kontroverza

Otvorili sa pred nami obrovské katedrálové dvere. V prekrásnej vile na Palisádach hral tichý klavír a točité drevené schodisko vyzeralo ako z filmov, v ktorých po ňom kráča princezná čakajúca na prvé uvedenie do spoločnosti.
,,Panebože, to je Pollock?“ ukázala som na monumentálnu maľbu vo vstupnej hale. Liam sa usmial. ,,Ale to je reprodukcia, však áno?“
,,Moji rodičia nevlastnia reprodukcie, zlato,“ povedal a rozopínal si kabát.
Žena v rovnošate prišla k nám a vzala nám ich.
,,To bola slúžka?“
,,Hej.“
,,Tvoji rodičia majú slúžku?!“ povedala som pošepky.
,,Prečo mám pocit, že by som sa za to mal ospravedlniť?“ smial sa.

V salóniku s klavírom stála krásna žena v čiernom kostýme s vyčesanými vlasmi a pohárom prosecca.
,,Mama,“ povedal a kývol hlavou.
,,Viliam, drahý,“ prišla k nemu a pobozkala ho na obe líca.
,,Toto je… Monika,“ urobil pauzu, ako keby si chcel len spomenúť na moje meno. V skutočnosti ho asi vyslovil prvýkrát.
,,Veľmi ma teší, pani Kramerová, máte nádherný dom,“ usmiala som sa a podala jej ruku.
,,Je to celá večnosť, čo si Viliam niekoho priviedol, vitajte. Prosím, vezmite si poháre,“ ukázala gestom na čašníčku stojacu s podnosom vedľa nás.
,,Dal by som si pivo,“ povedal Liam a jeho mama na neho vrhla nesúhlasný pohľad.
,,Nie si na futbale,“ povedala a zhovievavo sa pozrela mojim smerom.
,,Bublinky sú fajn,“ usmiala som sa a podala mu pohár na stopke.
,,Nemám to rád,“ zašepkal.
,,Ja viem, ale tvoja mama nás pozvala, nekazme jej to. Pre dnes si daj bublinky, dám si aj ja,“ šepkala som tiež a on sa konečne usmial.

Prešli sme na terasu vysvietenú vianočnými svetlami celkom iného druhu, ako bývajú tie škaredé čínske, ktoré ľudia mávajú na balkónoch.
,,Otec,“ opäť len kývol hlavou a vysoký muž s briadkou k nemu prišiel a podal mu ruku.
,,To je ale vzácny hosť,“ v jeho hlase zaznela výčitka. ,,Piješ dokonca prosecco, na niekoho chceš zapôsobiť?“ uškrnul sa. ,,Albert Kramer,“ pozrel sa mojim smerom.
,,Som Mon, veľmi ma teší, pán Kramer,“ usmiala som sa.
,,A vy ste…?“
,,Ja…“ zahapkala som a pozrela na Liama zmätene.
,,Už sa snáď predstavila,“ chytil ma za kríže a nevrlo sa usmial na otca.
,,Chápem,“ povedal nepríjemne. ,,Niekde je tu aj tvoj brat,“ ukázal prstom do priestoru.

Liam ma viedol ďalej tým krásnym domom a ja som nestíhala obdivovať tú eklektiku… rôzne architektonické slohy sa miešali s nábytkom starožitným i dizajnovým a na stenách viseli originály diel, ktoré som dovtedy videla len v učebniciach dejín umenia.
,,Will!“ skríkol vysoký krásny chlapec zo schodov.
,,To je môj brat Bas,“ povedal nie veľmi nadšene.
,,Zdravím, dúfam, že nie ste platená od hodiny,“ žmurkol a zasmial sa.
Zarazene som sa na neho pozrela.
,,Debilný humor máme v rodine, prepáč,“ vzdychol.
,,Od výkonu,“ žmukla som na neho a Bas sa zasmial.
,,Sebastian, vtipná slečna,“ podal mi ruku a pobozkal mi rub.
,,Mon,“ usmiala som sa, ale už vtedy sa mi nepáčil.
,,To je Rebeka, moja snúbenica,“ predstavil vysokú blondínu po jeho boku, ktorá neustále pozerala do telefónu a vzdychala.
,,Teší ma,“ usmiala som sa.
Hodila nevľúdny úsmev mojim smerom a potom sa pozrela na Liama.
,,Ako si vyrástol,“ pobozkala ho na líce. ,,Chcete radu? Nikdy nestavajte bazén!“ prekrútila očami a šťuchala do mobilu. ,,Tí ľudia nevedia nič urobiť poriadne, už hodinu to riešim, ospravedlňte ma,“ vzdychla a ja som sa veľmi bránila smiechu.
,,Stále nemáš dosť?“ uškrnul sa.
,,Je to zábavné,“ mykla som ramenom.
,,A to sme ešte nezačali jesť,“ nadýchol sa sťažka.
,,Hej, prestaň. Je to tvoja rodina, oni sú skrátka takí. Uži si to, ber to ako divné RPGčko,“ pohladkala som ho po tvári a on pri tom zavrel oči.
,,Si úžasná, vieš?“ zovrel ma jednou rukou v páse a ja som si zahryzla do spodnej pery. ,,Toto nerob,“ vzdychol.
,,Prepáč,“ uškrnula som sa a vyplazila mu jazyk.

Jedlo bolo delikátne. Hruškový šalát, foie gras, limetový sorbet, dokonale šťavnatá panenka s baby karotkou a pana cotta. Degustačné menu z Imperialu.
,,Verím, že vám chutilo,“ povedala mi jeho mama.
,,Bolo to fantastické, pani Kramerová, tá foie gras bola úžasná, ak ten recept nie je rodinným tajomstvom, rada by som vás oň požiadala,“ usmiala som sa.
,,Poviem Marte, aby vám ho napísala, teší ma, že ste si pochutili. Presuňme sa na terasu, môj manžel už otvára portské,“ usmiala sa.

Pohľadom som sa snažila zachytiť niekde Liama, ale nikde nebol. Prechádzala som sa prízemím domu a videla pootvorené dvere na miestnosti plnej kníh. Vysoké dubové knižnice vyzerali ako tie z mojich tajných snov o dokonalom svete.

,,Čo to robíš, Will?“ ozvalo sa spoza dverí.
,,Nechápem,“ povedal odmerane.
,,Kto je tá baba?“ šepkal Sebastian.
,,Čo s ňou máš za roblém?“
,,Chcel si našich tak strašne nasrať, že si si doviedol domov toto?“
,,Toto?“ počula som hnev v tej otázke.
,,Kurva to asi nebude, aj na tie si mal lepší vkus, tak kde si ju našiel?“
,,Neviem, načo sa tu s tebou bavím,“ bol opretý o masívny stôl a vstal.
,,Stoj. Čo si, kurva, myslíš? Prešlo ťa obdobie auparkových blondínok, skvelé, ale toto je teda brutal,“ ryl do neho.
,,Zato Beka je terno,“ odfrkol.
,,Nepatrí sem, Will. Vieš to ty, vie to ona a vedia to aj naši. Môže zdvorilo konverzovať koľko chce, ale sem nezapadne.“
,,Možno nemusí.“
,,Chodíš s ňou?“
,,Nebudem definovať náš vzťah pred niekým, kto sa správa ako debil,“ vložil si ruky do vreciek.
,,Toto dievča sa ti nemôže páčiť, braček.“
,,Čo chceš počuť? Že nie je taká reprezentatívna, ako tie predtým? Možno nie je, ale…“ otočili sa mojim smerom skôr, ako dopovedal.

Nechápavo som stála a dívala sa na tých ľudí, čo o mne hovorili, že som vlastne chudera. Obrátila som sa na podpätku a odchytila prvú ženu v rovnošate.
,,Prepáčte, môžete mi povedať, kde nájdem svoj kabát?“
,,Hneď vám ho prinesiem, slečna,“ usmiala sa na mňa.
Vošla do dverí vedľa knižnice a niesla ho von.
,,Ďakujem,“ obliekala som sa.
,,Vy odchádzate?“ začula som hlas Liamovej mamy.
,,Ďakujem vám za pozvanie, pani Kramerová, už musím ísť,“ usmiala som sa a zadržiavala plač.

Vybehla som tými dverami ako namydlená. Bežať v podpätkoch po Palisádach je vždy zlý nápad, tobôž v zime. Vyzula som sa a kráčala po tej ľadovej zemi bosá.
,,Počkaj, notak,“ bežal za mnou Liam a za ním Bas.
,,Viliam, Sebastian!“ zvolala ich mama udivene.
,,Nechaj ju tak,“ chytil ho Bas za lakeť.
,,Choď do piče,“ vytrhol si ruku z jeho zovretia a šmýkal sa po ľade za mnou.
,,Prosím ťa, stoj,“ povedal, keď sa mu talianske topánky šmýkali viac, ako mne bosé nohy.
,,Poprosím vás taxík na Lubinskú… Mýtna… ďakujem,“ zložila som telefón a kráčala nepríčetne ďalej.
Dobehol ma na konci ulice.
,,Obuj sa, okamžite,“ vzal mi z rúk topánky a položil ich na zem.
,,Nehovor mi, čo mám robiť, choď sa o tom baviť s tvojimi reprezentatívnymi frajerkami,“ obula som sa. Nie preto, že to povedal, ale preto, že už som si necítila nohy.
,,Môj brat je idiot,“ znel ospravedlňujúco.
,,Máte to v rodine,“ nepozerela som sa jeho smerom, lebo som mala v krku priveľkú guču.
,,Ja som vedel, že sem nemáme chodiť,“ snažil sa chytiť ma za ruku, ale prekrížila som si ich na prsiach.
,,Hej. Mal si vziať niekoho iného,“ mykla som rezignovane ramenom.
,,Ale ja nikoho iného nechcem.“
,,Ale ani mňa nie,“ pozrela som sa mu do očí a mávla na blížiaci sa taxík.
,,Neodchádzaj,“ povedal smutne.
,,Musím, inak sa z toho zgrciam. A ja nie som Pollock, moje zvratky si za dva milióny nikto nekúpi,“ nastúpila som a pri pohľade na Basa stojaceho pred dverami ich domu sa mi v žalúdku pohla tá foie gras, na ktorú som si nestihla vziať recept.