7. februára 2019, Prečítané 3 227x, kontroverza
Dočítal posledné riadky mojej knihy a sťažka vzdychol. Sedel na širokej okennej parapete, fajčil a vydával zvuky. Boli to iba citoslovcia. Smial sa. Syčal. Súhlasil. Nesúhlasil. Predýchaval. Na konci sa na mňa pozrel a prvýkrát som videla, ako sa mu spotili oči. Neplakal, lebo chlapi neplačú. Len sa mu zarosilo zorné pole a naprázdno pregĺgal. ,,Čo si mi to…“ […]
Pokračovanie článku
