kontroverza

Mám rád ženy, ktoré sú v pohode. Také, ktoré nenosia podpätky, v ktorých má ich zadok lepšie klenutie, ale dajú si tenisky a usmievajú sa na svet, lebo ich, kurva, nič netlačí.

Nosievala podpätky a ani nevyzerala, že ju to bolí. Raz som jej povedal, že dupe ako štajerská kobyla a už som ju vídal len v teniskách alebo bosú. Alebo v mojich teniskách, ponovom.

,,Sú to moje obľúbené tvoje topánky,“ povedala sediac vedľa gauča zrevaná ako posledná pentagonská fetka. Bola obutá v mojich conversoch a dívala sa do zeme.
,,Čo robíš?“ sadol som si vedľa nej a položil ruky na pokrčené kolená.
,,Nič,“ dívala sa pred seba a vyzerala nekonečne vyčerpane.
,,To som ti urobil ja?“ predýchaval som knedlík v krku.
,,Nie, to som si sama,“ potľapkala ma po ruke.
,,Mám pocit, ako keby sme sa rozišli,“ priznal som a bol som z toho v rozpakoch.
,,Vždy, keď séria končí, je to smutné,“ pokrčila ramenami.
,,Koľko ešte?“
,,Už len štyri poviedky,“ vzdychla. ,,Do konca januára je hotovo,“ tento smutný úsmev som vidieť nechcel. Pamätám si ho. Má ho, keď rozpráva o Brunovi.
,,A na konci niekto zomrie?“ trochu som sa zľakol, lebo sa jej zvykne stávať to, čo napíše.
,,Iba moje fatamorgány, neboj,“ drgla do mňa ramenom.
,,Prepáč,“ povedal som a síce to vyznelo kokotsky, myslel som to úprimne.
,,Nemáš sa za čo ospravedlňovať. Len potrebujem trochu času, kým to spracujem. Ja som v tom vzťahu žila tri roky,“ žmolila si v prstoch akúsi guličku papiera.
,,Ale veď aj ja som v ňom žil,“ namietal som. ,,A ten minulý čas je divný.“
,,Nie v tom, Leuško. Ja som bola tvoja kamoška a dievča, čo pre teba robí.“

,,A ja som bol tvoj čo?“ vyhrklo zo mňa, aj keď som vlastne nechcel počuť odpoveď.
Pozrela sa na mňa tými uplakanými očami, nadýchla sa… a nepovedala nič. Iba zatvorila ústa a zasa sa na mňa usmiala.
,,Všetko,“ zašepkala napokon úplne potichu a ja som vôbec nevedel, čo s ňou mám robiť a čo jej mám povedať.
,,Nemáš rada, keď muži plačú, tak s tým, prosím ťa, prestaň tiež, lebo asi nie som až taký autista, aby mi bolo jedno, že sa takto cítiš,“ keď na ňu človek išiel racionálne a direktívne, jej mozog prestal vylučovať všetko, čo ju robilo ňou a prepla sa do záložného modu, v ktorom má iba robotu a tieto druhy nepríjemných konfrontácií.
,,Ja sa snažím,“ zakvičala a obaja sme sa rozosmiali.
,,Minule si povedala, že som jediný, kto ťa nikdy nerozplakal. Úplne si to zakríkla,“ hodil som rukou. Snažil som sa zmeniť túto pohrebnú atmosféru na niečo znesiteľné, ale bola úplne v piči.
,,Bubu, ale ty sa tváriš, ako keby niekto zomrel,“ chytil som ju za ruku.
,,A ne snad?“ pozrela sa na mňa mŕtvym pohľadom Carrie Bradshaw po tom, čo ju Božský nechal stáť pred oltárom. Donútila ma pozrieť si to trikrát.
,,Óóó… až tak?“ objal som ju a mal som tričko celé mokré a čierne.
,,Budeš špinavý z tej špirály,“ odtiahla sa.
,,No a čo,“ pritiahol som si ju zasa naspäť a chvíľu sme tam iba sedeli. Ona sa z času na čas znova rozplakala a potom to zase predýchala.
,,Čo budeme robiť?“ spýtal som sa, lebo som nevedel, ako v takejto situácii postupovať. Lebo takáto situácia sa mi nestáva. Nikdy. Nikomu sa to nikdy nestáva, dopiče.
,,Nič, ideme podľa plánu. Teda… tvojho plánu. Budeme sa kamošiť a veľa robiť a tak. Všetko po starom, len doma nebehaj holý,“ uchechtla sa a utierala si oči. ,,To prejde, veď tu nemusíš so mnou sedieť, pôjdem k sebe. Potrebujem iba čas,“ chytila ma za koleno a snažila sa vstať.
,,Nikam nechoď, čo si jak… a aký bol tvoj plán?“ zasmial som sa.
,,Tri deti, kopa mačiek, milióny na účte…“ mávla rukou.
,,Vážne sa pýtam.“
,,Mali by sme krásne deti,“ usmiala sa, ľahla si na zem a položila si hlavu na moje stehná. ,,Dve. A dom na Kolibe. Sú tam kopce. A je to blízko do centra. A dve mačky a plnú firmu ľudí, ktorí nás majú radi. Lebo sme super. A my sme skrátka najviac super spolu,“ krčila plecia a naťahovala mi chlpy na ruke.
,,To je dobrý plán,“ prikývol som. ,,Tak to budeš mať s niekým iným. A so mnou môžeš robiť,“ usmial som sa.
,,Ja budem žiť radšej bez vzťahu s tebou ako vo vzťahu s kýmkoľvek iným,“ tá úprimnosť ma dostávala do úzkych.
,,Neviem, čo ti na to mám povedať. Jeden kameň mi zo srdca spadol a druhý na ňom pristál.“
,,Kubo mal pravdu,“ zatvorila oči a slzy sa jej rozliali na obe strany. Bola by z toho krásna fotka, nebyť to také smutné.
,,Kubo je kokot a ničomu nerozumie,“ hodil som rukou. Nemal som ho rád. Staral sa do vecí, o ktorých hovno vedel a tlačil jej do hlavy kaleráby.
,,Má ma rád. Díva sa desať rokov na plejádu mojich príšerných rozhodnutí. Ja sa nečudujem, že vypenil,“ robila ombudsmana najarogantnejšiemu magorovi zo všetkých jej kamarátov.
,,Nechcem sa o ňom baviť,“ utieral som jej palcom slzy z očí, ako keď mačke vyberám karpiny. Tiež sa nemetala.
,,A o čom sa chceš baviť?“ otočila sa ku mne.
,,Neviem, dal by som si špeka.“
,,Ja emko,“ povedala a vstala.
,,Ja motám, ty sekaj,“ hodil som jej kreditku.
,,Vôbec nechápem, načo toto preciťujeme triezvi,“ povedala z kuchyne.
,,Inak hej,“ pobavil som sa. Často vravievala, že keby mala neobmedzený rozpočet a žiadnu zodpovednosť, zasvätila by život drogám. Viem, že to bola len sranda, ale verím, že z nej by bola zanietená fetka.

Sadli sme si na balkón, ťukli si pohármi s instantnými emóciami a zapálili jointa.
,,Je mi príšerná zima,“ trela si ruky o seba.
,,Tebe? To som ešte nezažil,“ zasmial som sa.
,,Hej, no,“ povedala smutne.
,,,Óóó… tebe je zima, keď ti je smutno. Chceš bundu? Alebo koalu? V koale ti nemôže byť smutno a zima už vôbec nie. Keby som šiel v depresii na Everest, tak idem len v tom,“ podal som jej brčko.
,,Nie, veď to nie je zle, že mi je zima. Aspoň ma kus preberie,“ usmiala sa.
,,Ako sa cítiš?“
,,Divne,“ zaklipkala očami unavene.
,,Môžeš byť konkrétnejšia?“ zapálil som si cigu a tiež mi začínala byť zima.
,,Včera keď… sme sa rozprávali… prečo to vzalo mňa, to chápem. Ale prečo teba?“ zamračila sa.
,,O tom sa nechcem baviť.“
,,Prečo?“
,,Ja ti nemám čo vysvetľovať,“ uchechtol som sa.
Ostala sa na mňa pozerať ako dievčatko z poslednej série japonských komixov, ktoré v lese dobodali víly púpavami.
,,Dobre,“ prikývla a vošla dnu.
Chvíľu šramotila v kuchyni a potom zaliezla do spálne. Keď vyšla, utierala si oči vlhčenou utierkou a zopla vlasy do drdola.
Začala sa obúvať.
,,Ideš niekam?“ bol som celkom prekvapený.
,,Na pivo,“ obliekala si kabát.
,,S kým?“
,,S Kubom,“ frkla si na krk trochu parfému.
,,Fasa,“ zamrmlal som si.
,,Pekný večer,“ zatvorila dvere Veľkým treskom.

***

Kuba som spoznala ešte na strednej a milovala som ho od chvíle, ako som ho prvýkrát čítala. Prežil so mnou toľko mojich neúspechov, že stále nechápem, že to netočí a neposiela do Fail Army.

Sedel na oranžovej sedačke a usrkával pivo.
,,Nemám veľa času, skrátenú verziu,“ pozdravil ma.
,,Aj ja ťa rada vidím,“ naklonila som sa k nemu a pobozkala ho na líce.
,,Vyzeráš, ako keby si nikdy nespala. A dostala napiču,“ zažmúril na moju tvár.
,,Ty vieš ako ma potešiť,“ zasmiala som sa. Bol ohromujúco netaktný, ale aspoň nikdy neklamal.
,,Čo nové sme sa dozvedeli o chybe tvojho života?“ prekrútil očami.
,,Tak mu nesmieš hovoriť,“ zagánila som na neho. ,,Dozvedeli sme sa, že mi nemá čo vysvetľovať,“ usmiala som sa, lebo som ani nevedela, ako reagovať na takýto WTF efekt.
,,Dobre, toto nechápem, dlhšia verzia.“
,,Ja som sa spýtala, prečo ho to tak vzalo a on povedal, že mi nemá čo vysvetľovať,“ čím viac som si to opakovala, tým menej som tomu rozumela.
,,Jebo,“ odfrkol a úplne som videla, ako mu stúpa tlak. ,,Preboha ťa prosím, nájdi v sebe zvyšky zdravého rozumu a pošli ho do piče,“ hypnotizoval ma ako homára.
,,Nie som tu preto, aby si na neho nadával. Len mi to vysvetli,“ postavila predo mňa Zuza veľké pivo a ja som si s ním štrngla.
,,Ty mu vyleješ srdce a on sa o tom nechce baviť? To je prinajmenšom zbabelé. A keby si nebola plná emócií a drog, videla by si to.“
,,Zbabelé to asi je. Ale nie je to príjemná téma. Ani mne by sa o tom nechcelo baviť na jeho mieste,“ zapálila som si.
,,Si jeho akváriová rybička,“ pozrel sa na mňa vydesene. ,,Veď ty si Nemo. Strčil ťa celú takú farebnú a postihnutú do oválnej nádobky a máš mu robiť klauna. A ešte ťa presvedčil, že je to celé tvoja vina,“ vložil si hlavu do dlaní a stále ňou neveriacky krútil.
,,To je pekná metafora,“ usmiala som sa.
,,To nie je metafora, to je tvoj život. Štokholmák nech ti vyrieši cvokárka, keby chcela konzultovať, daj jej vizitku. Ale prečo si to robíš?“
,,Ja budem radšej žiť bez vzťahu s ním ako vo vzťahu s kýmkoľvek iným,“ priznala som dnes druhýkrát. Opakovala som si to ako mantru.
,,To už nikdy nehovor!“ zodvihol prst. ,,Aj keď, áno, je to definácia štokholmského komplexu, ale aj tak to nehovor! Prejebala si tri najlepšie roky svojho života. Prestaň márniť čas,“ hovoril pomaly a dôrazne, aby som mu rozumela ešte aj ja.
,,Boli to tri perfektné roky. Bavila som sa,“ pohladkala som ho po ruke.
,,Hej, vyzeráš úplne vyrevaná od smiechu.“
,,Kubko, ty ma tak ľúúúúbiš,“ oprela som sa o neho a cmučkala ho na líce.
,,Nebuď gay a spolupracuj!“
,,Zvykla som si na neho,“ oprela som sa mu o hruď. ,,Je mi s ním dobre. Kŕmi ma a…“

,,Vymieňa ti vodu, kupuje nové kamienky a rastlinky…“
,,Sprostý,“ udrela som ho dlaňou do hrude a zasmiala sa. Lebo hoci to bolo odporné, bolo to vtipné. ,,Chcem ho mať blízko. Nikdy mi nič zlé neurobil.“
,,Videla si sa? Vyzeráš, že ti v 45-tom vo vojne zabili manžela, ktorého hľadáš na mínovom poli dodnes.“
,,Si neuveriteľne kreatívny,keď nenávidíš chlapa, do ktorého som buchnutá,“ zasmiala som sa.
,,Vždy, keď ťa niekto rozbije, tak ťa skladám ja. Neviem, či si si všimla. Všetci tí chlapi sú preč a už sa nikdy nevrátia. A ja som stále tu a stále mám rád tvoje prsia!“
,,Je mi ľúto, že sa na moje sračky pozeráš desať rokov vkuse. To máš pravdu, ani mňa by to nebavilo.“
,,Keby si vždy urobia to, čo som ti povedal, už si vydatá s dvoma deťmi a hypotékou na krku a s chlapom, čo ti nerozdrapí dušu vždy, keď sa na teba pozrie.“
,,Ty neveríš na dušu, Kubo,“ stisla som pery.
,,No tak aspoň vidíš, jak si ma nasrala!“
,,Ako sa má malý?“ šťuchla som mu do telefónu a zasvietil mu displej s Géniom na pozadí.
,,Bol som ho dať očkovať. Doktorka mu povedala, aby sa nebál a potom ho pichla. Celou cestou v aute mi to zrevaný vysvetľoval. Že načo mu hovorila, nech sa nebojí, keď mu potom spravila bobo? Má tri a už v tom nevidí logiku! Ty máš 30 a stále veríš, že keď ti niekto povie, aby si sa nebála, tak je potom v pohode, že ťa bodne.“
,,Je taký múdry,“ dojímala som sa nad najdokonalejším dieťaťom na svete. Chcela by som také. Úplne presne také.
,,Čo keď si privedie frajerku domov?“
,,Má tri, to hádam zvládneš,“ žmurkla som.
,,Nemyslím jeho, ale tvoje šarlátové písmeno odvedľa,“ napil sa.
,,Neprivedie si frajerku.“
,,Ale privedie. Nasťahuje sa a po polroku ti povie, že dakoho má. Čo budeš robiť?“
,,No tak sa zbalí a pôjde. Veď keď mu tak bude dobre…“
,,A rozbije ťa druhýkrát! Ja budem mať doma novorodenca, trojročné delo s explozívnym mozgom a hormonálne nevyrovnanú ženu. Ja ťa nebudem môcť pofúkať.“
,,To bude dobré, Kubo.“

,,Jediné pozitívne na ňom je, že ma neznáša. Aspoň má názor a snáď aj trochu žiarli, ak jeho sterilné semenníky ešte vylučujú nejaký hormón,“ oprel sa.
,,Nesmieš tak hovoriť. Si úplne zbytočne zlý, veď ho ani nepoznáš.“
,,Poznám teba.“
,,Už pôjdem,“ usmiala som sa a silno ho objala.
,,Nerob hlúposti,“ zašepkal mi.

***

V zámku zašramotali kľúče. Hodila ich na botník, vyzula sa a zavesila kabát na háčik.
Prišla ku mne, vzala mi jednu ruku a hodila si ju na rameno. Uvelebila sa na mojej hrudi a škrabkala ma na bruchu.
,,Čo sa stalo?“ pohladkal som ju po vlasoch.
Otočila sa a pobozkala ma. Pomaly a bez jazyka. Ako keby si ma len ovoniavala.
,,Nikam nechoď, dobre?“ zaklipkala veľkými očami.
,,Nikam nepôjdem.“
,,Sľubuješ?“
,,Sľubujem.“

***

Načiahla som sa po fľašu vody položenú pri konferenčnom stolíku.
,,Počkaj, vymením ti vodu, táto už divne páchne,“ vstal a odišiel do kuchyne.
A ja som radostne zatrepala plutvičkou, ako pekne sa o mňa stará.