kamoška, aj by som jej závidela.
,,Mala som rande,“ mykla som ramenom a prstom pravej ruky prechádzala po hrane pohára.
,,Preboha, s kým?“
,,S černochom.“
,,Si robíš piču,“ rozosmiala sa na celý podnik.
,,V Etiópii to nie je o nič inšie, ako v Bratislave, vedela si?“ zaksichtila som sa.
,,Bola to nuda?“
,,To nebolo rande, to bola rukojemnícka dráma. Černosi vidia veľké kozy a už by sa ženili. Zdrhla som skôr, ako mi stihol povedať mená slonov, na ktorých doma jazdili…“
,,To je ale veľmi nevhodné!“
,,A vieš, čo je na tom najhoršie? Je to pravda…“ povedala som a Nikola sa znova rozosmiala.
,,Okrem tohto zážitku čo nové ešte?“
,,Mala som šialený sen,“ zhlboka som vydýchla.
,,Dúfam, že by si na tom Freud aspoň vyhonil, ak už nič… počúvam.“
,,Snívalo sa mi, že som bola doma a spala som. Prišiel ku mne nejaký muž, mal na hlave kuklu. Ľahol si ku mne do postele a chytil mi rukou ústa, ale veľmi jemne, ako keby len chcel vedieť, či budem alebo nebudem kričať. Nekričala som vôbec, práve naopak, pošepkala som mu, že musíme byť potichu, lebo tu nie som sama. Bol obrovský, mal isto cez dva metre a celý bol taký veľmi… mäsitý. Nesmela som sa ho dotknúť. Mala som ruky za hlavou a všetko, čo robil, robil veľmi premyslene, ako keby moje telo poznal. Ako keby sme sa spolu už niekedy milovali, bolo to úplne dokonalé. Ráno, keď začalo svitať, konečne som videla aspoň kontúry. Všimla som si znamienka na jeho ramene a tvar jeho očí. Bol to Maťo…“ premáhala som plač.
,,A čo si urobila?“
,,Vystrela som k nemu ruku, dala som mu dolu tú kuklu a keď som sa naozaj presvedčila, že je to on, schúlila som sa v rohu postele s kolenami pod bradou plná šialenej úzkosti, ktorá ma prebudila.“
,,Fúha… čo to znamená?“
,,Peťo to analyzoval. Vraj som mu stále neodpustila…“
,,A je to pravda?“ spýtala sa Nikola smutne.
,,Ja… asi… asi áno,“ klipkala som očami v snahe potlačiť ďalšiu slzu. Neznášam afektívny rev na verejnosti.
,,Vieš, že o tom vôbec nerozprávaš?“
,,Viem.“
,,A prečo vlastne?“ spýtala sa potichu. Nemám rada, keď sa na mňa takto díva, lebo má vo výraze priveľa ľútosti.
,,Asi to príliš bolí, nechávam si to pre seba.“
,,Nebojíš sa, že sa zblázniš?“
,,Niekedy. Často uvažujem, čo sa stane, keď ho stretnem. Jediné, čo mi z toho vychádza je, že sa rozrevem ako chudera, pozdravím a odídem,“ kopla som do seba zvyšok tej vodky.
,,Mala si niekedy niekoho radšej ako jeho?“
,,Bol to najlepší kamarát… ako by som mohla mať niekoho radšej… ale už sa o tom nechcem baviť, toto musím spracovať sama,“ mávla som pohárom na čašníčku.
,,A čo Max?“ uškrnula sa. Milujem, keď mení témy zo smutných na trápne.
,,Bože, o tom už vôbec nechcem hovoriť,“ zasmiala som sa tiež.
,,Si z neho hotová?“ kopla ma pod stolom.
,,To je elementárna biológia, za to ja vôbec nemôžem. Videla som dieťa jeho sestry, je dokonalé, vyzerá ako on, moje vaječníky chcú také isté, to je všetko. Nič emocionálne, len je krásny a moja maternica by hniezdila,“ mávla som rukou.
,,Nič sa medzi vami nestalo? Ste boli celý víkend preč…“
,,Vôbec nič. Bol by to itak zlý nápad, musela by som si nájsť nový job,“ mykla som ramenom.
,,Ale mala by si dieťa s veľkými očami,“ žmurkla.
,,Má krásne oči, však?“ usmiala som sa.
,,Hej. Je ti jasné, čo to všetko znamená, že? Černoch, Maťo, Max…“
,,Bruno na mňa nemá čas, hľadám náhrady kde môžem,“ vzdychla som.
,,Dobre, že to vieš.“
,,Som jebnutá, ale nie úplne sprostá, isteže to viem.“
,,A čo s tým chceš robiť?“ vzdychla.
,,Nikolka a čo s tým môžem robiť?“ rozhodila som rukami.
,,Ja neviem, ale strašne by som ti chcela pomôcť,“ zasa vyzerala zúfalo a ľútostivo. ,,Podľa mňa by si sa na neho mala vyjebať.“
,,Na Bruna?“
,,Hej.“
,,Nemôžem, Nikol…“
,,Prečo?“
,,Pretože nech ma bolí akokoľvek, každý deň bez neho je úplne zbytočný.“
,,Ale on s tebou nechce byť.“
,,Ja viem. Ale potrebuje ma. Občas.“
,,Načo?“
,,Aby som mu robila morálny maják.“
,,Aha. A tebe to stačí?“
,,Nemám na výber.“
,,Ale máš, vrhaj maternicou po Maxovi, nebuď piča!“
,,Sľúbila som Brunovi, že to by bol ten posledný chlap, ktorého by som balila.“
,,Bruno o tom nemá čo rozhodovať!“
,,On nie, ja áno.“
,,Prečo mu robíš takú poslušnú puťku?“
,,Lebo to chlapi potrebujú, aby sa cítili mužne.“
,,Sereš na svoj život kvôli jeho mužnosti?“
,,Uhm.“
,,Vyjebaná testosterónová ombudsmanka,“ kopla do seba deci vodky, hodila na stôl desaťeurovku, vstala a bez slova nasrato odišla.