I lit the night with borrowed stars, You swore forever wasn’t far. But silence fell, a closing door, You left me talking to the floor. I checked my phone a thousand times, No reason why, no subtle signs. Just empty air where you should be, A ghost that used to sing with me. I dressed my hope in fragile lace, You vanished—didn’t leave a trace. Now echoes haunt the songs […]

Veril by si, že už je to toľko? Život má 25 000 dní a ja som ti darovala šťastnú sedminu z nich. Bez rozmyslu. Sebareflexie. Bez okolkov. Čakanie na teba je zenový koan. Niečo, čo sa nikdy nestane, ale masochisticky rada to mám, a vždy sama sebe sľúbim, že už s tým prestanem, ale potom ma to v mozgu začne omínať. Poviem si, že to predsa tentokrát bude […]

Mám v moci tvoje noci. Tak čo, aký je to pocit, že tam, kam sa bojíš vkročiť, mám všetky právomoci? Dívam sa z okienka do tmy, poznačená žúrmi a rokmi, obklopená idiotmi, znavená mentálnymi hrotmi. Sadneš si do uličky vedľa starej známej huličky? Rozdýchaj to, pomaličky, leto vraj nerobia ani dve lastovičky. Máme pred sebou dlhú cestu. Nevyhneme sa tomu gestu, […]

Tvárim sa, že sa nič nedeje, že všetko je presne tak, ako má byť, no keď zomrú posledné nádeje, môžeš si na ich popole čosi postaviť. Som ten typ človeka, čo kŕmi cudzie mačky. Taká tá osoba, ktorú keď zháňaš, nájdeš ju aj poslepiačky. Drží v ruke pohár s rumom a vraví: Tak na nás! Realita nám preteká cez prsty spojené, krutá pravda je, že […]

Nikto to nedokáže tak ako ty. Klamať, utekať a vracať sa späť. Smiať sa mi, že robím drahoty a mučiť slzami moju dokonalú pleť. Nie som prvá, ani posledná, ktorá podľahla tvojmu neskrotnému čaru, boli nás tisíce dovedna zmotané na tú rozprávku starú. O smutnom chlapcovi, ktorý má strach, bojí sa pavúkov a veľkej lásky, všetky plány premení na prach a v zrkadle […]

Niekedy si myslím, že je to naposledy, čo sa na teba usmievam v dave cudzincov. Poznáš ma, nepotrebuješ nápovedy, keď ide o sumarizáciu mojich deliktov. Premýšľam o tom dosť často, o veciach, ktoré prídu potom… Vraj to súvisí s osobnostným rastom, dať svojmu starému životu zbohom. Dívať sa na to, ako to končí, ma ale fakt vôbec nebaví. Nič dobré […]

Nikdy mi nebýva zima na ruky Mám rada paru, dážď aj sneh Po party nemávam žiadne dozvuky A viem, že nie som človek, ale kolobeh Keď som ťa stretla, mrazilo ma všade Nebol si práve sympaťák, vieš… Otočil si ma čelom k drsnej pravde A povedal: Neboj, dnes ešte neumrieš Sľúbila som sama sebe, že už ti nepoviem nič Že budem ticho v rohu šúchať nohami […]

Povedal si, že ma budeš mať rád aj keby sa ukázalo, že som chlap. Povedal si, že ma budeš ľúbiť navždy, lebo vraj tak by to urobil každý. Prešla som za tebou pešo pol Zemegule stretávala cestou líšky, baobaby a aj ruže, rozprávala som ti o tom uprostred noci ale ty si mi do toho nečakane skočil. Vraj – prepáč, dievča, nechcel som, aby boli moje slová […]

Nikto ti nedá toľko, koľko ja ti môžem sľúbiť! Hej, nikto ťa nedokáže tak znamenite balamutiť… Ja som tu bol prvý, postav sa, láskavo, do radu! Týchto machoidných výlevov tam máš ešte hromadu? Kde si ho, maličká, vôbec vzala, preboha? Na cintoríne nádejí, kde vďaka tebe ležala takmer nebohá… Drž hubu, poznám ju oveľa lepšie ako ty! Nevieš o nej […]

Nedokážem prestať myslieť na jamky v tvojich lícach. Nedokáže sa mi necnieť, veď sme jedna minca. Nedokážem prestať veriť, že ty si hlava a ja znak. Nedokážem viac neľúbiť náš duševný underground. Nedokážem prestať riešiť naše božské spojenie. Nedokážem (s) tebou nebyť aj keď stále vravíš Nie. Nedokážem prestať písať, keď som celkom […]