Sú takí ľudia, ktorých by mali zažiť všetci – povedala mi raz na obede natáčajúc si špagety na vidličku. Sedeli sme v centre mesta, bola neskorá jar a ryšavé kučery jej padali na ramená. A kúsky rajčinovej omáčky tiež až kdesi tam. Mal som toto mesto rád z rovnakého dôvodu, z akého ho Sega neznášala. Všade kopce. Ale milovala jeho nevšedné genius loci. A […]

Sú ľudia, ktorí sú navždy. Nie sú vždy, lebo nezvládajú byť vždy, ale sú navždy. Objavujú sa vo vašom živote periodicky a zakaždým, keď ich vidíte, cítite veľmi špecifický druh šťastia. Kráčala som nepoznanými časťami bratislavskej Dúbravky podľa navigácie v telefóne, lebo môj orientačný zmysel by zmiatol nejedného netopiera, a pred dverami malej pivničky, […]

Nemám rada reštaurácie. Majú obrusy a chcú od vás, aby ste nejedli rukami. Ale ľudia, ktorí jedia burger alebo pizzu príborom sú ako ľudia, čo si pri sexe nechávajú na nohách ponožky. Alebo ženy, ktoré odmietajú oral, lebo „si už vyčistili zuby“. Skrátka trestuhodné. Mám však rada krčmy. Také, kde majú dobré pivo a fajnovú klobásu z grilu. Krčmy, kde sa […]

Moje vyložené nohy v ružových pančuchách vyzerali v jeho lone dokonalo. Majú muži vôbec lono? Vytiahla som telefón a urobila fotku. Vincent zdvihol oči od rozčítaných strán a cez rám okuliarov sa na mňa s úsmevom zadíval. ,,Robíš si usvedčujúce dôkazy o absolútnej absencii tvojej pracovnej morálky?“ chytil ma za lýtko a zaťal zuby. Rozosmiala som sa, lebo to […]

Nikdy som nebol stabilný typ. Roky som dúfal, že svoju prirodzenosť dokážem potlačiť, ale vo vnútri mojej hlavy sa toho skrátka dialo priveľa. Moja mama často hovorievala, že mám dušu tuláka. Ako dieťaťu sa mi to páčilo, znelo to tak tajomne a ja mám záhady rád. Aby som sám sebe dokázal, že viem vydržať aspoň päť minút na jednom mieste, oženil som sa veľmi […]

Orientácia nie je moja silná stránka. Dokážem sa stratiť aj vo vlastnej hlave a Ikeu mi ani nespomínajte. Mňa keby nechali riadiť premávku, všetci zomrú. Keby som sedela na dispečingu taxi služby, vznikali by o tom meme stránky. Môj panáčik na Googli ide vždy opačne ako ja. Je to ponižujúce a fascinujúce zároveň. Nikdy nezabudnem na pocit, keď sme šli po diaľnici […]

,,Čítal som tvoj posledný blog. Nechceš mi niečo povedať?“ uškrnul sa. ,,Aby si neveril všetkému, čo čítaš na blogu, na ktorom publikujem beletriu?“ žmurkla som. ,,Is he back?“ spýtal sa vážne. ,,Nope,“ rozhodila som rukami. ,,Ale povedala by si mi, keby áno, však?“ vyzeral skoro zneistene. ,,Hovoríme si predsa všetko,“ usmiala som sa. […]

,,Koľko mužov je príliš veľa mužov?“ spýtala som sa chalanov roztrúsených po verande. Zasmiali sa. V tejto skupine je to veľmi intertextuálny humor. Ale v závere sa budete smiať tiež, sľubujem. Peťo sedel na záhradnej hojdačke s pivom v ruke a díval sa do diaľky. ,,Neviem, záleží, kto sa pýta… ak ty, tak by som povedal, že asi dvesto,“ napil sa. Našla […]

Keby sa ľudia viac v noci prechádzali a hľadeli na hviezdy, svet by bol oveľa krajším miestom. Nad tým som premýšľala, keď som si obula tenisky, natiahla kraťasy a veľké neforemné tričko a vybehla v ústrety noci. Tak, ako už 429 dní. Presne tak dlho si držím svoj novoobjavený zvyk. Bez ohľadu na to, v ktorej časti sveta sa nachádzam, kto ma doma čaká alebo aký je deň […]

Aby ste sa mohli znova narodiť, musíte najprv zomrieť. Touto frázou mojej mamy som sa roky upokojoval, keď som nasledoval zlý a arogantný príklad môjho otca a stal sa vojakom. Dnes, po tej dlhej dobe, čo už v armáde nie som, musím priznať, že medzi službou vlasti a vraždou nie je vôbec žiaden rozdiel. Ale tie gumy v maskáčoch si to budú myslieť navždy, len aby mohli niekde […]