Zuby si čistím sódou bikarbónou a vytlačeným citrónom. Na Modrom koníkovi písali, že tak váš frajer nezistí, že fajčíte. Podľa mňa môj frajer nemôže byť až taký idiot. Hoci… je pravda, že si doteraz myslí, že nepoužívam make up. Každé ráno vstávam o hodinu skôr ako on. Mám štyri odtiene tekutého make upu a dva druhy púdru. Trvá mi dvadsaťosem minút, […]

,,Choď do piče,“ povedal. Dva týždne pred našim ôsmym výročím. Rozhodla som sa okamžite poslúchnuť toto odporúčanie. Vstala som a šla mu vybaviť nálepku invalida na auto, ktoré nevie šoférovať. Kdesi som počula, že to dávajú aj emočným kriplom.

Ak niečo naozaj nemám rád, tak je to zima. Snažil som sa zvyknúť si na ňu a jej prejavy, ale stále sa mi to nepodarilo. Nemám veľmi rád ani leto, lebo sa vtedy ľudia potia a smrdia, ale zima je ešte horšia. Neznášam, keď mi ide z úst para. Vyzerá to, ako keby som fajčil a to je zlozvyk, ktorý naozaj nie som ochotný tolerovať. Prechádzal som z vyhriateho nákupného centra […]

Sedel pri počítači a všetka jeho pozornosť bola upriamená na jeden veľký monitor. Svietil namodro. V tej tme to vyzeralo krásne tajomne. Zaklopala som na drevený stĺp pri kuchynskej linke. Chvíľu klikal a potom sa otočil. ,,Áno?“ usmial sa. ,,Funguje to, namôjdušu,“ zarazila som sa. ,,Čo akože?“ ,,Pozerala som rozhovor s neurofyzilógom a…“ ,,Takto […]

,,Čo robíš?“ postavila som sa za neho a pobozkala ho na temeno. .,Klikám,“ usmial sa. ,,To hádam nie,“ zasmiala som sa a objala ho zozadu. ,,Rečou tvojho kmeňa, samozrejme.“ ,,Smiem sa pozrieť?“ ,,Nemala by si.“ ,,Dobre,“ pobozkala som ho znova do vlasov a otočila sa. ,,To ale neznamená, že sa nemáš pozrieť. Len, že by si nemala.“ […]

Otvoril dvere do bytu a ja som si inštinktívne čupla čakajúc na nejakého psa. ,,Zlatá,“ usmial sa a kývol hlavou smerom dnu. ,,Je tu pekne,“ zarazila som sa. ,,Znie to prekvapene.“ ,,Nie, len… ale nič.“ ,,Poď,“ sadol si na kancelársku stoličku, zapol veľký monitor a pozrel sa na mňa úplne vážne. ,,Na čo sa pozerám?“ ,,Chcela si […]

Mlčal. Mlčal tak hlasno, až mi z toho praskali bubienky. Celé dni sa bezprízorne pozeral do monitoru a bol ticho. Hádzal plechovky do plastového koša a krčil ich rovnako, ako moje vnútro. S každou, ktorú vyhodil, sa odo mňa vzďaľoval. Každá znamenala dve hodiny jeho ticha. Ticha, ktoré medzi nami tvorilo bariéru a mňa bolelo viac, ako všetky hrozné veci, ktoré kedy povedal, […]

,,Si v pohode?“ spýtala sa Nikola stojac mi vo dverách spálne. Pokrútila som hlavou. ,,Bruno?“ Prikývla som. ,,Neozval sa?“ Pokrútila som hlavou. ,,Ale už si ticho dva dni,“ znepokojene si sadla vedľa mňa. Mykla som ramenom. ,,Môžem pre teba niečo urobiť?“ Znova som pokrútila hlavou. ,,Ostanem tu, keby si si to rozmyslela, dobre?“ Prikývla som. […]

Povedal, že ma je dáko priveľa. Sedela som oproti nemu na oranžovom gauči a upierala zrak na veľké biele rolldoory, lebo som vedela, že keby som sa teraz pozrela jeho smerom, roztriasla by sa mi brada. „Máš pravdu, zbytočne som premotivovaná,“ usmiala som sa. „Trochu sa upokoj, láska nie sú plavecké preteky. Nemusíš sa vysiliť a utopiť, stačí sa nechať […]

Moje vaječníky produkovali čoraz viac lásky. Bolo citeľné, že sa vždy pohli jeho smerom, keď prešiel okolo, alebo sa otočil v posteli na druhý bok. Chodili sme spolu mesiac. Aj keď v jeho veku sa vraj nehovorí, že s niekým chodí. „V akom svete sa oslavuje mesiac ako výročie?“ spýtala sa ma Linda pri káve a zákusku. „V každom. A ak neprestaneš tie vzorky […]