kontroverza

Minule, keď som (výnimočne) fajčil v kokpite, odklepával popol na zem a díval sa do čierňavy pred seba, spomenul som si na jedno naozaj zvláštne dievča. Povedala by, že sa to nesmie, že v lietadle sa nefajčí, že je to proti predpisom a že sa to určite nedeje. Kým ma nepoznala, dokonca si myslela, že piloti počas cesty nespia. Jasné, že spia. Úplne všetci spíme, aby ste vedeli. Po treťom poháriku bourbonu na účet niekoho z prvej triedy, sa vám spí ako bábätku, fakt.
“Ale nemávate sex s letuškami, že nie?” spýtala sa a lízala veľký čučoriedkový nanuk, z ktorého jej modrali pery a sedela na múriku, ktorý mal asi meter, ale aj tak na ňom hompáľala nohami.
“No a s kým iným by sme sexovali, ak nie s letuškami?” rozhodil som rukami a sadol si vedľa nej.
“Ale veď to je harašment, to sa nesmie!” povedala prísne.
“Pravidlá sú na to, aby sa porušovali, nevravel som?” načiahol som sa, aby som si odhryzol kúsok z jej farebného nanuka a ona sa načiahla tiež a pobozkala ma do jamky na líci. Už som bol fialový úplne celý.
“Ľudia z neba by nemali porušovať pravidlá,” povedala trochu smutne, usmiala sa a mykla ramenom.
Myslím, že vtedy som si uvedomil, za koho ma toto divné dievča má. Som pre ňu človek z neba, to znie o dosť lepšie, ako pilot. A hlavne ma to zrazu začalo napĺňať takou zodpovednosťou, že som tú cigaretu okamžite zahasil a viac som si v lietadle nezapálil. Prestali ma priťahovať všetky fotošopové letušky a dal som na jej názor, že v lietadle sú záchody tak malé, že na nich človek nemôže mať sex ani sám so sebou.

Minule, keď som (výnimočne) fajčil doma na balkóne, premýšľal som, čo asi robí. Odpoveď som v podstate poznal – čaká, kým sa ozvem, ale vzápätí mi preblesklo hlavou čosi o dosť nečakanejšie – prečo mňa vlastne zaujíma, čo to dievča robí? Nosí farebné podkolienky, je príliš mladá nato, aby verila na večnosť, fajčí trávu a je geograficky nedostupná. A to je len začiatok výpočtu dôvodov, prečo by som na ňu nemal myslieť. Spomínam si, že keď sme sa prvýkrát stretli, mala károvanú sukňu a ružové vlasy. Zasmial som sa, len čo som ju zbadal, bola neprehliadnuteľná.
“Vieš o tom, že máš 25, však áno?” spýtal som sa.
“Viem, ale nemám vrásky ako dôkaz,” usmiala sa a zažmúrila do slnka.
“Máš ružové vlasy,” poznamenal som.
”Sú super, však?” prehrabla sa v nich a viete čo? Boli super.
A ako som sa tak na ňu díval, (výnimočne) fajčil a premýšľal, prečo na tej lavičke v centre mesta vlastne s touto ženou sedím, uvedomil som si, že presne preto, čo dokáže – rozosmiať ma iba tým, že existuje a že v jej divnom pseudoartovom svete je v poriadku, ak má dospelá žena ružové vlasy a na čiernych podkolienkach obrázok Hello Kitty. Ženy, ktoré som poznal ja, nosili kostýmy, tonu mejkapu, tigrované legíny a umelé nechty. Lebo mali dojem, že to vyzerá dobre. Ona bola prirodzená vo svojej ružovovlasosti a nemusel som sa pred ňou hrať na nič. Nebol som pilot. Bol som človek z neba. A ako som sa tak na ňu díval, bol som si takmer istý, že ona je tiež odtiaľ.
“Poď, niekam ťa vezmem,” chytil som ju za ruku a jej krátke nohy za mnou radostne cupitali. Bola taká smiešna, že by ste si ju posadili na poličku. Len tak, kdesi medzi plyšáka z detstva a vaše obľúbené knihy.
“Tam sa nesmie chodiť,” povedala pred schodami do lietadla na bratislavskom letisku.
“Ale smie, tam chodí naozaj dosť ľudí, no poď,” zasmial som sa.
”Ale teraz to nikam neletí a určite tam niekto upratuje, čo keď to tam pobeháme?” tvárila sa neisto.
”Keď sa naštvem, hodím si ťa cez rameno a vyvlečiem hore sám.”
”Pánko je vzpierač,” odfrkla a vyšla schodami hore.
“No tak si sadni,” povedal som v kabíne a ona zasa pokrútila hlavou.
“Toto sa naozaj nesmie, opýtaj sa tvojho šéfa,” ukázala von.
Sotil som ju do sedadla, až zhíkla.
“Je to super, že?” usmial som sa.
“Ako tvoje jamky,” natiahla ruku a ja som jej nastavil líce tak, aby do jednej z nich mohla pichnúť ukazovák.
Potom privrela oči a zhlboka sa nadýchla.
”Čo sa stane, ak stlačím toto?” ukázala na jeden z gombíkov pred sebou.
“Nekonečne ma rozčúliš,” odvetil som.
“Budeme šoférovať lietadielko?” spýtala sa a dupkala nohami.
“Stálo by ma to licenciu a pravdepodobne aj basu, ale… Poď!” vytrhol som ju odtiaľ a dostal skvelý nápad.

Odvliekol som ju k sebe domov a začal sa prehrabávať v komore. Vytiahol som model RC Sky surfera 1400, ktorý som kedysi dávno dostal od otca a podal jej ho.
”Počkaj, nájdem ti ešte ovládač,” prehrabával som sa krabicami ďalej. “Už ho mám, trochu ho oprášim a pôjdeme,” usmial som sa a z ovládača od telky vytiahol baterky.
“Kam pôjdeme?”
”Chcela si šoférovať lietadielko, tak na. Je tvoje, môžeš si ho nechať,” povedal som.
”To nie, to ja nemôžem, ja by som ho určite rozbila, veď ma poznáš, vyhúlila som si jemnú motoriku,” mykla ramenom.
Zasmial som sa.
”Nerozbila. Vezmi si to, budeš z neba,” povedal som a toto bol jazyk, ktorému rozumela.
Vyškriabali sme sa na Slavín a po chvíli bola s joystickom zrastená a vôbec ma nevnímala.
“Ty si mala byť pilotka,” ležal som v tráve a sledoval ju.
“Ja nemôžem, lebo tu mi chýba jeden zub, aha. A v podstate skoro nevidím.”
”Kde si prišla o zub?” zasmial som sa.
”Prefetovala som si ho v Prahe,” mykla ramenom. Mal som rád jej prirodzené odpovede na otázky, ktoré by iných ľudí nepríjemne zaskočili.
“A kde si si pokazila oči?” uškrnul som sa.
“Videla som priveľa príbehov a ošúchali sa mi,” usmiala sa.
Normálny človek by povedal, že často čítal knihy pri zlom svetle, ale ona nie. Ona videla priveľa príbehov. A ošúchali sa jej.
Lietadlo od otca pristálo kúsok od nás, vstala a vzala si ho do ruky. Potom si ľahla do trávy vedľa mňa a tak uprene sa na mňa pozrela, že som si musel zapáliť.
“Chceš?” spýtal som sa.
”Také nefajčím,” usmiala sa, z kabelky vytiahla dúhovú tabatierku a z nej jointa v papieriku s divným obrázkom.
”Do čoho je to ubalené, preboha?” vzal som to do ruky a ovoňal.
“To je príchuť jamajský rum, keď olizneš filter a potom si olizneš pery, úplne fasa to chutí,” povedala a pripálila mi.

A tak vám musím povedať, že minule, keď som (výnimočne) fajčil trávu na Slavíne, sa mi začal páčiť život, v ktorom majú ženy ružové vlasy, v hippiesáckych kabelkých skrývajú umotané jointy a pilotov považujú za padlých anjelov. Vydychoval som dym a podával jej tú bejzbolku s chuťou jamajského rumu, a cítil som, že sa dostávam do jej sveta. Do toho, v ktorom ma má niekto rád takou čistou láskou, že nemám to srdce ju konfrontovať s realitou.
Tak som sa rozhodol, že si ju budem len užívať.
Minule, keď som (výnimočne) fajčil.