Neviem, či ste si niekedy uvedomili, aký je rozdiel medzi mužskou a ženskou posteľou. Muž má v posteli len to nevyhnutné, minimalistické, úplne základné. Ideálne neutrálne. Žena má v posteli kopu farieb, malých vankúšov, plyšové zvieratká a všetko to vonia krásne a sladko. U chlapa nevonia vôbec nič, lebo by ho to rozptyľovalo. Sedel som na jej posteli s fialovými […]

V rohu spálne bolo krásne biele prvorepublikové kreslo a vysoká lampa s tienidlom. Sadla som si doň a dívala sa pred seba. Na jeho zhužvané plachty, ktoré sa krčia pri každom prehodení sa v posteli. Zaujímalo by ma, čo ho tak trápi, že stále nespí. Z jednej strany má veľké okno, ktoré už nie je otvorené na vetračku, lebo prituhuje, a z druhej skriňu. Na stene za ním sú […]

Zobudila som sa do krásneho rána. S Brunom na obrazovke a holými nohami. Vravel, aby som si zatvorila okno, ale naivne som dúfala, že to príde urobiť za mňa. Radšej umrznúť, ako stratiť nádej… tak som umrzla. ,,Čo dnes budeš robiť?” spýtal sa. ,,Neviem, volá ma na rande jeden chlap.” ,,Aký chlap?” ,,Má čosi cez tridsať a je veľmi slušný.” ,,Tak to by si asi […]

Prestupovala som pred jeho dverami z nohy na nohu. Strašne mi bolo treba cikať. ,,Bože, kde si toľko,” odstrčila som ho a vbehla dnu. ,,Sprchoval som sa, čo horí?” Zatvorila som za sebou dvere toalety a Bruno sa postavil za ne. ,,Choď preč, inak sa nevycikám,” povedala som a takmer mi roztrhlo mechúr. ,,Prečo?” ,,Mám hanblivé obličky, vypadni!” Rozosmial sa, až to […]

Muži hovoria, že so ženami je to náročné. Roky som im neverila, ale potom som sa raz do jednej zamilovala a pochopila som, že muži majú pravdu. Je to s nami náročné. Ako hovorí Mišo Szatmary: ,,Ja chápem ženské nálady, mne keby každý mesiac päť dní krvácal penis, tiež nie som príjemný.” ,,Ahoj, čo robíš?” bliklo mi na monitore v okne s Brunovým menom. ,,Zomieram […]

Najradšej zo všetkých rán mám tie, ktoré… to je pekná formulácia. Málokedy je rozdiel medzi ránom a ranou. Aspoň pre väčšinu z nás. Ale rána, ktoré netrávim sama, tie rána, ktoré voňajú cudzím rozospatým zátylkom, tie milujem zo všetkého najviac. Privoniavala som k nemu ako psychotický fetišista. Nemohla som s tým prestať. To nebol parfum, ani aviváž, ani […]

,,Boh sa spýtal – kamene, chcete sa stať kuchármi? A kamene odpovedali – nie, na to nie sme dosť tvrdé!” Tento výrok bol zavesený na nástenke prvej profesionálnej kuchyne, v ktorej som kedy bola. Moja mama mi sľúbila, že ma vezme pozrieť sa na konvektomat. Ľudia sa chodia pozerať na všeličo, ale asi málokto na konvektomaty. A mali tam aj chladiace šuflíky v […]

Spomínate si na začiatky nultých rokov a americkú komerčnú filmovú produkciu? Tie béčkové celovečeráky, v ktorých si teenageri robia šialené domové žúry bez rodičov a všade je alkohol, drogy a sexujúce páry? Na takej som bola. V Šamoríne. Aj ja by som smiala… Úlohu abstinenta som zvládala statočne, lebo moje pľúca znesú veľa a keď sa trysky masážnej vane […]

Ak ma raz za niečo zavrú, tak za voyerizmus. Rozhodne. Neustále sa dívam ľuďom do okien, áut, balkónov, hláv, duší, očí, psychóz… Dívam sa a fascinuje ma všetko, čo vidím. Všetko vytvorené človekom. Bez ohľadu na to, či je to stavba alebo iba pocit. Dnes ráno som pri cige a káve pozorovala pár sediaci oproti. Boli odo mňa asi desať metrov a vôbec ma nevnímali. […]

Keby som si dnes mala dať indiánske meno, volala by som sa Vnútorný Boj. Bola som sama veľmi dlho. Príliš dlho na to, ako vyzerám, na to, aká som super a tobôž na to, ako veľmi mám rada sex. Bola som sama tak dlho, že som si o sebe začínala myslieť, že zas až tak dobre nevyzerám, ani nie som až tak super a sex mi prestal chýbať úplne. ,,Mám takého kamaráta,” […]