Ľahol si vedľa mňa a jeho obrovský chrbát vyzeral ako plátno, na ktoré sa dá maľovať končekmi mihalníc donekonečna. Schúlila som sa mu v náručí, prechádzala nechtami cez znamienka na ramenách a privierala oči pokojom. Zahľadel sa mi do dúhoviek, usmiala som sa na neho a šťastne mu zaborila prsty do vlasov.
,,Ty máš v sebe strašné temno,” vytrhlo ma z nadšenia.
* * *
Vyzliekal si tričko a pobehoval po kuchyni, lebo jeho neuróza bola na historickom maxime.
,,Myslíš, že urobila dobre, že ma nechala?” pozrel sa na mňa smutne.
,,Potrebuješ sa dať doporiadku. Poď ku mne,” rozpažila som.
,,Si miláček, vieš?” pobozkal ma na čelo.
,,Cez víkend robím narodeninový žúr s Alexom, tak ťa oficiálne pozývam, prídi sa rozbiť,” usmiala som sa.
,,No mal som ísť do Jasnej s chalanmi, ale ak príde aj ona, tak to zruším.”
Zarazene som sa na neho pozrela a zrvaštila čelo.
,,Odpoveď lepšieho kamaráta asi mala byť, že rád prídem, lebo máš narodky, však?”
* * *
Rio mal už rok. A ja som ho ľúbila skôr, ako prišiel na svet. Skôr, ako sme vedeli, či bude v poriadku. Ako vlastné dieťa. Ako polovicu Kubovho genofondu, ktorý som zbožňovala tretinu svojho života.
,,Chcem vidieť malého, vezmime ho von.”
,,Malý sa s cudzími nestretáva.”
,,Sme kamoši deväť rokov…”
,,No, ale viac-menej internetoví, nikdy sme sa veľmi nestretávali.”
,,Ale nie z mojej iniciatívy.”
,,A čo by si akože chcela? Sedieť s nami pri vianočnom stole?”
* * *
Zabzučal mi tinder a ja som sa zasnene zadívala na displej.
,,Hen, aký týpek ma volá von!” ukázala som Denisovi fotku.
Opretý o gauč sa na ňu zadíval s pivovou fľašou v ruke.
,,Tento volá von teba?” nechápavo sa na mňa pozrel.
,,Díky, kámo.”
,,Bože, či som kokot… mohol som sa menej začudovať, čo?”
* * *
,,Inak a čo to ty píšeš vlastne na ten blog? By som si aj prečítal.”
,,Poviedky.”
,,Jáj… a ja že to s tým písaním myslíš vážne a nie že riešiš takéto pičoviny.”
* * *
Po polroku pravidelných terapií a investície stoviek hodín voľného času si na mojom balkóne zapaľoval fajku a krútil očami pri všetkom, čo som mu povedala.
,,Prečo si ku mne taký? Bola som tu vždy, keď si ma potreboval.”
,,Ty si myslíš, že za tebou chodím, lebo ťa potrebujem?”
,,A nie?”
,,Nie. Nikdy som ťa nepotreboval. Som tu, lebo sa mi chcelo.”
,,Aha. Som voľnočasová aktivita?”
,,To si povedala ty.”
,,A ty hovoríš čo?”
,,Že prestaň byť hysterka.”
,,Ja som hysterická?”
,,Môžeš byť rada, že tu vôbec som a ešte do mňa pičuj!”
,,Prosím?”
,,Nemusíme sa vlastne spolu baviť vôbec, mňa z toho nejebne.”
* * *
,,Vlk pozval baránka, aby mu povedal, že ho zožerie.
V komuniké oznámili, že rokovali o otázkach zaujímajúcich obe strany,”
prečítala som si na záchodoch v bare, v ktorom som grcala vodku s džúsom, ktorú do mňa nalial súcitný barman.
Ale vlasy mi nemal kto držať…
Celá debata | RSS tejto debaty