Zo všetkého najradšej sa dívam na stúpajúci cigaretový dym počas noci. Je hustý, vlní sa a tancuje tak zvodne, že mi je celkom jedno, že ma zabíja. To isté by sa dalo povedať o mojom vkuse na ženy. Odsťahoval som sa zo svojho starého bytu, keď som už nechcel žiť na periférii. Chcel som sa vrátiť do mesta, do centra diania, do priestoru, z ktorého vždy budem počuť […]

Biela stena oproti mojej posteli nikdy nebola taká zaujímavá, ako keď som mala dopísať posledných dvadsať strán diplomovky. Rovnako tak nikdy neboli zaujímaví pokecoví baliči, ale situácia si vyžadovala promtné riešenie, tak som trávila dni aj noci v bezbrehej komunikácii s chlapom, ktorý toleroval nielen kaliber môjho verbálneho kanónu, ale aj moje vnútorné rebélie […]

Sedel pri počítači a všetka jeho pozornosť bola upriamená na jeden veľký monitor. Svietil namodro. V tej tme to vyzeralo krásne tajomne. Zaklopala som na drevený stĺp pri kuchynskej linke. Chvíľu klikal a potom sa otočil. ,,Áno?“ usmial sa. ,,Funguje to, namôjdušu,“ zarazila som sa. ,,Čo akože?“ ,,Pozerala som rozhovor s neurofyzilógom a…“ ,,Takto […]

Naozaj rád sa budím na slnečné lúče. O dosť radšej sa budím na fajku. A zo všetkého najradšej sa budím na vôňu pečenej slaniny. “Ty si kedy vstala?” spýtal som sa jej s ešte zalepenými očami, keď tancovala na Lisu Minnelli v mojej kuchyni a mojej košeli. “Som neskonale sexy v tvojej košeli, však áno? All the single ladies, all the single ladies…” tancovala a […]

Mlčal. Mlčal tak hlasno, až mi z toho praskali bubienky. Celé dni sa bezprízorne pozeral do monitoru a bol ticho. Hádzal plechovky do plastového koša a krčil ich rovnako, ako moje vnútro. S každou, ktorú vyhodil, sa odo mňa vzďaľoval. Každá znamenala dve hodiny jeho ticha. Ticha, ktoré medzi nami tvorilo bariéru a mňa bolelo viac, ako všetky hrozné veci, ktoré kedy povedal, […]

Vyhodil som veľké žlté vrece do smetí a urobil pár krokov k múriku v mŕtvom uhle, za ktorým bola lavička. Mŕtvy uhol sme to volali preto, lebo to v rámci sídliska bolo jedno z mála miest, kam nebolo vidieť z okien môjho bytu. Eva tam sedela a skladala Rubikovu kocku. Prisadol som si a usmial sa. ,,Ahoj,“ naklonil som sa k nej a pobozkal ju. ,,Servus,“ položila ju […]

Posledné dva týždne leta som mal vždy najradšej. Vedel som, že to horúce peklo končí, že čoskoro príde chvíľa, keď bude popoludní tma a ja už nebudem môcť chodiť len v tričku. Ale kým tomu tak bolo, chcel som si to užiť. Ležať na terase, sŕkať pivo a zhlboka dýchať. Cítil som, ako starnem a videl, ako veľmi sám som ostal. Nemohol som sa spoľahnúť na nikoho, kto […]

Nepoznám nikoho, kto by rád vynášal smeti. Pritom, je to naozaj jednoduchý úkon – každý z nás chodí denne von z bytu, ak je mobilný a zamestnaný. Napriek tomu, keď zbieham schody, s nevôľou sa dívam na veľké vrece odpadkov pred dverami, ako keby som verila tomu, že niekto zo susedov sa stane cez noc gentlemanom a vynesie to za mňa. Lebo nosenie smetí je mužská robota. […]

Kúpila som si farbu na vlasy. Viete, čo to znamená, však? Nové vlasy, nový život, nové plány… A tak som začala premýšľať, či by aj o mne Majk Spirit mohol povedať, že som nový človek. Ak by o mne niekedy Majk Spirit hovoril, dajte mi vedieť, zapíšem si do denníčka. Mám zato, že človeka tvoria jeho hodnoty. A tie moje sa rozhodne rokmi absolútne nezmenili. Vždy […]

,,Si v pohode?“ spýtala sa Nikola stojac mi vo dverách spálne. Pokrútila som hlavou. ,,Bruno?“ Prikývla som. ,,Neozval sa?“ Pokrútila som hlavou. ,,Ale už si ticho dva dni,“ znepokojene si sadla vedľa mňa. Mykla som ramenom. ,,Môžem pre teba niečo urobiť?“ Znova som pokrútila hlavou. ,,Ostanem tu, keby si si to rozmyslela, dobre?“ Prikývla som. […]