Nasťahovať si niekoho do bytu je veľké životné rozhodnutie. Musíte začať dávať lubrikant a bondážne laná do tajnej zásuvky, aby si nemyslel, že sa doteraz vo vašom byte striedali chlapi ako pri výčape na Pohode. Uvedomovala som si to, keď vynášal krabice po schodoch a ukladal ich do chodby. Ja som sa sťahovala 13x za posledných 10 rokov. Viem, koľko zbytočností dokáže […]

Nikto so mnou nevydrží. Ja som si celý život myslela, že som terno. Akože naozaj. Mám prsia a mozog a to väčšinou stačí na to, aby vás ľudia bezdôvodne neopúšťali. Ale keď pri mojej kolíske stáli sudičky, asi boli nafajčené a po žúre, lebo rozdávali za priehrštia lásky, ale ani jedna z tých píč mi nenadelila vedomosť o tom, čo s ňou robiť, ako ju zvládať a do […]

Mám rád ženy, ktoré sú v pohode. Také, ktoré nenosia podpätky, v ktorých má ich zadok lepšie klenutie, ale dajú si tenisky a usmievajú sa na svet, lebo ich, kurva, nič netlačí. Nosievala podpätky a ani nevyzerala, že ju to bolí. Raz som jej povedal, že dupe ako štajerská kobyla a už som ju vídal len v teniskách alebo bosú. Alebo v mojich teniskách, ponovom. ,,Sú to […]

,,Miláčik, som doma, dúfam, že si nahý!“ zakričala som a položila kabelku na botník. Z obývačky sa ozval smiech. ,,Vitaj, lagovač,“ prišiel ku mne a zdvorilo ma pobozkal na obe líca. ,,Čo by si si prial na večeru?“ vyzliekala som si kabát. ,,Večera je na hotová, daj sa do kľudu a môžeme jesť,“ usmial sa. ,,Všetko na tebe sa mi zdá beznádejne […]

Spávala som s Kurtom Cobainom. Bol to prvý muž, ktorý ma videl nahú. Prvý, ktorý ma videl masturbovať. Prvý, na ktorom som si skúšala bozkávanie. Mala som pri posteli plagát jeho nadrozmernej hlavy z Bravíčka a predstavovala som si, že tá ruka v mojich nohavičkách je vlastne jeho. Od podlahy po strop bola moja izba zaplnená plagátmi. Bolo to v dobe, keď boli všetky na […]

Sedel som na stoličkách, ako sú tie vaše. Niekedy na lepších, lebo kvalita stoličky je priamoúmerná kvalite zadku, ktorý do nej vrýva svoj odtlačok. Bukowski napísal knihu „Všechny řitě světa i ta má“ a je to prvá vec, ktorú vidím, keď ráno vojdem na kancelárie. Strategicky som si ju umiestnil na prvé miesto, na ktoré mi padá pohľad, aby som nezabudol, že […]

Prestupovala som pred Leovou kanceláriou a zhlboka dýchala. Neónové svetlá na socialistickej chodbe boli vypnuté a brizolitová omietka smrdela starinou. Až za jeho dverami bolo 21. storčie. Pred nimi to bola doba, v ktorej vám človek vynadal, ak ste mali prihlboký výstrih, prikrátku sukňu alebo priveľké reči. Bola som nervózna. Klamem. Bola som úplne hyterická. Nevedela som, […]

Mám také miesto, kam chodím, keď chcem, aby bullshity v mojej hlave prestali metastázovať. V malom meste s veľkou energiou, v byte, ktorý je tak akurát pre 2 ľudí a 1 mačku, je balkón. Vidno z neho pár ulíc, jednu zvonicu a strom, ktorý sa, z času na čas, nechá pohladkať. Sedávam na detskej plastovej stoličke v rohu a odklepávam popol do pivovej fľaše. Je tam ticho a […]

Vždy, keď mi je smutno, je mi zima. Dnes som vytiahla po roku znova štrikovaný kardigan. Kardigan je inak smiešne slovo. Gendrovo veľmi vyhranené, pretože muži netušia, čo to je. Nevedia ani, čo je crop top alebo ako vyzerajú francúzske nohavičky. Mám rada maskulínnych mužov, ktorí nepoznajú ženské slová. Možno preto, že mi nevadí, keď mi nerozumejú. Randím iba s […]

Rozrušila ma. Vošla do kaviarne v klaunovských topánkach s rolničkami na koncoch a pomaľovanou tvárou. ,,Máte oheň?“ usmiala sa a vystrčila ruku. ,,Ja nefajčím,“ zarazene som zodvihol hlavu od počítača a premeriaval si ju. ,,Nevidím kauzálnu spojitosť,“ zamračila sa. ,,Máte ten oheň?“ ,,Nie, je mi ľúto,“ oprel som sa, založil si ruky v lone a […]